neÚmyselné dotyky pri vstupovanísynchronizovali náš pulzna stodesaťdvere sa zatvorili a zo všetkých pórovvyprskol potbez slov nás preniesol do tropického sparnavYdychujeme ho ústamiciviace očilámu vôľuskoro počuteľnepri sebemedzi štyrmi oceľovými stenamisiedme poschodiesú dveredo antarktídyzvyšok dňamrznúc premieňame miestnosti do divNých fabriebmeníme stoly na...
plačúca ženav ruke drží stoh listovotvára dvierka na krbev ktorom si oheň veselo tancuje flamencoa priam čaká na niečo čo by mohol strhnúť so sebou do víru vášnivého tancaso sebazapreníma strachomvloží do rytmicky poskakujúcich plameňov niekoľko listovopatrne vkladá ďalšía ešte jeden...oheň si z nich utvoril akúsi strieškupod ktorou sa skrývavykukuje spod jej rímsa vysmieva sa bolesti ktorú vidí...
Bolí toroky sombola presvedčenáže som v niekom našla priateľateraz chcem vopchať hlavu do pieskuaby som sa necítila hlúpopo mesiacochsom zistilaže priateľ som iba jaa to druhéje iba...
Dážď by zmyl jej bolesťkeby sa nebála postaviť sanahá medzi stromy a čakať na vyslobodzujúcekvapky čistotyvietor by odfúkolťažobu z pŕskeby že naberie odvahu urobiť aspoň krôčik od múru pri ktorom sa jej tak dlho zdalože ju podopieraskoro prišiel nečas náhlemúr sa...
neviem kde sa dá kúpiť funkčný navigačný systémčo povediekvantá snov a tony citov čo sa derú na povrchcez nepriehľadné betónové múryk pólu čo ich znásobía ukáže im cestuživotnými zákutiamitunelmi láskyzabliká keď bude potrebnáobchádzka a upozornína rýchlostné radarypovie kedy treba pridať akedy spomaliťnech stíhamnech nepachtíms klapkami na očiachbez zábleskova dôkazov na fotkáchže už...
kvapky čohosizrazenéhostekajú cez žalúzie tiene dopadajúna schúlenételoosvetlenémesiacom v diaľkeznačia cestu ako vodačo tečiev medzisklí priesvitnáa predsa...
klišeovité obrázkykonvencienie sú detaily v obrazenamaľovaného prítomnosťounevyslovenéhov očných dialógoch necelebrujú slováa vedia všetko úplná zhoda ...
Šialene zbabelázatváram oknápred citovým prievanombojím salebo viem,že sa odhalím keď v spätnom zrkadle úsmevom zmietneš moju fasádubojím sa,že pomenuješpresne to čo je jednoduchoslovamiže, keď to budem počuťochrniemdo zraniteľnažeuvidíš všetko nedokonalosti, čo odhalí iba objektív foťákudokonalosti, ktoré vyretušujemvo fotoshopeslabosti, čo boli doteraz zabalené v zaprášenej...
Milujem keď ťa môžemčítať odzadubez šepkania to viemiba javiešže za okuliare neskrývam moje oko, prístav ani nebo ale slabostikvôli ktorýmsa každý deňrozhoduješlúštiť neviditeľné odkazy na skleiba dychomobúvaš si korčuleaby si sa mohol so mnou prehánať po prstencoch saturnubez toho aby si mal strach z krvičo sa vlečie prachom stopa životaspadneš so mnou do hmlyna prvý pohľad do...
schúlenása čarujem do neviditeľnanedotknuteľnosťoupred . ? . neisto rozpúšťam kocku ľadu a bezpečnostná službamôjho vnútraje stále nastavená na najvyšší možný stupneň ochrany ohluší ma jej siréna?mlčí...chyba v prenose signálu? potajme sa modlímaby to nebol omylv parte deviatej symfónie 21. storočia.vlieva sa do mňa globálne oteplenie pokora nie čierno-bielo...
Bolí toastále sa pýtam,kto naučilticho rozprávaťkto ho vytrénovalk dokonalej genialitev krutostiv tichubzučia vlnové dĺžkynezvládli zákrutysmerujú na nesprávne skaliskáčo nevracajú echo ibaďalšízbytočnýpokusžiťjediný ľudský životmiliónkrátplynie mimo seba už...
zostaň ležaťtak aby sommohla vidieťtikajúce hodiny s teboukradnú mi rozum ožila som v ňomzostaň tak ležaťprosímnech sa ťa môžem dotknúťak sa môj rozum rozhodnevrátiť saspäť magnetka vždy zastaví ...
Plávamaj proti prúduvždypriamočiarosť mi prišpendlila smútok do očíoblizujem bolesť a zatiaľ vstávam vždy rýchlo ako tie hračky na strunketackám sakeď som zase na míle vzdialenáod realitychodím na choduliach nerovnováhy čakámkedy zase spadnem na hubuaby som potom mohla z prachu dvíhaťsebapadlých hrdinova najčastejšie hrdinkyvraj nosím...
zmenili sa iba farbyvideniepodstata zostáva stále tá istáiné hlasyfonetika cudzo zniepo rokoch kŕč v tvári znemožňuje akékoľvek ...
čítam knižôčku o anjeloch všedných dníje výsmechom im podobnýmnosím si ju so seboupre jej malý formátzápchová literatúralatte, na nej som okrem kníh závisláešte sviečky...achillout poletuje v ovzdušík pohode mi chýbašuž iba tyčakámčítam si, občas hodímpohľad na dverevnímam absolútnu vôňukože, cigariet a ľudíty zatiaľ blúdiš niekdev uliciach cudzieho mesta zvoníšhľadáš ma...v kaviarniúplne...
rozmýšľaže prečo nad týmvôbec rozmýšľakam sa podela všetka súdnosťkeď po stý krátodhodí telefón s už vytočeným číslomčo s ňou pohloprečo vôbecveď nič zvláštne sa vlastne nestaloalebo asi aj hejinak by nebola zmätenázo sebasvojích reakciína neakciena morálku bez morálkyna chladešte aj hormóny na poplach bijúbláznivé stačíbalí i keď vlastne nemá ani páru...
slzami čistím svoje vnútrovymývam meandre citomz b y t o č n éoddelím sa hlbokým výdychomdo čiernych dierv inej dimenziineprekladám cestné značenienepoznám jeho farby som iba chameleónbez metamorfózčosi akot r á p e n i...
veďnerobte z nevery strašiakanie je bodkoudo prázdna ale mostomk pochopeniu(občas) stačí cudziu plachtužehliť uchomnevadí, žesa v nej rozpustili oči že na rozhryzených perách visí kvapka krvičo sa do nejnavždy otlačíže ruka dráždizrakové vnemyv priamom prenose veďv božskom kŕči vieš o mne všetkonašiel si ma beznávodu už...chápeš ...it´s...
nič si nerobillen si čítal nahlas básne z knihy, čo ležalana stole keď si ku mne prišielnechápal si čo jevoľný veršna provokatívnych pointáchsme sa tak smiali až sme plakalivtipné monokle .keď som si ich utieralauž asi po stý krátzistila somžesom do nemoty že vždy som to tak chcelanakazil si ma už tu nie si...a ja neviem čo mám robiťaby som sa už konečne z toho smiechu...
Som rebelz planéty uletenáčo sa patrími nevoniačo sa nemáje pre mňa čistá ...levanduľanasávam ju všetkými pórmidusím sa v nejšťastíma raz...sa v nej asi utopímwhat shell´s? ale dnesiba produkujem vagóny...