Príliš veľa ticha

Spisovateľ/ka: Tisha | Vložené dňa: 16. júna 2017
http://citanie.madness.sk/view-51463.php
Obrázok 1

Vôbec sa nehýbala, len ležala. „Musíš byť ticho." Povedal jej, tak mlčala. Neplakala, pretože nechápala, čo s ňou robí. Bola moc mladá, aby to chápala. Nebolo to prvýkrát, robil to pravidelne. Keď rodičia odišli, prišiel on a ona vedela, čo sa bude diať. „Nesmieš to nikomu povedať, bude to naše tajomstvo, je to veľmi dôležité, veď ty si dobré dievčatko." Chcela byť dobré dievča, tak toto tajomstvo udržala.

 

Otvorila dvere domu a v celom dome bolo ticho, nič neobvyklé, veď rodičia sú určite v práci. Milovala samotu, z ľudí bola unavená, toľko tvári, ktoré musela denne vidieť, toľko hlasov, čo musela cez deň počúvať. Išla na poschodie, no tam už také ticho nebolo, zo spálne rodičov počula zvuky. Nechápala, pomaly otvorila dvere. Videla to, čo vidieť nemala. Zatvorila a zmätená sa skovala v izbe. Po pár minútach za ňou prišla mama len v župane. „Mrzí ma, že si to musela vidieť, s otcom nám to už neklape, ale veď to si si určite všimla, len sa hádame." Nevedela, čo povedať, tak mlčala. „Musíš mi sľúbiť, že mu to nepovieš, určite by ho to zničilo. Bude to naše tajomstvo, veď ty si rozumné dievča." Chcela byť rozumné dievča, tak tajomstvo s mamou nevyzradila.

 

Konečne sa zamilovala. Bol dokonalý. Pri ňom zabúdala na všetko zlé, čo sa jej v živote dialo. Nemusela mlčať, mohla pokojne rozprávať, čo chcela. Cítila sa tak voľne. Bol šarmantný, pozorný a nechcel jej ublížiť. Nikdy sa nehádali, nikdy pri ňom neplakala, bola šťastná. Nechcela, aby sa nič menilo, užívala si prítomnosť s ním. Ale on to pokazil, zase bola tam, kde pred tým. Stalo sa to jeden piatkový večer, presvedčil ju, aby išli kamarátovi na byt. Nechcela ísť, takých ľudí nemá rada, už odzačiatku vedela, že to nie je dobrý nápad. No milovala ho, chcela, aby bol šťastný. Spravila by pre neho všetko. Išla. Najprv bolo dobre, bavila sa, bola rada, že je s ním. Zrazu kamarát vybral biely prášok. Nevedela, čo to je, veď to nikdy pred tým nevidela. Možno niečo tušila, ale nechcela si to pripustiť. Nevšímala si chalanov, ktorí sa zrazu pobrali preč aj s bielym práškom. Len sedela a so zavretými očami počúvala hudbu, keď v tom otvorila oči a uvedomila si, že on tam nie je. Zdvihla sa a smerovala za tými chalanmi. Boli v pivnici, vedela, že on tam nebude, veď čo by tam robil, ale chcela sa presvedčiť. On tam bol. Prišla práve vtedy, keď požíval tú látku, ten prášok. Neverila vlastným očiam, prečo on? Veď taký nebol! Čo teraz bude robiť? Všimol si ju a hneď za ňou utekal. Chytil ju za ramená a zapozeral sa jej do očí. Ona videla, ako sa mu oči zrazu zmenili, vedela, že to začína pôsobiť. „To je v poriadku, nič sa nestalo, bude to naše tajomstvo a hotovo. Milujem ťa." Nechcela ho stratiť, tak nič nepovedala.

 

Otec meškal na večeru, to zvyčajne nerobí, videla, že mama je nervózna. Po pár minútach začali jesť aj bez neho. Večera bola výborná, mama vedela dobre variť a otec to vždy ocenil. Kde sa dnes asi zdržal? Zistila to až keď zaspávala, skoro už sa jej to podarilo, ale niečo ju vyrušilo. Niekto. Počula zdola jeho krik. Potichu sa pobrala zistiť, čo sa deje. Zastavila sa na schodisku a cez zábradlie videla otca ako kričí na mamu. Bol veľmi opitý. Hovoril strašné veci, nadávky a urážky. Nechcela to počúvať, tak si rukami zakryla uši a zavrela oči, ale len na chvíľku. Otec bol viac agresívnejší, krik a nadávky vystriedali kopance a facky. Chcela zakročiť, chcela utekať za mamou a pomôcť jej. Odsotiť otca a vyslobodiť mamu. Pohľad matky ju zastavil. Pokrútila hlavou a vystretý ukazovák si dala k perám. Vedela, čo to znamená, mali ďalšie tajomstvo.

 

Stratil sa susedov pes, bolo jej to ľúto, lebo vedela ako moc ho mal rád. Pár dní ho aj hľadala, ale zbytočne, po psovi ani stopy. Jedného dňa zase prišiel on. Ten, čo to celé začal, ten cyklus tajomstiev. Nebála sa ho, už bola silná žena, ubránila by sa jeho dotykom. Už dlho sa neukázal, keď ju zbadal v jeho očiach bolo vidieť strach, myslel si, že ich tajomstvo sa dostalo na povrch. Bohužiaľ tak silná nebola, ale bola dobré dievčatko. Bol policajt, tak mu povedala o susedovom psovi, nezaujímal sa o to, len sa na tom smial. Jej to smiešne neprišlo. Zdržal sa len krátko a potom konečne odišiel, ale nie na dlho. Za pár dní sa znova objavil u nich v kuchyni. Tentokrát najväčšiu pozornosť venoval len jej, obzeral si ju, znervózňovalo ju to, ale nemohla sa brániť, ako vždy. „Jedného psa som pred pár dňami zrazil, keď som išiel od vás, asi to bol ten, čo si sa na neho pýtala." Nechcela uveriť tomu s akou ľahkosťou to povedal, čo nejaké výčitky? Bolo jej z neho zle, ešte viac ako doteraz. Vedela, že to musí susedovi povedať, len ako, úplne ho to položí, toho psa miloval. Povedala to otcovi, keď strýko odišiel. Vedela, že dnes nepil, vtedy sa s ním dalo dobre rozprávať. „Mám nápad, zoženieme mu takého istého a nič mu nepovieme, veď je starý ani si nevšimne, že to nie je jeho miláčik." Presne to aj spravil, ale ona to takto nechcela, nie je to fér, hádala sa s ním, ale on ju nepočúval. „Tak mu to povedz teda, ale ty budeš tá bezcitná, nie ja, ja mu chcem pomôcť." Nechcela byť bezcitná, tak mlčala.

 


Dnes nebol jej deň, už od rána jej bolo psychicky veľmi zle. Možno to spôsobilo, že pred odchodom do školy sa stretla so strýkom. Začal k nim častejšie chodiť a ona sa bála, že sa zase zopakuje to, čo pred pár rokmi. Do školy sa tešila len na svoju lásku, lebo už pár dní sa neukázal. Vedela, kde je, ale samú seba presviedčala o opaku. Veď on taký nie je, raz to skúsil a dosť. Dnes by ho pri sebe potrebovala. Počas hodiny sa vypýtala na wc, vzala si so sebou tašku, nevedela prečo, len to spravila. Zavrela sa v kabínke, len sedela a bola ponorená do svojich myšlienok. Prehrávala si všetky okamihy, čo sa jej v živote stali, už dlhšie mala depresie. Nevedela si pomôcť, všetko zlé ju dobehlo. Rozmýšľala nad tým najhorším, ale ona to zvládne, to nie je riešenie. Poutierala si slzy a chcela odísť, no počula, že tam nie je sama. Pri umývadle stáli dve jej spolužiačky. Vedela, že nie je slušné počúvať cudzie rozhovory, ale zvedavosť ju premohla. Mala radšej odísť, všetko by dopadlo inak. „Ja viem, že som mu to mala povedať, ale bohužiaľ, ja som sa rozhodla a potrat bolo to najlepšie riešenie, veď si nenechám pokaziť celý život." Zhlboka dýchala a snažila sa upokojiť samú seba, začalo jej byť ešte horšie, chcela odísť, ale zrazu úplne zamrzla. „Sľúb, že to nikomu nepovieš, bude to naše tajomstvo." Potom len buchli dvere a ona tam bola znova sama. Zase tie isté slová, zase tie tajomsvá. Je toho na ňu veľa. Vytiahla z tašky zbraň, ktorú ráno vzala zo stolíka, kde ju strýko odložil. Namierila si ju k hlave. Neváhala ani sekundu. Už nedokázala udržať ďalšie tajomstvo, už nechcela viac mlčať. Nechcela viac žiť...

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
6 bodov - odporúčam
1. Odporúčam trochu viac zapracovať na štruktúre textu:
- priama reč má mať svoj riadok
- chápem, že odstavce mali oddeliť jednotlivé pasáže, ale takto je to ťažko čitateľné , chce to viac rozkúskovať, čím text získa tiež na dynamike

Ja by som to spracovala napríklad takto:
Vôbec sa nehýbala, len ležala.
„Musíš byť ticho." Povedal jej, tak mlčala.
Neplakala, pretože nechápala, čo s ňou robí. Bola moc mladá, aby to chápala. Nebolo to prvýkrát, robil to pravidelne. Keď rodičia odišli, prišiel on a ona vedela, čo sa bude diať.
„Nesmieš to nikomu povedať, bude to naše tajomstvo, je to veľmi dôležité, veď ty si dobré dievčatko."
Chcela byť dobré dievča, tak toto tajomstvo udržala.

2. Občas mi tam zaškrípala štylizácia, gramatika ... napríklad moc mladá by som vymenila za veľmi mladá, alebo skovala /schovala

3. Záver sa podaril v zmysle, že bol prekvapivý a neočakávaný
+ Ja by som dodala na sile tým, že ho oddelím od poslednej pasáže. Ako samostatný odstavec. Takto splýva do poslednej zápletky, pritom je silným zakončením celého textu.

4. Ale pozor na detaily a ich reálnosť: zbraň, ktorú ráno vzala zo stolíka, kde ju strýko odložil ... to je tak na hrane, keďže tu podľa textu nehrá rolu nijaká náhoda, bežne sa to v živote nedeje.
Alebo v tej pasáži s hádkou - bitkou rodičov. Koľko ľudí by naozaj reálne nezavolalo políciu? (ak tam bol dôvod, bolo by vhodné ho načrtnúť, aby to bolo pre čitateľa uveriteľné a naozaj reálne). Alebo - chcela zakročiť ale: Pohľad matky ju zastavil. Pokrútila hlavou a vystretý ukazovák si dala k perám. (Ak si reálne premietam opisovanú scénu bitky podľa textu, máta ma otázka, kedy a ako to stihla? )

Celkovo to má pre mňa priveľa zápletiek na taký krátky text. Škoda, že je tam viac priestoru pre opisný štýl a málo emócií. Zaujímavý by bol aj nejaký pohľad na vnútorný svet hrdinky, určite by to okorenil :-)  
Spisovateľ/AutorTina_Martinkova Pridané dňa23. júla 2017 20:46:45
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8