Sedel som na lavičke v parku. Po piesku behali malé deti a vozili sa na kolotočoch. Ich mamy, niektoré s prázdnimi kočíkmi, v ktorých deti pricestovali, sa rozprávali poďalej od nich. Na neďalekej lavičke sedela skupinka tínedžerov baviacich sa o tom, ako auto jedného z nich deň predtým skončilo v priehrade. Nemal som čo iného robiť, ako ich počúvať. Zo zapálenej cigarety v mojej ruke stúpal dym....
Malý chlapec sedí v izbe za stolom.Mama chystá večeru.Hodiny tikajú. Malý chlapec hladí psíka s úsmevom.Mama sa tiež usmieva, ale je nervózna.Hodiny tikajú. Otvoria sa dvere a vchádza netvor.Vojde do izby a obzerá sa.Srdcia divo búchajú. Zasa je opitý a zlý.Chlapec sa trasie a mama roní slzu.Psík breše. Netvor kričí a dupe.Mama sa bojí, ale chce byť...
Je piatok večer, sedíme v krčme a máme po dvadsať. Teda iba niektorí z nás. Niektorí sú starší, majú 25 ba aj 30. Mozgy sa nám však príliš nelíšia, hádam iba skúseností majú niektorí viac. Skúseností všetkých druhov okrem sexuálnych. Veď v tejto oblasti by tých starších ľahko predbehol kadejaký mladík, ktorý pred dvoma týždňami prišiel so svojou priateľkou o panictvo.Do krčmy o ôsmej...
Milovať, to nie je len tak,že poletíš ako vtákponad šíre polia, lúky,uvidíš koruny stromov,kvetov puky.Zletíš nižšie, privoniaš,tú jemnú vôňu na míle rozpoznášpokosenú trávu a fialky priam v rozkvete a bolesť hlavy odchádza,keď sa skloníš k mäte.To nie je len tak,odohnať bolesť hlavy,keď sa ti stále o láske marí.Búchaš, plačeš, nariekaš,chvíľu utekáš,zavrieš oči, otvoríš,a stále tam...
Pretiekol môj pohár trpezlivostimením sa na časovanú bombuiba minút ma delí od výbuchustačí len jedna banalitaa zničím všetko naokolo Možno je to len jedna z mojichmelancholických náladalebo môjmu srdcu niečo chýbaTeraz vo mne vrie smútok aj hnevno moja duša kričí z čistej bezmocnostiNaivne si hovorím, že nebudem plakaťaj keď viem, že hrádza nevydrží ten návalTelo mi padá na zem, dušu ide...
Každý zo svojej, dobrej rodiny,no z inej časti Trnavskej rovinya predsa kamarátmi môžu byť,spolu bývať a aj tak vlastný život žiť. Občasné vídanie zaručí,že neskončia v náručí.Naopak, na dovolenke na horách,spoznajú sa viac vo svojich úvahách. Dlhé rozhovory nočné,pointy hlavné i odbočné,otázky zdvorilé, ale aj osobné,všetko, čo padne, zostáva dôverné. Témy majú svojské,no nie také...
Tak ako tma zahalená rúškom tajomstvatak aj japonáram sa do nejvidím to zlo,vidím tie zverstváa preto viemže bolesti plná ranaje najviac zraniteľná,keď je ešte čerstváa preto chcem spoznat to čaroPREBOHA ĽUDIA,ČO SA TO S VAMI LEN...
„Posuň sa trošku."„Panebože, nemám sa už kam posunúť."„Pozri sa, koľko tam máš ešte miesta..." kopala som doňho pätami, aby sa posunul celkom na kraj postele. Možno som aj chcela, aby z tej postele skotúľal. Bolo mi to v podstate jedno. Hlavne, nech sa na mňa nelepí.„Chceš ma z tej postele zhodiť?" zareagoval podráždene a pritiahol sa späť ku...
Staré, až starobylé, človekom zabudnuté miesta, kde sa spája harmónia s chaosom, bolesť prepletá radosťou a láska naplňuje žiaľom. Prevláda tam chlad aj keď je vonku sparné teplo a mŕtvolné ticho neprekričia ani tie najhlučnejšie deti. Väčšinou sa jedná o nejaký neurčitý areál či už oplotený alebo nie. Mnoho cintorínov má vo svojom vnútri posadené rôzne typy stromov a kríkov, ale...
Sedím pri stole. Predo mnou leží prázdny hárok papiera. V hlave sa namiesto myšlienok ozýva len monotónny bzukot počítača. Nástenné hodiny tikajú už snáď tisíce tik-tak. Treba to rozvinúť. Janko a Marienka išli do lesa na jahody. Ako ich zbierali, Janko sa zamyslel. Je to úplná somarina. Tik-tak a...
Zvlčilosť V utorok ho zobudil telefón. S naliehavou dravosťou rozozvučal steny chodby a striasal mu z viečok lepkavé zvyšky sna. Ležal na posteli a rátal do troch od posledného zazvonenia. Ak to fungovalo s búrkou, hovor nemohol byť výnimkou. Vzdialenosť jednotlivých pípnutí okrem významnosti telefonátu určovala aj to, či sa volajúci dočká odpovede. Na to, aby sa zdvihol...
Bolo odporné teplo. Slnko zapadalo ponad červené polia plné vysokej pšenice. Všade naokolo sa zlatavo ligotala, klasy dozrievali a sedliaci sa triasli pred každým prchajúcim jazdcom, ktorý prichádzal zo severu. Báli sa ich, pretože si mysleli, že so sebou prinesie vojnu. Tiene skákali jeden cez druhý, ako sa nádherný hnedák predieral cez budúcu žatvu. Jazdec držal jednou rukou liace, druhou...
Človek má 5 zmyslov. Sú to zrak, sluch, hmat, chuť a čuch.Zmysel zraku je zrieť.Zmysel sluchu je slúchať.Zmysel hmatu je hmatať.Zmysel čuchu je čuchať.Zmysel chute je chutiť.Pochopil som ten zmysel života...
Čakáš ma. A vnímaš každú sekundu. Čo iné by som si mohla priať? Aby si ušiel. Behal ďaleko. Pomedzi živých. Kto vie, kam by si šiel. Kde by sa podel svet. Tvoj. To čo dávam, minimum. A ty sa nedáš odradiť. čo iné by som si mala priať? Aby si ostal. Aby si počkal. Kým uverím... Že ten sval pod rebrami, Naozaj...
Angel Trpká pravda (r. 2011 )V mojich očiach si svetlo jasné, no len čo sa ta dotknemsvetlo zhasne.Lucas dopísal posledne slovo, potom pomaly zavrel knihu. Obálka knihy bola cela zaprášená, rukou pomaly prešiel po mieste kde kedysi bolo jeho meno. dnes tam nebolo nič, celkom nič. Len kruh spáleného papiera. Trpko si povzdychol. Ešte stále sa nedokázal vyrovnať...
Kašlem vám na peniazekašlem vám na kariéruna auto, slávu, bazéndostanú ma do maléruKašlem na politikukašlem vám na tento svetna ženy ľahké k stykuna tých, čo hlásia vpredPoznám časy aj dôvodyprečo svet ťaží hmlasme otroci pod rúškom slobodyzavretí v budove zo sklaKašlem na celebritykašlem na promenáduaj tak sme svetom bitípodliehame vojnám, hladuKašlem vám ja na odporkašlem vám na to všetkojedni...
Otvorili oči, do ktorých im prenikalo ranné slnko. Zamotaní v objatí toho druhého sa Peter dotýkal jej paží a zľahka ju hľadil. Medzi tým, Silviu vždy objal, akoby sa chcel uistiť, že sa mu neprisnila."Naraňajkujeme sa, dáme si kávu a potom..""Čo, potom?" Usmiala sa Silvia roztopašne na Petra a čakala odpoveď. "Potom sa znovu pomilujeme, láska."Milovali sa už toľko...
Túžba po originalite, sebarealizácii, odhalení svojej pravej podstaty, nikdy nehynúci pocit potreby naplniť ten kúsok príbehu, ktorý vám osud prišpendlil na čelo, keď ste sa narodili. Kto vlastne som? Neexistujú zrkadlá, všetky boli zničené, nebezpečné ako kolovrátok pre (v tomto momente ešte nie) spiacu princeznú predstavujúcu ideu slobodnej voľby, jednoducho sa nijak nemôžete pozrieť za čím sa...
Bolo päť hodín ráno a na pľúcnom oddelení bol pokoj. Marko sedel vo svojej pracovni a čítal včerajšie noviny. Služba sa mu končila o šiestej , a tak dúfal, že do konca už nebude musieť riešiť žiadny problém. Aj bez toho mal toho už za celú noc dosť. Na univerzite stále túžil po dynamickej praxi a práci, ale postupom času prišiel na to, že to nie je to pravé. Doma ho okrem prázdneho bytu nečakalo...
Myseľ mám plnú dozretých malín A nedozretých básnikovEšte dobre, že nie naopakVtedy chutia...
kričať môžeš koľko vládzešnič nezmôžešnedokážešnepočujemneotvorím!nezisťujemnehovorímneviem kde som.dávno nie somtam kde sme savidelimal si vedieťkeď si zamkolže zámka nás rozdelíkto mal vedieťkto mal tušiťže ma budeš NAVŽDY rušiťzostala som na polcesteklesala somtopila sa!v zachránnej v tej tvojej vestekričať môžeškoľko...
v dve ránonikto nevidí zmysel ani v brieždenínáslednej sebastrednej príhodeo nútene prebdených nociacha potrebe nepísaťna svoju hruď menánašich zabudnutých známostíniekedy mám pocit,že pri pohľade na nichsom nestratillen podobné pohľadyale ruky vo vreckáchso zvykom potiťsa naozaj zriedkavostratil som pocit,že svojím konaním ovplyvním niečo viac ako výpočtom neznámeho vzorca vypočítané miery môjho...
Izba plná prachu, no nezametá sa,len občas. Izba plná špiny, ľudskej špinya hromadá šnúrok, káblov a podobného svinstva. Všetko je zošnurované, zviazané. Dnu, do seba. Dúfam že miznúc, časom...Šnúrky vás nepustia von!! Nasilu si osamelý vyzúvam topánky,strihám uzol hrdzavými nožnicami. Konečné vyzutý, sám utekám!!! "Bosý? To nie! Po tej špinavej...
Aj keď sa smeješ koláčmi plnými úst od cudzích dievčat a mne to nemá prečo vadiťzabúdašže máš skateboard stále pod mojou...
Vedela som, že príde. Dávno som ho videla prichádzať. Vietor s príchuťou poznania mi pohládzal tvár. Obrázky rozsypané po stole mi maľovali budúcnosť. Hmla obkolesila moje vedomie a bránila mi vidieť. Obliekala moje vízie do mliečnych šiat a ja som nerozpoznala ich tvár. Bezmocnosť ma zaplavovala ako studená morská vlna. Vyrazila mi dych a pálila v očiach. A tie sa stali...
Po zamyšlení nad toaleťákem jsem si uvědomila jeho velikou podobnost k našim partnerům. Víte, stejně jako toaletních papírů je mnoho druhů mužů. Jeden je drsný a hrubý a ten druhý zase jemný, heboučký a navoněný, další zase jednoduchý bílý, a stejně jako u mužů jsi, vybíráme jenom ten, který je našemu srdci blízky.Když si ho již koupíme, nebo získáme tak ho doma uložíme na úctyhodné místo a tam...
Stojím tu, na vyhliadkovej veži,nemo hľadím na výhľad,ako chodcom znepríjemňuje cestu ľada čas okolo mňa len neúprosne beží.Pozerám zhora na ľudí.Na ich každodenný stres,na to ako sa ponáhľa každý dnes.Že ich ten zhon už nenudí!Všetci sa náhlia a za čím vlastne?Pozerajú sa iba na seba,trápia ich veci, ktoré im netreba.Divák nad nimi len...
Tak dosť !!!!!!!!!!!!!!Chcem vybehnúť z kolotoča týchto dní.Pozrieť sa na svet očami dieťaťa,skúmavo prezrieť všetko odznovu.Premeniť rekvizity tohto svetana obraz pastelových farieb.Cítiť spätosť s vesmíroma atmosféru bytiaprežiť celkom nanovo,bez vžitých poučiek a fráz,zabudnúť na všetky dogmy,nájsť pravý význam slova nechať sa viesť aspoň chvíľuharmóniou tohto sveta.Cez tvoje oči vidieť krásu...
sledoval somzápad slnkaty si zatiaľ ležala medzi riadkami na trávniku z písmentma ma dusilaromanticky pomalynerobila si ničlen si sa smialana osudezáhrádného trpaslíkana ktoréhopadla...
Tak veľmi si priala byť úprimná. Konečne raz povedať, čo naozaj chcela. Namiesto toho mala na zozname ďalšiu nevinnú, milosrdnú lož.„Prečo mu to nepovieš?" nechápal. Veľmi dobre videl, ako sa trápi. On by toto nikdy nedopustil.„Nemôžem," pokrútila hlavou a naďalej hľadela pred seba. Vedel, že najradšej zo všetkého by sa rozplakala. Vedel však aj to, že to nespraví. Nedovolí...
Dnes ránosomlen takvpil chrbátdo postelnej bielizne. len tak -...
že kohút nezaspieva.Že myš naháňa mačku,strom nabúra do auta,nekrofil ohrdne mŕtvolua zvratky chutia ako čerešne.Stáva sa,že lietadlo nad Bermudami nespadne,narodí sa decko bez hlavya William Tell trafí o kúsok vedľa. Občas sa stane že zabudnem,čo som tým všetkým chcela vlastne...
Krása okamihustráca sa v životeRoky klamnej slávyprebdené v samote No aj zrnko prachudokáže pohnúť svetomAk do tých správnych dlaní priviate je vetrom Tak ak šibenicaje mi už raz súdenánemusím viac strach mať z vody či plameňa ... odpusťte že ostáva bez...
3 Usmev Preco musi byt vsetko tak? Preco sa urcite veci nedaju upravit , aby to viedlo ku stastiu vsetkych. Co je zmyslom a co cielom samotneho bytia. Stastie? aspon urcite.-,,Nie je tam tych otazok uz vela``? , -Priam zo strachom som zo seba vydal zopar hlasok, sledoval som ako jeho vyrazne ocne bulvy upriamili svoj smer obzoru...
Tento víkend budem vyťažený. Budem musieť dojiť kozu, resp. pri tom asistovať. Ráno a večer. Takže budem buď dojič alebo asistent.Asistent je dôležitý. Kozu hladká, odháňa muchy a kozľa. Kozľa sa vnucuje ako puberťák a tak aj to treba hladkať a škrabkať. Inak zlostí starú kozu i dojiča.Dojič dojí. Teda ak koza stojí. Ak koza nestojí, dojič ratuje kýbel i seba. A tak má asistent veľmi dôležitú...
V taške za posledné peniaze román Na ceste,na ceste za prázdne romantickýmismskaminad ktorými sa groteskne uškrnieštam ďalekov chladnom popradskom lete.Čierni s čiernymibieli s bielymivšetci za originalituoriginálne napodobeniny.A čerstvé číre zúfalstvo ma obijíma svojimi bucľatými novorodeneckými ručičkami,zamazanými od kojeneckej výživycelá zapackanácelá vyčerpaná vyschnuté peryvlhké...
-1- Ona Myslela na neho: - A čo asi práve robí v tej jeho robote? Rada by mu čosi prichystať, na čo by nezabudol... - ale čo? Prišiel večer ako obyčajne, vyčerpaný, upotený. Ráno, ešte pred kávou mu pošepla: - Mám pre Teba prekvapenie. Zavri oči. Vytiahla zo zásuvky prichystanú záležitosť a obviazala mu ňou oči: - To aby si lepšie videl. Rozbalila ho a on...
Mladé dievča nad hrobom, prúdom slzy roní, všade ticho iba v diaľke kostolný zvon zvoní. Veď včera tu pochovali jej mladého muža,a na strede jeho hrobu rastie biela ruža. Muž jej zomrel na chorobu na ktorú niet lieku, smrť si nikdy nevyberá ľudí podľa veku.Slzy tečú, zem ich vpíja, mrákava sa nesie, a dievčina potichúčky spieva smutné piesne. Spieva piesne o živote, a o krásach v máji, myslí...
padá sniežik. Padá sniežik padá, Ej! ale som sa pogrcal ty hluvy rožka zžmoleného vyprsknuvšie skrz glgan klokot ten schromtaný zažblnčal. No Fuj! či je to len pahovno tá brečka skysnutá čemerisko vychrchlený grcoprd vredobrd zašmodrchaný v nežnej...
Moju pozornosť začiatkom tohto roku upútala malá, ale významná publikácia, ktorá bola vydaná v obmedzenom náklade. Je s podivom, že tieto informácie boli u nás doteraz neznáme. No môže nás tešiť, že Slovensko drží takpovediac prím pokiaľ ide o vydanie tohto raritného diela. Preto vám prinášame veľmi zaujímavý a podnetný rozhovor s autorom a vydavateľom v jednej osobe, ktorý nám...