History of future

Spisovateľ/ka: MelanieJacque | Vložené dňa: 26. decembra 2011
http://citanie.madness.sk/view-38864.php

Padal som...dlho som necítil nič. No zrazu som otvoril oči a uvidel som ostré svetlo. Pridržal som si pred očami dlaň, aby som mohol zaostriť. Uvidel som ju tam stáť a slová zrazu zmizli...
15.7. 2021, Arizona
V ústach som cítil prach a v hrdle som mal vyschnuté. Kosti ma boleli akoby som padal po skalnatých vrchoch minimálne dvesto metrov. Opatrne som otvoril oči a pohol som nohami. „Aaaargh." Vedel som to. Ostrá bolesť v píšťale hovorila za všetko. Vytriasol som si z vlasov piesok a posadil som sa. Obzrel som sa naokolo a uvidel som len rozľahlé pláne savany. Skúšal som sa rozpamätať, kde som bol, než som sa ocitol uprostred ničoho. Mal som v hlave nejaké záblesky svetla, hlasy a zhluk čudných obrázkov. Nešlo mi to dohromady. Vlastne som ani nevedel, kde som teraz. Pozrel som sa na nohu a kosť, ktorá sa belela v svetle páliaceho slnka, trčala vonku v podivnom uhle. „Do pekla." Zanadával som sám pre seba a dotkol sa zaschnutej krvi. Zaštípalo to. Strhol som si nohavicu, aby mi zbytočná špina nenarobila infekciu. Čo však teraz? Takto ďaleko nezájdem. Vlastne ak vôbec viem stáť, nieto ešte chodiť. Zaprel som sa rukami o zem a vyskúšal som vstať. Chvíľu to vyzeralo nádejne, ale sklátil som sa naspäť ako kus dreva. Ľahol som si na chrbát a pozrel na nebo. Nado mnou krúžil orol a ja som vzdychol. Takýto koniec snáď nie. Zavrel som oči a zahnal otravné myšlienky.
Možnosti
Fay sa rozbehla po chodbe a vyhýbala sa ostatným pacientom. Skúšala nebyť taká nervózna, ale srdce jej bilo až v krku a tak nedokázala prestať myslieť na to, že konečne sa jej to podarilo. Uteká. Presne vedela kadiaľ má ísť. Už tisíckrát sa prechádzala po chodbách nemocnice a hľadala cestu, ktorou by mohla navždy zmiznúť. Nezniesla tú bielu farbu a hadičky okolo postele. Čo na tom, že môže umrieť. Každého to raz zastihne. Dávali jej rok. A tento rok chcela využiť naplno. Obzrela sa, aby skontrolovala, či si niekto všimol, že nie je vo svojej izbe. Nikto ďalší nebežal. Už bola blízko vchodu a tak zastala a usmiala sa. Sloboda. Otvorila dvere a odišla.
**
„Kde je?" opýtal sa ma Charles. „Nemám potuchy. Ešte včera ležala v posteli. Nikto ju nevidel, nikto si nevšimol nič čudné ani podozrivé." „Ale nepovedz. Tak prečo je tá posteľ prázdna!" Charles sa vedel naštvať kvôli maličkostiam a práve teraz vyzeral, akoby sa mal zrútiť svet. Na krku mu vystúpila žila a hlas sa mu triasol. „Charlie, upokoj sa. Nájdeme ju. Nemohla predsa ujsť ďaleko, či áno?" Charlie nemal rád, keď ho niekto takto volal, mal pocit, že stráca na autorite. Hodil na mňa ten urazený pohľad a pokrútil hlavou. „Berie lieky, nemohla len tak zdrhnúť. Vie, že nemá šancu na dlhý život." No potom sa zamračil a trhol mi rukou. „Poďme! Musíme skontrolovať sklad s liekmi." „Čo? Charlie!" No on ma už ťahal po chodbách do skladiska. Nechápala som o čo ide. „Uhnite, pardón, môžem?" vyhýbal sa pacientom, lekárom a sestrám a hnali sme sa do suterénu. „Mohli sme ísť výťahom nie?" „Nemáme čas!" okríkol ma a mieril po schodoch čoraz nižšie. Tu dole už nemocnica nebola taká krásna ako sa navonok zdalo. Svetlá na stenách pripomínali osvetlenie na chodbách vo väzení a niektoré z nich blikali. Večne špinavé schody sa už takmer nedali rozoznať. Pokrývala ich hrubá vrstva zaschnutého blata. Zbehli sme dole a po tmavej chodbe sme mierili do miestnosti, v ktorej boli uskladnené všetky lieky, ktoré nemocnica potrebovala. Charlie ma konečne pustil a pristúpil k skrinkám. Pozorne kontroloval poličky s krabičkami a striekačkami. Takto chodil od police k polici a otváral pre istotu aj spodné police, zamknuté na kľúč, ktoré obsahovali lieky na rakovinu. „Vyzerá, že nič nevzala. Sú tu všetky lieky, ktoré používala a police sú nepoškodené." „Nemyslím, že by jej napadlo kradnúť lieky. Možno si ich zoženie inde." „Myslíš? Mal som ju nechať strážiť! Mal som to očakávať, vedel som, že sa niečo stane." Zamkol poslednú policu a kľúče si strčil do vrecka. „No moment, ešte je tu jedna možnosť." Spýtavo som mu pozrela do tváre. „Prepána, Sheron, tebe to dnes teda zapaľuje. Kde inde ešte uschováva nemocnica lieky?" V tom mi to došlo. Niektoré lieky potrebovali špeciálnu úschovu, takže sme ich dávali do boxov, v ktorých je teplota aj mínus tridsať stupňov. „No hurá. Poďme!" rozbehol sa Charlie a ja som bežala za ním. Vlastne mi nedochádzalo, prečo robí Charlie taký rozruch okolo jedného dievčaťa, ktoré utieklo z nemocnice. Nestalo sa to prvýkrát a on z toho nikdy nerobil veľkú vedu. Vždy povedal, že sú to hlupáci, ktorí sa chcú síce vyslobodiť z nemocnice, ale zabijú sa sami skôr ako si užijú to, že sa odtiaľ dostali. Bez liekov na svoje ochorenia tam vonku nikto nemal veľkú šancu. Nemocnica ležala v savane a od najbližšieho mesta, kde by sa dala zohnať potrebná starostlivosť bola vzdialená dvesto míľ. Ak by aj niekto dokázal prežiť bez liekov, tak dlho by z princípu nevydržal bez jedla a vody. V tomto období nepršalo už mesiace a vyprahnutá pôda bola horúca od neustáleho slnečného žiarenia. Noci boli zase chladné a takéto výkyvy ťažko znáša aj zdravý človek. Nevedela som si predstaviť, že by som to zažila. Nechápala som tých ľudí, ale zmierila som sa s tým, že si vybrali svoju cestu a Charlie ma za to chválil. Teraz ma však nútil rozmýšľať, prečo ušla práve ona, a prečo ju tak zúfalo chce nájsť a priviesť späť.
**
Fay kráčala už hodiny a slnko jej pálilo na odhalené plecia. Pokožka ju začínala štípať a pred očami sa jej zjavovali divné obrazy. Vedela, že utiecť bez liekov, len s fľaštičkou, ktorej obsah nepoznala, nebol najlepší nápad. Ale verila, že tá sestrička jej chcela pomôcť. Už by tam dlhšie nemohla ostať. Teraz má len dve možnosti. Skúsiť bojovať, alebo sa hneď na polceste vzdať. Nahmatala vo vrecku fľaštičku a pozrela na ňu oproti slnku. Spomenula si na slová sestričky, aby si ju dala až keď bude cítiť, že naozaj nevládze. No Fay netušila ako dlho už kráča a ako dlho ešte kráčať bude. Nevedela čo má čakať, ale nemohlo to byť horšie ako to je. Preto otvorila fľaštičku a hrotom, ktorý trčal z uzáveru si prepichla kožu nad žilou. Vtlačila ho dovnútra a strieborná tekutina vo vnútri pomaly pretekala do jej krvného obehu. Fay cítila akoby jej do žíl vtekal ľad. Začala drkotať zubami a zakrútila sa jej hlava. S poslednou kvapkou tekutiny v jej žilách sa Fay zahmlil zrak, podlomili sa jej kolená a ona spadla na zem.
Znova doma
„Charlie, tak čo, chýba niečo?" spýtala som sa ho, pretože vyzeral sklamane. „Nie nechýba nič, čo by chýbať malo. Ale chýba jedna emulzia. Bola ešte vo vývoji, len pár ľudí z personálu vrátane mňa vedelo jej zloženie a využitie. To je hrozné!" skríkol na mňa a ja som zacúvala dozadu. „Prepáč, nechcel som na teba zvresknúť. Lenže som nervózny, ak si to vzala, nemusí skončiť dobre, ak to zle použila." „Tuším, že si hovoril, že to je jedno čo sa stane ľuďom, ktorí odtiaľto utečú. Dokonca si mi zakázal sa nad tým pozastavovať, nemám pravdu?" „Áno, máš, ale..." „Ale?" bola som skutočne zvedavá, čo sa deje. „Ale toto dievča nie je len tak obyčajná pacientka. Nesmiem ti o tom hovoriť, prepáč." Charlie sa zamračil a v duchu sa modlil, aby Fay neprežila nasledujúci deň. Ak by prežila a spomenula si na všetko, čo sa stalo v nemocnici, mohli by z toho byť vážne problémy. O to Charlie nestál. Mal priveľmi rád svoje postavenie a pocit moci. Pocit, ktorý ho ovládal už toľké roky, keď dával a bral životy ostatným ľuďom. „Sheron, prosím ťa vráť sa na ošetrovňu a dorob si tam prácu. Idem si zavolať, dobre? O chvíľu som pri tebe." Chabo sa pousmial a vytiahol mobil. Po treťom zvonení sa ozval ženský hlas: „Charlie? Ste to vy?" „Áno, viem, že sme sa dlho nepočuli, ale nastali komplikácie. Fay utiekla a nemám tušenie, kde sa momentálne nachádza. Volám vám, ak by došlo k najhoršiemu a ona by si spomenula. Alebo ak by ste ju stretli, jednoducho čokoľvek. Za žiadnu cenu sa nesmie dostať domov." „Ďakujem doktor. Dám si pozor. Zbohom." „Zbohom." Dúfam len, že nie je ešte úplne neskoro. Zamyslel sa Charlie a odišiel.
**
Keď sa Fay prebrala, ležala na mäkkej posteli, v nejakej košeli a prikrytá dekou. Steny v miestnosti boli biele a ona spanikárila a začala kričať. Do miestnosti vbehol mladý chlapec a tlačil ju jemne naspäť na posteľ. „Už je dobre, už je dobre. Si v bezpečí." Podvolila sa, ale stále prudko dýchala a sústredila sa na jeho tvár. Skúšala sa rozpomenúť, či v nemocnici bol takýto ošetrovateľ. Nemohla na nič prísť, preto sa potichu opýtala: „Vzali ste ma späť? Zlyhala som? Našli ste si ma?" „Nie, nie, neviem síce, čo sa ti stalo, ale nie si tam, kde si zrejme myslíš, že si. Našiel som ťa ležať uprostred savany. Mala si šťastie. Ešte hodina, dve a je po tebe." Skúsil sa na ňu upokojujúco usmiať, ale ona len neveriacky krútila hlavou. „Nemôžem si spomenúť. Polovica môjho života tápe v tme. Kto si ty?" „Volám sa Darren, si u mňa doma, som ošetrovateľ, preto táto miestnosť, ale nepracujem v nemocnici. Nemocnica je dvesto míľ odtiaľto. Ja som tu pre tie ľahšie prípady. Pracujem tu spolu s mamou a sestrou. A ty? Vieš ako sa voláš?" „Volali ma Fay. Či sa tak volám je otázne." usmiala sa a trocha sa upokojila. „takže si nepamätáš veľa z toho ako si žila? Prečo?" „Ja neviem. Prebudila som sa raz uprostred postele, napojená na hadičky a povedali mi, že je to rakovina. Vraj som mala výpadky pamäte a oni ma liečia. Nikto za mnou nechodil, povedali mi, že moja mama mi platí všetko, ale nikdy som nevidela jej fotku, nikdy ma neprišla pozrieť. A takto sa to vlieklo roky. Nikto mi nevedel odpovedať na moje otázky o minulosti a tak som sa rozhodla utiecť. Našla som zdroj, ktorý ma informoval o všetkom čo sa v nemocnici deje a po čase som nabrala sily na útek. Vlastne, ušla som včera. Ale nepremyslela som to dosť dobre, pretože som so sebou nemala nič len striekačku niečoho, o čom nemám potuchy. Neviem čo som si dala do tela, ale od toho momentu ako som si to vstrekla som o sebe nevedela." „To myslíš vážne? Myslel som si, že nemocnica je seriózny ústav." výraz tváre mu posmutnel, ale pokračoval ďalej. „Vždy som sa chcel vypracovať na lekára, aby ma tam vzali, no po tomto príbehu, neviem či sa tam nedeje niečo nezákonné. V dnešnej dobe nikdy nevieš. V takej pokročilej dobe už ani neviem, či nemám v hlave mikročip." zasmial sa a vstal. „Prinesiem ti pohár vody a niečo zjesť. Mala by si sa dať do poriadku. Vyzeráš dosť vyčerpane." Fay sa usmiala: „To by bolo milé, ďakujem." „Tak ja budem o chvíľku späť." Odišiel a Fay sa pohodlnejšie oprela o vankúše. Takže som ušla. Skvelý pocit, nebyť zavretá medzi štyrmi stenami. Ale čo moja minulosť? Kam mám ísť? Kde môžem zistiť niečo viac? Kto by mi mohol pomôcť? Neviem o sebe dokopy nič. Iba to, že sa volám Fay. Do kelu... Pocítila poryv zúfalstva a mala chuť sa znova rozbehnúť do savany. Prevrátila sa na bok a pozerala sa oknom na modrastú oblohu popretkávanú bielymi chumáčmi oblakov. „Tak som tu zas." Vrátil sa Darren po chvíli s táckou plnou dobrôt. Pohár vody, pohár džúsu z čerstvého ovocia a zeleninový šalát s kúskami bieleho mäsa. K tomu jej dal kúsok tmavej čokolády a granátové jablko. „Dúfam, že som vybral dobre. Nemám potuchy čo ti chutí a čo nie." zasmial sa a položil tácku na stolík vedľa postele. „Čo ti je? Vyzeráš zvláštne, stalo sa niečo?" „Ani nie, len...zamyslela som sa nad tým, že vlastne nemám život. Neviem ako sa dozviem kto vlastne som, kde som žila, kým som bola, až do toho okamihu, keď som sa prebudila v nemocnici. Nemám nikoho, kto by mi pomohol, neviem svoje priezvisko, neviem kde začať pátrať..." „Netráp sa nad tým. Teraz je dôležité zotaviť sa. Nad všetkým môžeš uvažovať neskôr. Nenechám ťa predsa odísť preč, len tak, bez všetkého. Pomôžem ti. A budem sa snažiť pomôcť ti ako len budem vládať, dobre? Teraz jedz. Určite si už vyhladovaná." „Máš pravdu. Som hladná ako vlk. Ďakujem ti veľmi pekne. Dúfam, že svoje rozhodnutie neoľutuješ. Nemyslím si, že so mnou to bude jednoduché." usmiala som sa a pustila sa do jedla.
**
Aileen Hartová sa prechádzala po dome sem a tam a skúšala nájsť najrozumnejšie riešenie. Po doktorovom telefonáte sa jej skončilo obdobie pokojného života bez starostí a problémov. Fay ušla a to bolo nebezpečné. V Tejto fáze procesu mala byť ešte v nemocnici a lekári jej mali dávať posledné dávky liekov. Nechápala ako to mohli tak zbabrať. Mesačne im posielala nemalé sumy, aby zabezpečila najlepšiu starostlivosť o jej jediné dieťa a o úspech celého experimentu. A teraz sa dozvie, že experiment zlyhal pred záverečnou fázou. Nemožné. Toto je určite len jeden zlý sen. Keď zavriem oči, snáď zistím, že to celé bola len nočná mora, nič viac, len čudné zdanie. Ale čo ak nie? Čo mám robiť? Ako ju mám nájsť, keď už ani neviem ako poriadne vyzerá? Čo ak niekomu ublíži? Ak umrela? Božemôj, nemôžem tu nečinne sedieť. Musím zistiť čo sa dá. Chytila kabelku, hodila si do nej mobil a vybehla z obývačky. Na papieriku nechala odkaz pre slúžku, že sa vráti neskoro a nemusí dnes zostávať dlhšie, otvorila dvere, strčila kľúče do zámky, ešte raz sa obzrela, zamkla a bežala do garáže. Nasadla do auta, naštartovala a rýchlo sa rútila po ceste do nemocnice. Vyspovedá Charlieho, aj keby to mala robiť celý deň. Bude sa dožadovať odpovedí od každého, kto o experimente niečo vedel, kto mal prístup k Fay, nech je to hoci aj obyčajná upratovačka. Nenechá to tak a ešte vyvodí dôsledky. Nikto predsa nebude kaziť plány Aileen Hartovej.

Spisovateľov komentár k príspevku

zatiaľ len začiatok diela,dúfam,že sa bude páčiť


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8