Knižnica literárnych diel (29261)
141. Osamelosť tohto sveta
Čierne stopy atramentu,biely papier zapĺňa.Prečo každý dýcha vzduch iný?Rozhoduje meno a či činy?Kto dáva zlaté pero jednémua obyčajne druhému?Čo je morálne a čo nie?Jedného príbeh obsahuje fľaky,iný je krasopis básnika.To nevadí, bolesť nechajme na iného...
142. Koho to je?
Sadám k papieru, nepretržité záchvevy mysle,neporiadok útržkov času, celý ten obsah. Koho to je?Rôzne postoje a myšlienky,akoby osoby.Samé putá, emocie a pocity, akoby nepretrhnutelné reťaze.Koho to je? Množstvo postáv, vecí,rôzne tváre a vzťahy.Koho to je? Koho je ten nekonecný ...
143. Barikády.
V múzeu je jeden obraz. Je to obraz barikád.Ako na jednej žena so zbraňou stojí.A bráni poslednú barikádu. Vždy si pri tom na teba láska spomeniem.Ako veľmi som chcel dobiť tvoje barikády.Tie, ktoré si okolo seba vystavala.Počas svojho života. Áno stál som a bojoval na tvojich barikádach.Vtedy to bola otázka života a cti.Bol to boj o lásku, prestíž, budúcnosť .Ale...
144. Kolodyho náramok
Nicolle |
Scenár - dramatizácia |
22. júna 2018Nik ešte nehlasoval. | Nik ešte nečítal. | Nik ešte neodporúčal.
KOLODYHO NÁRAMOKNáramok ktorý vlastnil spisovateľ Kolody, vnesie semienko zla, majitelovy ktorý ho vlastní. POSTAVYNIKO - 27 rokov. Vysoký, každý deň behá, preto je štíhli. Má modré oči s trochu dlhšími svetlo hnedými vlasmi. Rád nosí jednoduché oblečenie, najčastejšie tmavšej farby s farebnými teniskami. Na krku mu stále visí náhrdelník, ktorý dostal od Joshuu, ešte na základnej škole. Rád...
145. Prázdne strany z notesa
Lúka je dlhá nevidím koniec pre steblo ani brechot psa dovoľ mi hľadať stromy nikdy som nemyslelže ostrá trávaje Sarajevo každý kameňmá iné miesto našiel som tak veľa stromov po predstavení si mala na sebecudzie...
146. Děti sobě
My sme ty zvláštně dospělé dětivyrostli sme v skleníkua ty naše houževnaté kořenyse prodrali zdmia teď poprvé zacítili paprskyslunceNa kuži nám naskakujízrudlé fleky a vředyjako při popálenísme přílilš citliví na dotekJe to jako prvně obejmout plážnabrat písek do rukouvložit prsty do ústzaskřípat zubamafouknout do mrakua postavit dumutkán ze zbytku vzduchuMáš malou kapacitu plicno když...
147. Pozvánka
The Beatles mi povedaliže prvá láska je krásna pretože nemá minulosťA tie ďalšie sú krásne, lebo máš pocitže ovládaš príchod všetkýchročných obdobía všetky plytké jamy zarastú raz trávoualebo na ne aspoň nasnežíKým sa dostaneš k tej poslednejnaučíš sa baliť cigaretymilovať sa na verejnostioprevádzať opitých domovutekať pred revízormiskákať z okienprijímať komplimentypočúvať vážnu hudbupočúvaťa...
148. RETINA
na zatvorené očizatlačím pästevykvitnú fraktálne ružeblikajúce kvetyna explozívnom nebipotom ich zamračímkeď ruky zodvihnem do stíchnutéhonáružia...
149. Unáhlená ľúbosť
pravdaživota.av |
Báseň |
13. júna 2018Nik ešte nehlasoval. | Nik ešte nečítal. | Nik ešte neodporúčal.
Spolu sme pili čašu vína.Červené, husté víno sme piliv spleti vášne v sebe sa stratilikeď láva sopky v krvi túžby zdvihla.Ty obnažená, celkom odokrytájak dlaň si mi dala samu seba.Spolu sme ukradli kúsok neba.Horela obloha modro sýta.Blúdili sme. Hľadali sa v tme.Vášeň sme dopili, už sme na dne.Ukradnuté nebo potemnelo.Teba i mňa čosi zabolelo.Zabolelo a dodnes bolí.Vášni sme dali piť.Láske...
150. Prázdna náruč
Jozef Mikuláš |
Báseň |
12. júna 2018Nik ešte nehlasoval. | Nik ešte nečítal. | Nik ešte neodporúčal.
Raduj sa, keď ťa srdce bolíTancuj, keď nie je v tvojej hrudiJeden duch, jedno teloVšetko sa stratiloMal som ju práve v náručíNech lásku nič nerozlúčiA v tom našom objatíJej duša v nebo odletíS jej posledným dychomS jej posledným vzlykomSrdce mi biť prestaloV samotu sa preklialoTak tancuj, pri vykopanej jameLen si tancuj, telo saméSpúšťajú ťa tam doleOčami kričím k obloheKto je osud, čo mi robíAj...
151. Obaja sme slepí
Jozef Mikuláš |
Báseň |
11. júna 2018Nik ešte nehlasoval. | Nik ešte nečítal. | Nik ešte neodporúčal.
Dívala si sa niekedy takAby som si ťa nevšimol?Posledný básnik na zemiUteká pred tebouSo zavretými očamiA plná predsudkovChodíš okolo mňaProsím nemuč maNedokážem sa na teba pozrieťI prestať sa na teba pozeraťNedokážem ťa milovaťI ťa prestať milovaťTvoja sleposť prešla na mňaA kráčam už ako tyPo prázdnych chodbáchHnusí sa mi pohľadNa moju bezmocnosťNa našu výnimočnosťKedy mi odpustíšMôj odvážny...
152. Iba sen
Chcem sa vrátiť do snaTam kde som ťa spoznalVeď len mimo dňaMôžem byť s tebouLen tých chvíľ párUsmievaš sa na mňa A si pre mňa darSlnce musí zapadnúťA hviezdy uzrieť svetMesto musí utíchnuťAby som počul odpoveď S mesiacom strieborným Tá krása ma pozdravilaTým hlasom nádhernýmMoja nočná vílaZaklope na viečkaNech preč pošlem smútokTichučké slovíčkaRád som tvoj príbytok. Bohužiaľ si iba senČo ma v...
153. Zvieratá nemajú
Zvieratá nemajúnáručno keby mali - ó ako by v nej nosievalilutnu -a keby mali spevnespievali bysmutnúani veselúpretože taká horská tráva nie jea keby malinohyrovnako dobre by im slúžievaliako tie štyripružné pálky - tie nimi nebadané -tak ako hlava spánkypriľahlá šijaa srsťno a srdce?srdce je inéto majúaj v noci žiari ako sľudamesačný glej keď po chodníku prejdúposlední ľudiahej srdce majúa...
154. Spokojne stratený
-Dotĺkajúce srdce tohto sveta, ukolísané garanciou.Ľudstvo zlomených predsavzatí a nemých sľubov. Časy sa menia, leskom havraních pier, jedno, či dospievam, či stárnemkráčam vpred, alebo cúvam mračím sa, usmievam,stratený v optike.-Roky za rokmi, chrbtom tým čo boli, za tými čo ešte len budú, ručičky sa naháňajú na tváry hodín nemrzí ma mladosť, u konca, nedesí ma staroba, akoby vraj mala. -Jeseň...
155. Predajná láska 1., 2.
pravdaživota.av |
Báseň |
9. júna 2018Nik ešte nehlasoval. | Nik ešte nečítal. | Nik ešte neodporúčal.
PREDAJNÁ LÁSKA 1.V podivení hľadím na neholúbätá malé, nahé,biele ako vosk.Zobáčiky ružovkastérastú, bujnejú sebaistépre bozk, pre radosť.Stúlené do kvietkov blúzkyroztvárajú priestor úzkypohliadnuť chcú von.Chráň ich ako hrušky v sene,ktoré čakajú dozreniev prítmí voňavom.Na chodníku - trhoviskupriskoro roztvára blúzkuna hry dráždivé.Oči temnejú v blankyte,riasy túlia slzy skryténa dni...
156. ABSORBCIA
dažďové okov mesterozlialo sa asfaltová...
157. O zubárovi
Žil raz jeden zubár, a preto bol aj veľmi bohatý. Jedného dňa si kúpil dom. Veľký, starý dom. S tromi poschodiami, schodmi z kameňa, dverami prežranými červotočmi, veľkými porozbíjanými oknami, hrdzavými zábradliami, potkanmi v pivnici, deravou strechou, starým nábytkom a vyblednutými stenami.Zubár sa rozhodol, že ho opraví úplne sám. Bol veľmi tvrdohlavý a nevedel od iných prijať pomoc. A...
158. Žeby svet
Všade okolo sú známe tváreSkoro ráno začínajú každodenný závodIdú avšak bez cieľaA poháre plnia slzamiLebo nechcú zajtrajšokAsi je to trochu smiešneA asi je to trochu smutnéLebo sny, v ktorých zomieram, sú tie najkrajšieBežíme každý deňPo tratiachKtoré ovláda šialený svetDeti čakajú na deňKedy im bude dobreNa svoje narodeninyDo školy chodím nervóznaNikto ma nepoznáPán učiteľ, čo sa mám...
159. Rozbil som sen
pravdaživota.av |
Báseň |
30. mája 2018Nik ešte nehlasoval. | Nik ešte nečítal. | Nik ešte neodporúčal.
ROZBIL SOM SEN I.Akoby stiekla z krvi.Viem, bol som v nej prvý.Na zemi leží zlomená.Poškvrnený som jej krvou.Bola mojou ženou prvou.Na čele mám hriech Kaina.ROZBIL SOM SEN II.Už nie panna, ale žena.Mojou vášňou premôžená.Dievča. Húsky so mnou páslo.V jej očiach hviezdy, slnko zhaslo.Láske som hodil na krk laso.ROZBIL SOM SEN III.Rozbil som lásky Sen.Dnes.Zmätok, strach, stud, des.Dosiahli sme...
160. POLYNSTANCIA
tvár ktorá sa všade topístratená vo vírochrozkúskovanádo záplavy identítje vôbec možnév neustálych prúdochrozpadnúť sa o...
