Prestávka. Sedela som v triede pred hodinou slovenčiny, chlipkala citrónový čaj s penou, čo bola špecialita školského automatu a nesmierne sa tešila na diskusiu o jednej z najlepších kníh, akú som kedy čítala. O knihe, ktorá sa dostane počas života do ruky snáď každému. Hovorím o Malom princovi od svetoznámeho francúzskeho spisovateľa a letca A....
Ty proste ešte nevieš koľko utrpenia je v živote a preto si nevážiš krásne chvíle ktoré ti prináša . chceš za každú cenu riadiť cesty svojho osudu..ale vedz...prúd rieky života...
Roztiahneš ruky a cítiš sa konečne voľný ako vták, ničím nepriťahovaný k zemi. Vdychuješ čerstvý vzduch, hľadíš na bezoblačné nebo, žmúriš do zasnežených diaľav... Usiluješ sa zachytiť tmavú siluetu, ukrytú medzi trblietavými vločkami snehu. Pocit pokoja uniká. Potichučky, po špičkách sa vytráca z tvojho vnútra, zanecháva po sebe len nepokoj a túžbu čosi urobiť. A ešte niečo. Pocit, že ťa niekto...
A mudrc riekol: Prázdny a nenaplnený život žijú ľudia, pretože uviazli na povrchu vecí, dejov a javov. Má pre nich cenu len to, čo možno vidieť, ohmatať, ochutnať a privlastniť si. Tomu venujú všetko svoje úsilie, všetko svoje snaženie a všetky svoje sily. Vonkajšok vecí, dejov a javov ich zamestnáva nie len fyzicky, ale aj vnútorne. Zamestnáva aj ich myslenie a cítenie, v ktorých sa nedokážu...
Láska...Čo to slovo znamená? Je to túžba? Je to schopnosť vlastniť? Sme schopný milovať úplne uprímne vášnivo a nežne bez podmienok a pravidiel. Vystrelený do citov a emocií sťa šíp z luku rútiaci sa smerom do neznáma. Bez možnosti vybočiť z línie, z cesty , neotáčať sa za tým čo bolo. Neporovnávať. Nezúfať a nedúfať. Nechcieť meniť toho druhého k najlepšiemu obrazu svojmu. Akceptovať to...
Ak by ,,Boh" chcel, aby sme pátrali po vnútornej kráse, spravil by nás fyzicky dokonalých. Alebo si len vybral pár osôb, ktoré trestá za minulé životy, poprípade, aby ich poučil pokore a priviedol na cestu do Tibetu. Keď ,,on" má rôzne podobdy - pre niektorých nie je, iným sa zjavuje na sendvičoch a v hviezdach. Nechcem sa rúhať, ale naozaj, ak existuješ - fakt ma štveš! Nieže by som...
Som zamilovaná.Som nešťastne zamilovaná.Vypínam svoje emócie, svoju prirodzenosť a spontánnosť, lebo nechcem, aby to ostatní vedeli.Ovládam sa. (Aká som ja úžasná)Má priateľku. Keď ich potom chcem zapnúť, dosť to bolí. Vždy. Chcem ho, hrozne. Nie pre tie predstavy, pre tie DEBILNÉ predstavy, ktoré nikdy nebudú naplnené (lebo nikdy nič nedopadne presne podľa toho vášho obrázku v hlave, odchýlka je...
Kto sa trochu hlbšie zaujíma o duchovné súvislosti života vie, že človek sa na zem nerodí iba raz. Prichádza sem viac krát a to jednak preto, aby odložil svoje staré chyby a viny a jednak preto, aby sa práve tu na zemi mohol výraznejším spôsobom duchovne posunúť nahor. Znalosť o opätovných príchodoch človeka na zem bola do piateho vatikánskeho koncilu bežne rozšírená i medzi kresťanmi a...
Každý sa raz za čas snažíme uniknúť pred našimi problémami. Nemyslím si, že existuje niekto, kto je stále šťastný (aj keď by to pekné). Únik pred často nepeknou realitou je to, čo nás oslobodzuje, čo nám dáva vietor do plachiet, jednoducho to, čo potrebujeme.Niekomu stačí byť chvíľu sám, zavrieť sa do svojej hlavy, nevnímať. Myslieť na to čo bolo, čo bude a nemyslieť na dnešok. Iný zas potrebuje...
Nie som jasnovidcom, ale stalo sa mi, že raz som predsa len niečo uvidel. Niečo strašné! Uvidel som skazu a smrť! Veľa cestujem a stretávam množstvo ľudí. Rád ich pozorujem a často vidím, ako sa tešia a smejú. Vidím ich mladosť a bujarosť, ich inteligenciu a rozhľad, ich sebaistotu a sebavedomie. A v takých chvíľach sa občas stáva, akoby zrazu spadol závoj a ja som mal možnosť...
Sedím oblečený vo vlastnej koži a snažím sa nemyslieť na paródiu života okolo mňa. Neviem nájsť slová na popísanie nezmyselnosti. A či treba vôbec slová? Nestačila by prázdna strana? Možno nie, možno by sa spájala skôr s pokojom, tichom, vyrovnanosťou alebo so smrťou bez bolesti. Veci okolo nie sú. Nie sú v plnom význame slova. Ľudia sa hrajú na seba. Ja sa hrám na seba. A iste i ty sa len hráš...
Mal by som písať bakalárku. No myšlienky prichádzajú a odchádzajú. Zasekli sa v hlave a nechcú ísť na papier. Ostávajú tam. Mení sa vedomie, mení sa podvedomie. Prázdny papier a veľa zvukov, ktoré nechcú ísť von. Nechcú byť uložené, chcú sa rozplynúť vo svojej jedinečnosti mysle. To už nie je ani depresia. Iba voľné myšlienky. Myšlienky, myšlienky, myšlienky. Stále to...
Ľudia sú naozaj zvláštni, pretože tú najlepšiu správu, aká im vôbec môže byť oznámená, vnímajú paradoxne úplne opačne. Vnímajú ju ako niečo negatívne. Ako šírenie poplašnej správy. Pozorne si prečítajme nasledovné slová: „Človeče, bdej nad čistotou svojho vnútra! Bdej nad čistotou svojich citov a myšlienok, lebo blíži sa čas, keď mocná ruka Pána zničí na zemi všetko nečisté....
Tajuplnosť, zvedavosť, napätie, očakávanie, túžby, zvádzajúca chuť zakázaného ovocia. Odvaha dať písmenkám punc sebaistoty a obdivu k opačnému pohlaviu nevyžaduje héroickú povahu a aj najväčší zbabelec v reálnom živote si vie dupnúť. Dokázať si atraktívnosť sebe samému, pohladiť si vlastné ego, či unášať sa zakázanými témami v papučkách a nikým nerušený je prisilné lákadlo aj pre tých...
Hlavným účelom každého náboženského systému je, aby bol človek lepší. Aby sa snažil byť čoraz lepším, čistejším, spravodlivejším a láskavejším. Aby sa o to snažil tak intenzívne, ako len môže, pretože iba tadiaľto vedie cesta k raju, ale i cesta k šťastnému, vyrovnanému a harmonickému životu na zemi. Zdá sa to byť prosté a jednoduché. Avšak v kresťanských kruhoch sa paradoxne, niečo...
Určite každý pozná ten pocit, keď sa cítite úplne na dne, keď už ďaľej nevládzete. Vtedy sa Vám zdá ako keby sa všetko a všetci, jednoducho povedané celý svet a celý vesmír, spikli proti Vám.Ja sama ho poznám veľmi dôverne a vtedy by som sa najradšej narodila niekde inde, niekomu inému. Niekde kde sa nebudete cítiť ako piate koleso u dvojkolesového voza. Kde vám nikto nebude...
Z čaju sa postupne odparuje teplo a on chladne..do uší mi doliehajú zvuky u nejakého opakovane vysielajucého sa seriálu a ja sedím a hľadím na predo mnou otvorenú plochu papiera. Rozmýšľam a uvažujem nad takými vecami, o ktorých by možno niekto povedal, že sú totálne bezvýznamné na mrhanie času....ale zamyslime sa, je snáď niekto, kto skutočne žije? Ako vyzerá taký skutočne živý...
Celé univerzum je ponorené do mlčania. A z tohto nekonečného mlčania tu a tam povstávajú zvuky, aby napokon opätovne zanikli v mlčaní. I naša planéta sa vznáša v tichu a je tichom obopnutá a obklopená. Veľké mlčanie vládlo na Zemi i vtedy, keď sa na nej objavili prví ľudia. Ľuďom, ktorí chceli prežiť vo vtedajších, neľahkých podmienkach nezostávalo nič iné, ako naladiť sa na okolité mlčanie...
Jedna pochmúrna malá izba z mnohých v nemocnici šťastím nežiarila. Na lôžku bolo telo. Nedá sa povedať, že to bol človek, pretože už desať meisacov a dvanásť dní ležal na bielej poskŕčanej plachte akoby nevnímal okolitý svet. Sklené, pomaly priesvitné belasé oči boli zahľadené do neznáma. Ktovie, nad čím premýšľali...Temnota ich celé pohltila a nechcela im pustiť ani...
Kristus mal vraj rád hriešnikov. Tieto slová často počuť z úst mnohých kresťanov. Je to však omyl a blud! Je to výsledok rozšíreného, povrchného a prvoplánového vnímania, ktoré je vzdialené od pochopenia podstaty. Veď ako mohol mať ten, ktorý prichádzal z nekonečného Dobra rád to, čo je zlé a nízke? Čo je hriešne? To predsa nie je možné! No a keďže tento omyl nie je rozšírený len...