S tými čiernymi potme nerátal...
Líham si, neviem kam.Podomnou mláka rozliateho atramentu, nadomnou plače prekliaty mesiac. Už prišiel jeho čas.V údolí počuť tiahnucu sa detskú riekanku, to len šeptavé listy zobúdzajú stromy zo spánku.Poskakujúce svetielka farbia lúky do žlta,objavila sa tvár žeravého mesiaca.Podomnou kresba môjho tela,nadomnou krása tohto sveta.Vstávam, už viem...
Nežijem, vznášam sa v kúdolí vlastného prachu niet spadnúť, niet návratu... Vzal mi silu, pohľad na krásu,niet výhľadu, niet návratu... I bolo by všetko inak - darmo už vstúpil on,vzal mi môj desaťročný...
Slniečko vysoko a vetrík blízučko, stromy zľahka ohýba. Stebla trávy sa zelenou potešia, až krásou velebia. I moje oči chabo závidia, tej kráse každodennej. Veď každý deň je spásou, ktorý uvidia. Dňom slabnú a nocou nevidia, tak zľahka päste zatínam. Ťažkú hlavu si opieram, a tichým hlasom v dusi preklínam. Otázkou všednú si pokladám, ci ráno uvidia? I slza zblúdila od nich uteká... Ráno budík...
Rastie už len zriedkavo. I keď bol tak častý. Po bojiskách dvoch svetových vojen. ...
Organum luminiscens Dokáže produkovať svetlo, ktorého farba pri rôznych druhoch variuje od zelenomodrej po červenú. Skladá sa z troch hlavných častí, priehľadného chitinózneho obalu, svetlotvornej vrstvy bohato opletenej vzdušnicami a pod ňou ležiacej odrazovej vrstvy. Samo svetlo vzniká enzymatickou oxidáciou luciferínu za prítomnosti špecifického enzýmu luciferázy. /Entomologický náučný...
konečne som predala obraz obrezaného muža, pakistáncaktorý vo vlhku pivnice prznil nejakú necudnú pannu, šestnástkuspolu so ženou - vieme, nič nové a nečakané sa neudialodievča dokáže žiť so slovami "mladá kurvička" vrezanými do čeladokáže žiť sedem mesiacov v špineto všetko skutočne dokáže hřbetem ruky, no našťastie existuje "pouze v autorově fantázii", takže...
Ostávaš vystrihnutá namojom hrudníkustudený dážďnatáčakroky ľudía perie drôtovaných vtákov uchom šálkysledujempenu dníatvoju vôňugranátových jabĺkprchášja sa vpíjam do tvojich pierpokrytých...
"chudák môj prvý chlapec mal namiesto vtáka nožík a vždy, keď sa mu postavil, tak sa mu rozprárali nohavice, hahaha"sedeli sme na verande, fajčili a čakali na nič"to musel byť zvláštny chlapec..."fajčila som, dýchala nosom, slnko zapadalo ako vždy, čerpadlo čerpalo"to si píš, že bol! doteraz nemôžem poriadne jesť z toho ako som si v tých dobách dorezala jazyk. o...
Kvety v obraze Z obrazu na stene hľadia na svet kvety, akoby sa spájali dokopy dva svety. Dva svety tajomné,úprimne a priame, nie často a každý deň také svety máme. A ako symboly dvoch svetov tajomných, dve kytice kvetov hrejivo farebných. Kytica červená a tiež biela, žiaria v tom obraze ktorý silu zdieľa. V červenej láska naveky žije, jemne sa očami do mysli vpije. Z mysli zas do srdca...
Myšlienky,slová,činy a skutky,každý má iné,rozdielne pohnútky.Každá myšlienka dokáže byť silná,zároveň aj krásna,zlá,aj protivná.Stále iná sa človeku v mysli narodía stále iná s inými o život závodi.O život ten čo človek žije,vždy iná sa mu do mysli vryje.V mysli sa narodí,potom príde na svet,v ktorom sa môže premeniť aj na kvet.Môže sa zmeniť na čokoľvek iné,záleži len na tom,kto ten život...
Poviedka o živote, ktorý sa rozbehol nesprávnym...
Poviedka o živote, ktorý nabral neesprávny...
„Jediným skutočným zvukom tu dole je kvapkanie vody. Všetky ostatné - mrmlanie potácajúcich sa mŕtvol, ozveny škrekov alebo dupot obitých nôh nikto poriadne nevníma. Ale tá kvapkajúca voda... tá sa vám zaryje do mysle ako nôž do hrudy masla, nech ste na tom akokoľvek zle. A potom je tu ten zápach. Všetky pivničné žaláre zapáchajú rovnako, ja viem! Ale v každom je vždy jeden...
Ruku vystri vpred,keď v srdci budeš cítiť prázdno.Tam sa nájde ten, čo ruku bude hladiť vľúdno. Modré nebo, dážď či slnko. No vždy vyslov jeho meno, opri sa o to rameno,ktoré predtým žiadnu nedržalo. #1# Či sa pozrie zroneno,či úsmev bude jeho pery hnať. Či tie pery pokriveno,bude stále pokrúcať.V očiach iskry budú stáleako ohne svietiť.V škále farieb tie okále budú sa chcieť...
Keď zhasnú svetlá, som taká bezmocná. Tma mi spadne na pery ako tichý závoj zla a zmocní sa ma zúfalstvo. V očiach sa mi vypália čierne diery a srdce sa šialene rozbúši. Viem si úplne jasne predstaviť samu seba: Leziem v rohu po stene v mojej izbe. Zastaví ma plafón. Som úplne maličká. Malá ako lienka sedembodková. Tma ma dusí a tak je...
Ruky som si založila do vačkov a pozerala sa na kráčajúcu siluetu. Z tej tmy vyletoval dym rovno do svetla. Určite bolo niečo pod nulou. Zima je krutá. Čím bližšie bol pri mne, tým viac sa mi zrýchľoval dych. "Ahoj." Začula som hlas a zaklipkala očami. Pousmiala som sa a zažmúrila očami. Z čiernej tmy pomali vykračoval mladý chalan s čiernymi vlasmi, kabátom a okolo krku mal šál....
Sedela som pri okne a dívala sa na kvapky dažďa ktoré stekali po skle. Pomrvila som sa na posteli a povzdychla si. "Nech už svieti slnko." Pomyslela som si a pozrela sa na nočný stolík. Niekoľko prečítaných kníh tam ležalo na sebe poukladaných a čakalo na návrat do poličky. Vzala som ich a kráčala do miestnosti, ktorá bola niečo ako malá knižnica. Tie knihy tam boli skôr než sme sa...
pletie sa medzi vlasy deň ospalý rozčesáva ten včerajšíako rástli hrdzaveli jak havranov zlodej večerado perín svetlo sviec udieraskepticky hľadá rukávykde skončia všetky sny? Len matrac tuší čo nečujú spiace uši ráno zrak nemo odhalí nemo a predsa hlasne slová, čo noc nespálizaschnuté ráno v dialistrapaté mory na tváridokorán a celkom presnejej v noci spať nedaliumierapo kúsku mračná...
#1# V čase polnoci - pred ktorým sa človek bázlivo trasie, odkedy je človekom (o to viac, ak je ten človek človekom úzkostným, alebo nebodaj mierne paranoidným); v čase, keď sa plazivé tiene, ktoré vykresľuje tajomná žiara splnu mesiaca menia na obrysy strašidelných prízrakov, kradnúcich pokoj z duší tých bláznov, ktorí kvôli nadmernému užitiu stimulačných látok, alebo v dôsledku...