Knižnica literárnych diel (413)
221. femme fractale
11. novembra 2014
Kaleidoskopická žena, čo sa zruší, až sa...
222. Strážca, 17. kapitola
| Čítalo 161 ľudí. | Jedno odporúčanie17. kapitola Keď som prišla domov, čakala na mňa telefónna smršť v podobe: „Ty si naozaj povedala Mime prvej o svojom novom chalanovi? A kto to vlastne je? Ako vyzerá? Poznám ho?" Už po druhýkrát som presviedčala niekoho, že s nikým nechodím. Naozaj nechápem tých ľudí. Prečo všetko vždy prekrútia a zveličia? Ako keby ste sa nemohli len tak porozprávať s opačným pohlavím....
223. Strážca, 16. kapitola
16. kapitola Prázdniny som si vôbec neužila. V noci ma totiž neustále strašila tá istá nočná mora. V nedeľu ma z nej predčasne vytiahol naliehavý telefonát od Mimy. Mala som k nej prísť ako najrýchlejšie sa dalo. Rýchlo som na seba niečo hodila a utekala na zastávku. Cesta do mesta mi vyhovovala. Aspoň som sa mohla staviť v kníhkupectve a kúpiť snár. Výkladom snov neverím, ale...
224. Strážca, 3. časť, 15. kapitola
3. časť - Komplikácie15. kapitola Stála som na lúke. Nohy ma stále boleli od dlhej prechádzky. V tráve svietili pohodlné žlto - biele balerínky. Topánky ladili so žltými šatami s bielymi bodkami. Toto by som si v živote neobliekla. Paradoxne, vďaka tomu som si uvedomila, že spím. Zaujímalo by ma, čo sa mi prihodí dnes... Počasie poukazovalo na priemerný júlový deň. Svietilo...
225. Strážca, 14. kapitola
14. kapitola Nasadla som na najbližší vlak. Netušila som, ako nájdem Olivera. Ale musím sa mu ospravedlniť predtým, než ho pohltia šialení miestni ľudia. A Bianka. Zostáva mi len dúfať, že šťastie bude na mojej strane. Jednoducho sa poprechádzam po všetkých uličkách a keď naňho natrafím, nahodím prekvapený výraz. Výhoda? Zajtra nie je škola, čo mi len predlžuje pobyt mimo...
226. Strážca, 13. kapitola
13. kapitola Celou budovou sme len mlčky prefrčali. Ja som si v duchu nadávala, on mal na tvári určite hnusne spokojný úsmev. Len sa domnievam. Nemohla som sa naňho pozrieť. Riskovala by som zdravie nás oboch. Mala som chuť naňho nakričať, ale keď na mňa pozrel, niečo vnútri ma zastavilo. Nenávidela som sa za to. Nenávidela som za to jeho! Keď sme vyšli von, nemohla som ďalej mlčať....
227. Nehasnúce svetlo hviezdy Enif
Na nebi svieti nekonečne veľa hviezd. Avšak bez ďalekohľadu si ľudia všimnú iba niektoré, tie, ktoré svietia najsilnejšie a svojím svetlom vrhajú tieň na ostatné. Jednou z takýchto hviezd bola aj Enif. Na tisíce kilometrov sa jej žiadna iná nemohla vyrovnať. A predsa nebola šťastná. Všetky hviezdy v okolí jej veľmi závideli, aj ony chceli žiariť tak jasne. Nevedeli, že v skutočnosti by sa Enif...
228. Mona Lisa trochu inak
...
229. Strážca, 12. kapitola
12. kapitola Vážne som sa snažila zadržať to kýchnutie. Zapchala som si nosné dierky prstami, ale nepomohlo to. Vdýchla som smietku prachu z vlasov a pohroma uzrela svetlo sveta. Hlasy utíchli. Nepochybne kvôli môjmu kýchnutiu ozývajúcemu sa prázdnou miestnosťou. Aj cez hrubé steny som cítila spaľujúce pohľady upierajúce sa k môjmu úkrytu. Už sa nedalo nič robiť. Našli...
230. Strážca, 11. kapitola
11. kapitola Včerajší deň aj noc plánujem vymazať z pamäte. Začínam byť naozaj paranoidná. Moja odvaha sa dá porovnávať s malým dieťaťom. Za chvíľu ma vystraší aj bzučanie komára. Musím s tým prestať. Všetko sa dá určite úplne ľahko vysvetliť. Za oknom niečo preletelo a keď som schmatla kľúčik, podarilo sa mi vypnúť žiarovku. Vzhľadom na to, že som ešte na polovicu spala, moja myseľ sa so...
231. Strážca, 10. kapitola
10. kapitola Spadla som. „Au," zašepkala som do tmy. Chvíľu mi trvalo uvedomiť si, kde presne sa nachádzam. Hrudník sa mi nadvihoval šialenou rýchlosťou. Bola som doma. V poriadku. Ležala som vedľa postele. „Nenávidím sny," prehovorila som po druhýkrát do tmy. Dotkla som sa tela. Na pokožku sa mi lepilo tričko a nohavice. Síce mokré, ale moje. Žiadne...
232. Strážca, 9. kapitola
9. kapitola Kým sme kráčali, rozmýšľala som, ako nenápadne vyzistiť, či patrí auto Oliverovi. Definitívne by to zmazalo moje obavy. „Nebojíš sa, že ti niekto ukradne auto? Parkovisko pri pošte nie je nijako strážené..." zaviedla som tému tam, kam som potrebovala. Nenápadne a rafinovane. Dúfala som, že to vyjde. „Nie je to až tak ďaleko a okrem toho, určite...
233. Strážca, 8. kapitola
8. kapitola Kým som rozmýšľala, ubehli možno dve minúty. Stále dostatok času trochu sa mu pohrabať v aute. Naruším mu súkromie, ale nemá šancu to zistiť. Jedine, ak by mal rontgenové oči alebo nainštalovanú kameru v aute. Tú som ale nevidela. A on si o mne očividne tiež niečo zisťoval. Nebude hriech zachovať sa tak isto... Odopla som si pás a začala s prehliadkou. Najskôr som sa...
234. water-loo v liečebni
Cisárstvo za koňak...
235. Strážca, 7. kapitola
7. kapitola Ako naschvál, v utorok keď vonku bolo asi sto stupňov a jediné, po čom som túžila, bolo ležať na zemi mojej klimatizovanej izby, objavilo sa na tabuli s mojim vlakom v kolónke meškania stodvadsať minút. Otcovi ísť nemôžem, nemám uňho učebnice... Hviezdy mi neprajú. Ešte k tomu, ani jedna stolička v chladnej miestnosti železničnej stanice neostala voľná. ...
236. Strážca, 6.kapitola
6. kapitola Natiahla som ruky aj nohy a zívla na plné ústa. V kalendári stálo: Pondelok. Čas ísť do školy pre všetkých študentov. Budík mi ešte nezvonil. Zobudilo ma auto stojace pod oknom. Celú noc som ho nechala otvorené a nie každý zrejme rešpektuje vstávanie až po šiestej hodine. Napol prebudená som si užívala posledných desať minút mäkkej, teplej a hlavne suchej postele. V...
237. Áno, som aj žena
PROTAGONISTA I.Doba, tá je pozmenenáVyratúva čiesi menáKamarátov, ktorí by sa aniNeobzreliAké smiešne ľudské egoLásku vnímať jak bremenoSťať a spáliť všetky vzťahyUkázať sa celkom nahý II.Nemá významZvliekam šatyNebyť ničiaNedbať časuOdolávam tomu hlasuAž je celkom umlčanýOzýva sa málo, zdialiŠijem rany, krvácajúVravím slová, nie však pravduŠkerím zuby, vari úsmev? III.Odhadzuješ vlastnú...
238. Spálená pravda
Brnkáme na strunyvynútených lžíPár tónov pomalýchkým struny neprasknúNoty sú spálenédirigent stratenýAk hráme potichupravda stále spí Klameme, tajímetóny sú falošnéDo pravdy spálenejsme navždy schovaní...
239. Strážca, 5. kapitola
5. kapitola „Si v poriadku?" prehovoril na mňa akýsi vzdialený hlas. Dovtedy som naivne dúfala, že nikto nie je svedkom môjho...zrútenia sa. Dúfala som zle. Nejakú chvíľu mi trvalo spracovať otázku. Pravdepodobne to bola celkom dlhá chvíľa. Z diaľky ku mne narazila iná otázka. „Mám zavolať pomoc?" zvuk ku mne doľahol už jasnejšie a rozhodla som sa zareagovať....
240. Strážca, 4. kapitola
4. kapitola Zuza býva v tom istom meste ako ja. To mi vyhovovalo. Mohla som k nej prísť po vlastných. Žiadne čakanie na preplnený spoj, ktorý mešká. Lebo v piatok všetko mešká. Čierne hodiny na mojom zápästí ukazovali presne pol deviatej, keď som stláčala malý biely zvonček. Na tomto istom mieste som stála už miliónkrát. Keď sme boli malé, zvykli sme sa aj s Mimou u Zuzy hrávať....
