nevedia koľko je hodína tak sa pýtaju z kadiaľ prišli a kam majú ísť z cesty kývaju osudové ženy pričerpacích staniciach ktoré nikdy nezaujímalčassústratení v malých mestách bez závorkde náhoda je v kruzea tak každý stávkuje na samovrahov s pestrejšou minulosťou ako je tvoja budúcnosť...
Už je vo mne vlhko, slizko.Hlavu skláňam hlbšie, nízkov padnuté prsia.Vidím, hľadím na strnisko.Čerňou, suchom do oka blysloplevy zaslzia.Nehybno je či vetristo?Jeseň sa náhli cez strniskov zadymenej hmle.Sivý oblak, tlak je nízky,oblohy vrak, čierne miskybez dna. Bezvetrie.Prvá brázda vyoraná,na nej sedí čierna vranahľadá zrno v nej.Brázdy k brázdam pribúdajútam hľa vrany sa zlietajúk hrude...
Lebo príroda dovolila vytvárať hormóny a emócie v ženskej hlave tvoriac dlhé slohovky na jednej zo socialných sietí na konto o generáciu iného týpka, ktorý jej vstúpil do života, tvári sa, že tak to má byť, s úsmevom a tichým nezáujmom nakliká ,,Dobru" zatiaľčo si líha vedľa svojej manželky, od ktorej furt očakáva symbol, ktorý za chrbtom spochybňuje a ohovára... A príroda dovolila vložit do...
Načúvam. Počujem ako víchor zunív lipách, gaštanoch, tuji, ladí sláky, struny, lomozí v haluzí v pozdný deň novembrový.Mohutný orchester! Buráca až hrmí zborový, úfny spev. Veľspev symfónií.Tu- ódu na radosť i oslavné hymny,chválospev na svätosť, žalm smrti dochvíľny,vysoký soprán, alt, výšku basa tlmí.Dirigent drží takt. Orchester duní, duní...Osudová deviata. Život, dráma načatádo vysokých...
Obludy sa skrývajúv blázincochza zubné kefkyvraj nevládzuvraj Hyde ich hľadáhlupácinevedia sa vystáťtak ležiac hľadia do stropuLúpte si kožu v zápästiachťahajte nahor a vysielajte naživoinšpiráciu skutočným bláznomna internetových fórachv horúcich kúpeľochŽiletkou vytočia núdzuchcú bližšievykríknuťlen nie naposledNapíšu tragédiuza pár chvíľ ľútostiktorej mi pre bláznov ani obludyneostalo ani...
Hnedé vlasyKrásne očiNa perách smiechAni netušíš, o čom točímÚsmev širokýOd ucha k uchu tiahne saIskra v očiachLáska stane saTedaIba že by nieHoc svojím spôsobomAj to je moje prianieZaľúbiť sa do blížencaTo nie je problémAj ja som blíženecTak v čom je problém?Daj si facku DžonyToto nebol rýmA aj napriek tomu, že som vietorJa sa neviem zmieriť s týmTá krása, v očiach skrýva svoju tvárV úsmeve je...
Vytieram sa z davuvychádzam z dlhých kabátovdo krátkych ulícstretávam sana konci na dnehlávnaplnenýaž po okrajrozfukujem sadzekrokomnocnechám dohasnúťv zapálených lýtkachtoto je moje telojedzte z neho všetciale z čaše nedám odchlipnúťbolo ich 11 ale na nič...
Obloha povedala nie. Keď som vystúpil na vrchol. Tých našich Tatier. Mraky stmavli a vietor zakričal.Zima treskúca, chlad do kostí.Zastihol ma vtedy, keď všetci niekam odišli. Príroda svoje tajomstvá zadarmo nevidá.Pocítil to každý, kto okúsil jej trpkosť. Klenot Tatier vo výchrici. Čo by si chcel...
Pod nánosmi bahnana dne duše som ja.Som tvoje zadné dvierkaaj rodný dom, kde sautiekaš.Som tvoja včerajšia báseňaj myšlienka na zdrape papieraskrčená v koši.Som vzduch, pre ktorý žiješa morská pena na vlne,ktorá ťa raz zabije.Na vlnách tichaťa hladím svojimi lúčmi,zatiaľ čo na horizonteti máva tvoja súkromnáSeverka.A ja čakám.Modlím sa k hlinea jej steblám a klasom,aby si už viac nepadaldo...
si ako antihmotavšetko tebe podobnézničíša zadupeš do prachupod nohami lenštrk a lupeneružía ja neviemsupernovy žiariav hlbinách moravlny si rozbíjajúhlavu o plážsamovražda nie je hriechlen východisko zo...
Ľudia vraj nevediačo je šťastiekde ho kúpiťčím zaplatiťnech teda čítajú nech platia vínom Šťastiekeď neviem kam len komu patrímžilky šteklia jedna druhúaž štikútamčistá márnivosť keď natrhneš čipkušťastie sú spojené čelá dúfať v nekonečno ...
Svietiš ako Ho chi minhpomalé zabudnuté pohyby sa otvárajú v konzerváchkratochvíle plneniasklo prasklookolo mňamaléaVeľképyskyrodím sav plnostištíhlostijadro sa rozštiepilovety vrú v náručiachráno mám...
O viere v...
Obrátenie mojej viery v...
Príbeh jednej lásky Modré nebo,na ktorom sa bezstarostne preháňajú oblaky.Šum vetra v korunách stromov,spev vtákov. Chvíľa tak dokonalá sama o sebea predsa tak iná.Pre iných ľudí tak nádherná,len ja,som dnes iná. Ľudia prechádzajú okolo mňano nikto z nich nevníma moju bolesť.Nik nepočuje ako plače moje srdce,plače za Tebou. Prázdna lavička,na ktorej sme zvykli spolu...
vidím ťaprirodzenáv prirodzeniachrozostrené telásinapnutá bledávyniešneznámodotyky skracujú vzdialenostiumelých portrétovpretínajú nás poschodiakroky padajúna modré pondelkyrukaje zahanbenáv...
Oko medzi slepýmiAnovell 1907 Jeseň Práve som vypomáhal v kuchyni. Kuchárky som už za tých pár mesiacov spoznal. Celkom sme si rozumeli a práca nám šla od ruky. Práve mi jedna z nich rozprávala o jej synovi, keď sa otvorili dvere a v nich supervízor. Všetky hlavy sa otočili jeho smerom. „B-152 vypadla, choď ho nahradiť," povedal mi...
Vynáram sa.Z hlbokej či plytkej vody?Do náhody, do nahoty.Z tmy ničoho do brieždenia.Do pále i do sneženia.Budovania i ničenia.Kedy uzriem Večné svetloalebo Tmu?Nájdem bránu odopretú?Nájdem bránu zamknutú?Alebo Nič?Ničíš sa človek denne?Tak sa znič.Anna...
Každý večer sadnem na vlak.V spacom vozni ľahnem na lôžko.Odkladám bremä, kufre, vak.Hlavu podsteliem batôžkommodlitieb, myšlienok, snenia.V očiach mám blízkych siluetyna palete jasnozrenia.Umknem z kruhu realitydo otvorených verajícelkom roztvorených dverí,do bielych májov v snivom kraji,v ničiu náruč, v ničie viery.V túžbe čakám polnočný vlak.Bojím sa, že znovu mešká.Ťažké je bremä, kufry,...
mám 30 rokovje rok 2017 občas rozmýšľamako by som sa zachovalkeby som mal 30 rokovv 40tych rokoch za slovakštátuv 50tych rokoch za ČSRv 70 tych rokoch za normalizácie vstúpil by som do odboja?nikoho by som neudal?podpísal by som chartu? alebo presne naopak? alebo niečo medzitým? mám 30 rokovje rok 2017 mám právo vyjadriť svoj názormôžem zaňho bojovaťale...