Knižnica literárnych diel (413)
341. spev vlkov
2. KAPITOLA Tma . Nič iné len tma. „Kde som to? Halooooo?! Je tuniekto?"Nič!„Prosím vás, ozvite sa!"Môj bezmocný hlások sastratil v diaľave. „Ozvite sa, ktokoľvek!"V diaľke sa zableskolpár žiarivých svetielok.„Halo, je tam niekto?Počujete ma?!"Okolie okolo mňa sa začalovyjasňovať, ale stále bola príliš veľká tma, aby som rozoznala toto...
342. Znečistená
Lena Lencabe Boorová |
Báseň |
22. mája 2013Vaše hodnotenie:
| Čítalo 228 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.Starý prašivý dychsfúkol deň v duši Spálil jej ruky vyzliecť z kožesnaží sa zodratá, slabá a zrazu tak bezcenná žena... Zmizlo ticho prišiel krik hučanie v hlave v srdci vo vlasoch. Slovo „súkromie“ znie tak nebezpečne... Tisíckrát umytá cíti sa tak znečistene... V umývadle pod zrkadlom zostali roztrhané...
343. Drogové panoptikum
Pozri sú všade...PANOPTIKUM.mŕtve životy vedľa nás.Úbohosť tela.Prázdne pohľady,ruky samá diera. Nechceš, tak to nevidíš.Máš strach...,že dobehne aj teba tá stupidná viera,prázdnota a smrad života. Nechcú tvoju pomoc.Sú bez cieľa.Jasná dimenzia nádhernosti.Tam sa váľajú všetci,jeden s druhým.V brlohu opojenia, chorôb,šťastní bez poslednej mince. Nie je im pomoci.Ani tebe, keď...
344. Vládcovia Kladiva : Prvá hrozba 2.časť
CodenameRaven |
Fantasy |
16. mája 2013Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 219 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Cesta domov Elfská rasa bola kedysi jednou z najväčších a najmocnejších rás na zemi. Boli národom múdrosti a prosperity. Uctievali mier a život. Stavali nádherné mestá v prekrásnych dolinách, stavali strieborné hrady a paláce na vysokých pohoriach, tesali kameň a vytvárali z nich majstrovské sochárske diela. No tam kde je dobro, je vždy niekde aj zlo. Vždy sa nájde niekto, alebo...
345. Letokruhy v predlaktí
Autogramy čo nechávam pod kobercomuž niktonečítastále sa točímna jednom pánte na jednom pódiuna jednom svetadielyaj keď ich mám viacako sedem nestačím sa nájsťaj keď zvedavosťmá husí krkale nohy záhradného trpaslíkatelo ktoréčaká a nevietelo otrávenékrvou a atramentominvertujena...
346. V páde farieb
V páde farieb Raz budeme stáť tvárou oproti vetrua jeho chladný dych nám rozlieta vlasy.Zatancujeme si asi v lúčoch slnka.V páde farieb.A budeme si spievať operným hlasom.Za slovo vzatom, príšerne.A čo na tom?Tam, kam neistota nečiahne.A kam by nemohli naše telá, smeli by duše.Myšlienky smelé.Smiali by sa letom. Tak kde...
347. Ako sme skončili.
Možno sme mali viac šťastia ako rozumu.Potajme sme ho bralia nahlas dávali,akoby nám patrilo odjakživa.Tak, mysleli si, že nemôže nás nič rozdeliť.Nebo. Zem. My -pochabí.Takto sme začínali.Možno sme sa mali viac dívať do očí.Ja do tvojich, ty do mojich.Za závojom skryté boli,čo by sme v nich videli?Vesmír? Seba? Nič?I tak bola chyba,že sme to neskúšali.Možno sme to chceli až príliš veľmi.To,...
348. Ľadové ruže
Ľadové ruže nosím v duši,spomienku na niečo vzácne,keď kráčam lesom, možno tuším,skončilo všetko, čo bolo krásne.Rozídenie, stratené hviezdy,hľadám samu seba vo svetepri slnka západe, lákajú ma sny,útek bábiky z klietky perlete.Duch chlapca vráti sa spať,božský pokoj v korune stromu.Niečie dobro nesiem v rukách,ľadové ruže zostarnú, zomrú.Zaspievaj mi, ľadová ruža!Tvoj jed mi vteká do žíl,oáza...
349. NARKOMANDO
...
350. Zhromaždená
Zhromaždená Obkresľovala som ornamenty na stene. Stále sa hýbali, chladný vzduch každú chvíľku narazil do múra, aj do starých zosušených okien a záclona sa vždy pomaly pohla a ešte pomalšie zosadala späť. Radiátor bol ľadový, stena pod bruškom ukazováka vlhká. Vzory sa opakovali, z postele som dočiahla skoro po štvrtý. Potom som sa tou istou cestou vracala späť. Keď sa záclona...
351. Plnenie prianí
Zahalený ovčím rúnomzemský povrch zanechávam,trpkosť sveta mizne razomvytráca sa do neznáma.Krídla hladia prvé lúčejagajú sa v žiare slnca,viem že prichádza tá chvíľaprianie mnohých duší splň sa.Nesiem kúsky sŕdc mne blízkychktorí prejavili nádej,že pre tajné túžby a snyodhodlanie v sebe nájdem.Odvážny no plný bázneidem za tým čomu verím,vďaka za tú vytrvalosťpri hľadaní správnych dverí.Posmelený...
352. REFLEKTÓZA
...
353. Vďaka
Vďaka rodičom za dar života,za ich slabosti tak odmietané,v každej neresti pravda ukrytá,zjaví poznanie, čo je nám dané. Vďaka vám sestry, vďaka vám bratia,za všetky facky, čo padli tak tvrdo,po každej bitke rany sa stratia,zdvihnem sa z kolien a kráčam hrdo. Vďaka priatelia za vašu zradu,za lož, pretvárku, za opustenie,pre každú bolesť, silnú či slabú,prichádza možnosť na...
354. Avantgarda postmoderny
Voľnými radikálmi zmyslovpreletí storočiePoroďte jars nádychom nostalgiea pergolu porastenú nadčasovosťouUž nemaľujte poéziechtivýmnovou farbouna chuť cigaretyVymodelujte si žltého ďatľav záhrade alzheimera Dioxínové veselé diečatkoSteny plochy zajtrajškaRebélia na hypotékuPozor na chemické raňajkykloktajte epilepticky avantgardný...
355. Krutá pravda
Alexa Corsonová1, Rodičia mi zomreli ked som mala osem rokov. Na diaľnici bol primrznutí sneh a mi sme sa chystali na predvianočné nákupy. Ja som plakala a bola som na nich nahnevaná, pretože som v takom počasí nikam nechcela ísť. Sedela som na zadnom sedadle urazene a vôbec som si ich nevšímala. Otec sa ma pokúšal rozveseliť koledami, no ja stále nič. ,,Ak...
356. Posadnutý
Priamo hľadí, sústredí sahnaný túžbou, predstavaminepostojí na minútuliace pevne zviera v dlani.Nedbá na smäd, na únavuostrohami mocne bodádlho hľadá vlastné šťastiedúfa, že ho v diaľke zbadá.Žrebec dychčí, svaly vzpínaz posledných síl divo penínepatrné zakopnutiezráža koňa, jazdca k zemi.Strmhlavý pád dych vyrážaobe telá bez životav jednom iskra stále horíoblieha ju neistota.Plytký nádych, pohyb...
357. Vodivá
Kvapky si utvrdzujúpamäť škridlamina cestedo odkvapu. Každá z nich odraz nebapodá mi, nech im ho nepošlapú. Vstupenku rovno do zemezas nedostali všetky.(...možno sa z toho tešia.) V podrážkach ticho hádajú,kam vedie zóna pešia....
358. Mediálna
Zaslúžil som si vstup v súživom vysielaní Chutil vám smiech na vínesvet bublín v celej dlani A ja si na oplátkunechám ku kávepol printového plátkus maslom na...
359. rodinná
spievali o tom že má povstať tak si vyvraždil rodinu potom sa divil tomu...
360. Nikto nie je doma
Prológ „Mám?" nervózne sa usmiala s rukou na kľučke. Len zľahka som nadvihla plece a zaborila nos hlbšie do pleteného šálu. Pokývala hlavou a po hlbokom nádychu vošla do vnútra. Cez priehľadné sklo som sledovala jej neisté kroky stúpajúce chladným schodiskom. Ako malé dievčatá sme na ňom presedeli celé hodiny. Opäť som nás tam videla schúlené na rohožkách od...
