Pútnik medzi svetlom a tmou časť 2.

Spisovateľ/ka: eliška | Vložené dňa: 22. mája 2010
http://citanie.madness.sk/view-29184.php


2.


Keď sa Christofer prebral , asi nikdy pred tým sa necítil horšie .Útržky spomienok sa mu vynárali len hmlisto. Nebyť faktu ,že sa prebral na úplne cudzom mieste ,myslel by si že všetko to na čo si spomínal bola len nočná mora. No nebolo to tak. V izbe bola tma. Osvetľovalo ju len slabé svetlo mesiaca ,ktoré sa čoraz viac, skrývalo za hustnúcimi mrakmi. Izbu nespoznával, nikdy pred tým v nej nebol. Inštinktívne sa rýchlo posadil a zvesil nohy z postele. Začalo ho trhať v rane na krku , na ktorú úplne zabudol. Opatrne ju začal skúmať prstami . Čakal veľkú ranu a  zaschnutú krv no nahmatal si len dve malé dierky . Znova prežíval tu chvíľu, cítil Patríciinu silu, silu ktorá ho nechala pustiť zo svojho objatia a jeho telom prešiel ľadový záchvev. Prežil, hoci nevedel ako bol za to vďačný. V tej chvíli bol presvedčený o tom že umrie. Prudko vstal ,jeho nohy ho zradili a rovnako prudko aj padol na zem. Samého ho prekvapilo aký je slabý . Až teraz sa sním začala krútiť celá miestnosť. Posadil sa , roztrasenú ruku si priložil na krk a snažil sa premýšľať.

Rozumel tomu čoraz menej, ak sa mal stať len potravou, ako to že je stále na žive .Pri vedomí bol len chvíľu ,keď pocítil ako ho znova začína zaplavovať únava. Nevládal ďalej ani len premýšľať, celé telo mu oťaželo. S vypätím, posledných síl sa vyštveral späť do postele. Myseľ mu úplne vypovedala službu a telo túžilo len po tom, aby zavrel oči a vydal sa napospas tme.


CHRISTOFER

Keď som sa znovu prebral ,dovnútra prenikalo slnečné svetlo. Cítil som sa o čosi silnejší ,aj keď moja „sila“ postačovala ledva na to, aby som vydržal byť pri vedomí.

„Dobré ráno“

ozval sa z kúta izby hlboký hlas.

Zľakol som sa ,myslel som si že som sám. Seton, elegantne sedel v kresle. Na dennom svetle, bola jeho tvár ešte bledšia a priesvitnejšia, hoci ho do polovice zahaľoval tieň. Nedokázal som od neho odtrhnúť oči. Čosi ma ako keby nútilo sa naňho dívať.

„Asi by som sa Vám, mal ospravedlniť za Patríciu . Moja Dcéra sa obvykle takto nespráva. Pravdepodobne je to dôsledok všetkých okolností, ktoré v poslednej dobe postihli našu rodinu“

Ospravedlňujúco sa pousmial. Hoci som mal telo slabé , moje inštinkty boli napäté. Rozum mi hovoril že je to zbytočné. Nedokázal by som ani ujsť, ani sa brániť, aj keď by som bol v najlepšej forme. Automaticky som sa od neho odtiahol ,pri čom som skoro zletel z postele.

„Opatrne Christofer. Dúfam že Vám tak môžem hovoriť,vzhľadom na to ,že od teraz sa budeme stretávať častejšie.“

„Skôr by som bol rád , keď by ste ma odtiaľto pustli a už nikdy by som Vás nestretol“

Až keď som prehovoril, bolo priam počuť aký som slabý. Hlas som mal priškrtený ako keby ani nepatril mne. V krku ma škriabalo. V ústach som mal sucho. Nič viac ,som proti Setonovi ani nestihol namietať. Izbou sa rozľahlo hlasné zaklopanie.

„Vstúpte“

prizval ,Seton návštevníka k nám.

Do vnútra vstúpila mladá slúžka, nemohla mať ani sedemnásť, no jej krása bola oslňujúca.

Ako náhle, zbadala svojho pána sedieť v tieni izby ,zazmätkovala a cúvla pričom vyliala trochu vína na podnos. V panike, sklonila hlavu.

„Prepáčte pane, ale ráno som si našla odkaz ,že mám priniesť pánovi Maxwelovi raňajky“

Prehovorila roztraseným hlasom a hlavu, nezdvihla od podnosu.

„ To je v poriadku Mary. Ja už pôjdem.“

„Christofer ,teraz Vás nechám. Naraňajkujte sa ,odpočiňte si ,a čoskoro sa zas uvidíme.“

N a to, sa úplne nehlučne postavil z kresla,pričom mal slnko stále za chrbtom a vyšiel z izby.

Podišla ku mne slúžka a položila na postel tácku s jedlom.

„Mary prosím Vás, poradte mi ako sa môžem odtiaľto dostať...“

Hoci som na ňu prehovoril ,bolo to ako keby, som nič nepovedal. Nezdvihla zrak a bez jediného slovka ,vyšla z izby. Počul som ,ako za ňou cvakla zámka.

Na podnose ktorý priniesla , boli smažené vajíčka,šunka a víno. Pripadalo mi to zvláštne servírovať červené víno k raňajkám, skôr by sa hodilo k večery ,alebo obedu.

Žalúdok hlasno zaprotestoval ,voči mojím úvahám o správnosti ,alebo nesprávnosti zvoleného nápoja. Hoci som mal hlad ,oveľa viac, moje telo pociťovalo potrebu piť. . Celé som to zjedol viac menej nasilu ,dúfal som že potravou dodám svojmu telu viac sily, ktorá mu tak chýbala. Dopil som aj zvyšok vína, no môj smäd napriek tomu nijak neutíchal. Obvykle ,by mi také množstvo tekutín ,stačilo na cely deň. Začali ma obchádzať driemoty .Ani neviem ako, a zas som zaspal.


Spal som trhane a trápili ma nočné mory. V mojich snoch bola samá krv, mŕtve telá mladých dievčat. Stále som dúfal ,že sa prebudím a bude po všetkom. No nebol to sen,boli to spomienky, ktoré sa stále vracali. Niekedy s menšou obmenou ,no stále to bola skutočnosť.

Pri verzii ,v ktorej bola na večeru podávaná moja maličkosť, som sa prebral .Chvíľu, som len tak ležal a pozeral sa na strop. Premýšľal som o tom, že moja nočná mora môže byť víziou, ktorá sa čoskoro, stane skutočnosťou. Aby som zahnal myšlienky ,ktoré mi nedali pokoj,vstal som z postele a podišiel k oknu. Musel som spať prinajmenšom pár hodín. Slnko už zapadalo za kopce, pri čom oblakom dodávalo ružovo oranžovú farbu.

Pri zvuku hrkotajúceho zámku som sa strhol.

Do izby vošla Mary,slúžka ktorá mi priniesla raňajky. Prekvapila sa ,keď ma videla stáť hneď pri okne.

„Dobrý večer. Prepáčte ,ale poslal ma pán Seton. Mala som Vám priniesť čisté oblečenie a odovzdať odkaz, že keď budete pripravený, bude Vás čakať dole v knižnici.“

Ani tento krát nezdvihla zrak od podlahy, aby sa na mňa pozrela. Spravil som krok vpred ,že si od nej vezmem šaty. Vykríkla a cúvla, ale aspoň konečne zdvihla pohľad . V jej očiach, som videl strach. Strach zo mňa.

Pri tej absurdnosti som mal chuť sa rozosmiať,keďže ja som bol v dome jeden z mála ľudí, koho sa báť vôbec nemusí. Po mojich vlastných skúsenostiach, som vedel že jej strach je oprávnený .

„Položte prosím veci na posteľ.“

Prikázal som jej a už som sa k nej ,viac nesnažil priblížiť.

Položila veci a hneď na to, sa vytratila von z izby. Tento krát, za sebou dvere nezamkla. Začal som si vyzliekať šaty, čo som mal na sebe a vtedy som pochopil, prečo mala zo mňa takú hrôzu. Moja košeľa aj nohavice,všetko bolo od krvi. Keď som sa vyzliekal všimol som si že izbe pribudlo vedro vody lavór a mydlo.

Poumýval som sa a obliekol do čistých šiat,ktoré boli očividne nové a šité ako keby priamo na mňa.

Cítil som sa o čosi lepšie. Podišiel som k dverám a chytil som do ruky kľučku. Jemne chladila moju dlaň. Premýšľal som či mám zísť dole hneď alebo ešte chvíľu počkám. Do mysle sa mi vtisla otázka čo ma asi dole čaká??Začal sa vo mne stupňovať strach. Dlane sa mi začali potiť a chlpy na krku sa mi jemne zježili. V pľúcach som mal ako keby málo vzduchu.

Uvedomil som si, že to zbytočne naťahujem. Zhlboka som sa nadýchol,narátal do troch a otvoril dvere. Na chodbe nebol nikto. Bola slabo osvetlená a len inštinktívne som sa vybral smerom ,kde som predpokladal ,že by mohlo byť schodisko. Z dola sa ticho ozývala akási hudba ,ktorú som nevedel identifikovať. Vo vzduchu bolo cítiť jemnú vôňu, prostriedku na leštenie dreva. Šiel som teda za svojimi zmyslami,ktoré ma po chvíli ,ktorá sa mi zdala trochu dlhá, doviedli k schodisku. Pomaly som zišiel dole.

Na prízemí bol už dom svetlejší a pach leštidla sa tu miešal so sviežou kvetinovo u vôňou .Akási slúžka v rovnošate utierala prach. Nebola to Mary. Túto ženu som tu ešte nevidel. Rozhliadol som sa po prízemí no nemal ani náznak tušenia ,ktoré z množstva dverí by mohli viesť do knižnice.

„Prepáčte. Mám sa stretnúť s pánom Setonom v knižnici no vôbec netuším kde je.“

Ospravedlňujúco som sa na ňu usmial. Mladá žena zdvihla hlavu od práce a otvorila prvé dvere,ktoré boli k nej najbližšie. Poďakoval som sa jej a pomaly som vošiel do vnútra. Srdce mi rýchlo bilo,každý tlkot sa zlieval zároveň s tým ďalším. Každý nasledujúci uder bol hlasnejší a prudší ako ten pred ním.

Na prvý dojem som si myslel že som v miestnosti sám. V krbe horel oheň,čo miestnosť mäkko osvetľovalo. Steny boli od podlahy po strop obložené masívnymi dubovými policami,ktoré sa pýšili obrovským množstvom kníh. Bolo tu tiež niekoľko pohodlných kresiel,pri čom každé bolo iné.

V strede miestnosti kraľoval veľký,krásne vyrezávaný písací stôl zavalený hŕbou kníh. Takéto miesta som vždy miloval. Jedným z mojich snov, bolo vytvoriť si podobnú knižnicu. Ale nech by som sa akokoľvek snažil ,takúto dokonalosť by som nevytvoril do konca svojho života. Len tak som tam stál a nechal sa opájať tým čarovným miestom,keď sa miestnosťou ozval zamatový hlas.

„Vitajte Christofer.“

Trochu mnou myklo. Do žíl, sa mi začal vlievať adrenalín. Bola to prirodzená reakcia na nebezpečenstvo ktorému som čelil. Zmätene som sa rozhliadol po miestnosti no nikoho som nevidel. Z kresla pri krbe vstala postava, hoci pred pár sekundami tam nikto nesedel o tom som bol presvedčený.

„Potte a cíťte sa tu ako doma. Ste predsa mojím hosťom.“

Jemným pohybom ruky Seton ukázal na kreslo,ktoré bolo na druhej strane krbu,ako bolo to jeho. Neisto som jeho ponuku prijal. Však nič iné mi vlastne ani nezostávalo. Usadili sme sa obaja naraz.

„Skôr než začneme ,dali by ste si niečo na pitie ,alebo na jedenie Christofer?“

Skôr ako to stihol dopovedať už pri nás stála slúžka občerstvením.

„Nie,ďakujem. Radšej by som náš rozhovor mal čím skôr za sebou.“Jemne som odmietol.

Myslím teda,že si aspoň nalejeme ,čo poviete?Gina, nalej hosťovi brandy a mne to čo obvykle.“

Slúžka predo mňa postavila krásny krištáľový pohár v ktorom sa odrážala farba nápoja. Fľašu položila hneď vedľa. Môj hostiteľ dostal akýsi kovoví draho vyzerajúci kalich a k nemu tmavú fľašu. Mal som svoju predstavu čo v nej asi je.

Chvíľu sme len tak sedeli a popíjali každý svoj nápoj.

Mal som čas všimnúť si pár vecí,ktoré ho jemne odlišovali od človeka. Biela košeľa podčiarkovala bledú pleť ,ktorej len jemné osvetlenie z ohňa dodávalo ľudskú oranžovo ružovú farbu. Pery mal naopak len o čosi sýtejšie červené, než bežný človek. Šedivé vlasy boli husté, lesklé stiahnuté vzadu do chvosta. A jeho tvár mala zvláštny, takmer kamenný výraz.

Musel si všimnúť ako ho pozorujem ,lebo len zrazu prehovoril.

„Určite máte mnoho otázok Christofer.“Zadíval sa mi do očí.

„Ani si neviete predstaviť.

„Tak sa pýtajte ,času máme viac ako dosť.“

Otázok som mal mnoho. Nevedel som ,ktorú mám položiť skôr. Niektoré sa týkali výslovne toho či budem žiť. Od toho sa následne odvíjali rôzne varianty spôsobov ako budem žiť. Či to bude normálny život,aký som viedol do teraz alebo budem rovnaký ako sú oni. Na druhej strane sa vo mne kdesi prebudil vedec a v mysli sa mi vynárali otázky typu prečo pijú krv?,sú naozaj mŕtvi? Ako vznikli? Kto bol prvým ich druhu? Aké majú schopnosti a mnoho iných. Ale napriek všetkému, so mňa vypadlo len...

„Prečo ja? Na čo ma potrebujete?“

Seton sa z zhlboka nadýchol a mne hlavou preletela myšlienka či jeho telo vôbec kyslík potrebuje.

„Drahý Christofer ,môžem Vás uistiť že som nemal v úmysle zasväcovať Vás do ničoho čo sa týka upírov,alebo alebo mojej rodiny. Mohol som kľudne nechať Patríciu nech Vás zabije , no neurobil som to. Je dôležité aby ste pochopili,že lúdia sa nikdy nesmú dozvedieť že naozaj existujeme. A už vôbec nie podrobnosti o našom druhu. Rozpútalo by to vojnu medzi ľuďmi a Rodnými a to predsa ani jeden z nás nechce.“

„S rodnými?“ to slovo ma zaujalo.

„Áno tak si hovoríme medzi sebou. Všetci spolu tvoríme vlastne jeden rod. Keď vytvoríme nového upíra, odovzdávame mu z novým životom aj kus zo samého seba. Nemal by som Vám o tomto všetkom hovoriť. No keďže Vás Patrícia uhryzla,za čo sa mimochodom znovu ospravedlňujem, dáva mi to právo a zároveň aj povinnosť, zodpovedať Vám všetky otázky. Teraz ste sa čiastočne vlastne stali jedným z nás.“

Po poslednej jeho vete mi vypadol pohár z rúk a zlatohnedá tekutina sa rozliala po drahom koberci. V miestnosti nastalo ticho. drevo v krbe tíško stonalo a pukalo ,zatiaľ čo ho oblizovali plamene .

„To akože som upír?“Vyslovil som otázku do ticha. Tlak v ušiach mi stúpol ,počul som bit svoje srdce. V krvi sa mi hromadil nový adrenalín. Začínal som byť nepokojný. Mal som chuť kričať,alebo niečo rozbiť .postupne ma začala ovládať zlosť. Nikdy som nikomu nič neurobil. Jediné čo som chcel bolo pomáhať ľuďom a teraz mám za to toto. Seton to všetko čo vo mne vrelo ,ako keby vycítil.

„Nie Christofer ,môžete sa upokojiť.“

Odkiaľ si ,vzal druhý sklenený pohár a znova mi nalial brandy. Vypil som ju na jeden hlt. Cítil som ,ako mi jemný alkohol tečie dolu hrdlom. Mal som pocit ,že dnes ho budem potrebovať oveľa viac.

„Aj keď Vám musím povedať ,že nieste už ani obyčajný človek.“Seton si odpil zo svojho pohára a nenútene pokračoval.

„Patríciu, som včas zastavil keď Vás uhryzla. Tým že som zabránil aby Vás zabila .sa začal prvý krok k Vašej premene. V krvi je teraz len malá kontaminácia laicky povedané, nášho jedu. V Skutočnosti sa o žiaden jed nejedná k tomu aby ste sa premenili úplne je potrebná upíria krv. Až potom sa stanete upírom. Vaše ľudské telo umrie aby mohlo ožiť to nové.

Samozrejme sú tu aj iné spôsoby ako sa možte premeniť.Jedným z nich je že sa Vašej krvy napijú další dvaja upiry, pričom Vás každý nechá nažive. To je popravde veľmi málo pravdepodobné. „

Rozprával o tom ako o veciach ,ktoré by boli samozrejmé a prirodzené,zatiaľ čo mne v žilách od hrôzy tuhla krv.

Žalúdok sa mi stiahol. Telom sa mi rozlial chlad až som sa začal triasť. Predstava , že sa mi majú do tela zahryznúť dvaja ďalší upíri sa mi vôbec nepáčila. Myslím, že aj jeden bol viac ako dosť. Keďže som sa nachádzal v dome ktorý obývali hneď traja upíri,ak ich nebolo viac, snažil som sa vypočítať koľko dní mi ostáva byť človekom. Moje šance boli viac ako nulové. Aj keď som bol na smrť vydesený, celá táto situácia vo mne vzbudzovala zvedavosť. Však koľko ľudí má šancu za svojho života stretnúť novu rasu, či druh človeka?

Na počudovanie som chcel o týchto bytostiach vedieť viac. O tázky v mojej hlave sa zlievali jedna do druhej a kazdá čakala na svoju odpoveď


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8