Poviedka
Najnovšie príspevky:
zobrazuje sa 241. až 260. príspevok z 2639
Poviedka je epický literárny útvar krátkeho rozsahu. Vystupuje tu malé množstvo postáv. 
241. ľudskou plemenitbou za čistú rasu
mačacie pazúry |
Poviedka |
30. októbra 2014Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 219 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Mimozemšťania chovajú ľudí ako svojich domácich miláčikov. Snažia sa vyšľachtiť ľudské rasy, čo najčistejšie a najušľachtilejšie.Spočiatku sa im vskutku darí, a vzniknú vskutku čistokrvné plemená, ktoré mimozemšťania pomenujú Myslavský chlpáč, Rotvajgel, Austrálska Fena, Tatranský drsňák a Mikuláško Dobrý Strýčko. Tých najčistokrvnejších špeciálne vyberajú, vystavujú na mimozemských výstaviskách...
242. Hračka
Janko má doma milión hračiek od výmyslu sveta. Je ich tak veľa že ani nevie s ktorou sa skôr hrať. Väčšinou to dopadne tak že len leží na posteli a pozerá sa na nich.Majú doma telku, je obrovská, väčšia ako svet, väčšia ako vesmír. Stále na ňu pozerajú, celá rodina, niekedy prídu aj starí rodičia - tí ju majú o 12 palcov menšiu čiže nič moc.Najradšej pozerajú správy, všímajú si ako sú ľudia v...
243. Amadeus
Paľko má svoju detskú izbu v paneláku. Za stenou býva chlapec ktorý hrá na klavír. Začne o piatej a skončí o siedmej. Nikto z toho nieje nadšený. Paľko áno. Počúva rád. Minule povedal mamke - Mami, ten chlapec robí stále tú istú chybu, viem presne kde, vidíš teraz...Mamka a Paľko nemajú veľa peňazí. Treba veci do školy na oblečenie, jedlo. Mamka, ja by som tak veľmi chcel klavír.Všetci...
244. TRÁVENIE VOĽNÉHO ČASU MIESTNYCH ĽUDÍ
johny45 |
Poviedka |
26. októbra 2014Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 194 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
„Pozri, ako sa hýbu. Tak rýchlo a súvislo, jeden za druhým. Akoby ich niekto riadil. Možno ten niekto dal pred hodinou nástup a povedal im: ´Ty pôjdeš prvý, ty druhý, vy dvaja vedľa seba v treťom rade, pekne rovnomerne. Nechcem vidieť žiadnych lenivcov, alebo niekoho, kto vybočí z trasy.´ Je to fakt parádny pohľad," Juro mal vytočenú hlavu k oblohe...
245. Väzeň
VäzeňBol v cele sám. Dlho. Teplota bola izbová. Neboli tam okná, ani tie s mrežami. Svetlo tam bolo aj keď žiarovku nebolo nikde vidieť. Mal meno, ale priezvisko sa niekde v cele stratilo. Mal si ho dať vytetovať tak ako si ľudia tetujú nápisy. Nikdy ho to ale nenapadlo. Človeka v živote toľko vecí nenapadne. Ako napríklad „žiť". To by si tiež dal vytetovať.Raz našiel v cele na zemi...
246. Čo to s tými ženami je?
Oči mu skoro vyliezli z jamiek. Ťažko odhadnúť, či v dôsledku zľaknutia, alebo preto, že ho ešte stále mala v ústach. Možno od prekvapenia stisla čeľuste. Keď to hodnotím spätne, mala som ich vydesiť viac. Aby do neho zaťala zuby a mne tým dožičila aspoň malý kúsok zadosťučinenia. Kľačala pred mojím priateľom. Moja kamarátka. Súčasťou jej hlavy bola momentálne tá jeho intímna časť, ktorá podľa...
247. Neopätovaná láska 6.kap
6,... Starenka:" Dosť, dosť, vidím, že veríš, že dobrá žena je dar od Hospodina."Ja: „ Áno, sú city, ktoré sa nedajú vyjadriť ináč, ako mlčaním."Starenka: „ Všetky city sú s prepáčením na nič, ak by si nedokázal aspoň na chvíľu umlčať ich zápal."Ja: „ Láska k Oone prišla tak nebadane, ale myšlienka na to, že by odišla desí, ako atómová bomba."Starenka:...
248. Neopätovaná láska 5,kap.
5,„ Ak je tvoje srdce v jej hrudnom koši, tak všetko ostatné pôjde za ním, či sa to sluší, alebo nie." „ Láska je ponajprv slušná, píše sa v biblii, ale kľudne podám ruku Tálii, aby mi dopomohla zarecitovať verš pre ňu o ľalii. „ A na iné dievčatá nemyslíš, veď ja dobre viem, ako je to v tejto veci s chlapcami." „ Myslím iba na Oonu, aj keď pravdu povediac v...
249. Neopätovaná láska 4.kap.
4, „ Ale ja chcem byť chorí, z lásky, čo tak nádherne bolí." „ Teba chlapče, ale ako dobre viem najviac bolí , že Tvoja mama lásky chrám v Tvojej duši borí, keď odmieta Tvoju chorú detskú poblúznenosť." „ V duši mi ho nemôže zboriť, aj keď zahodila do koša listy, ktoré som jej napísal a pošliapala tak moje sväté symboli večnosti, aby ma popudila." „ Ale...
250. Neopätovaná láska 3. kap.
3, „Jak nekonečne túžim byť s Tebou Bože" - túto vetu som si prečítal v jednom kníhkupectve cestou na cintorín. Ale ja chcem byť aj s Tebou Oona, chorobne detsky túžim byť s tebou. Na cintoríne medzi náhrobnými kameňmi som sedel a sítil som sa spevom vtákov, poéziou a modlitbou. Namaľoval som desiatky Tvojích aktov a pofajčieval som zošúľané listy z Nepálu. Zo včera som ešte cítil na...
251. Bravó! Kričia blázni
,,Hráme to tak dobre, až sme presvedčili samých seba o vlastnej neexistencii.",,Občas sa skúsim na svet pozrieť očami niekoho iného. Vieš, akoby som bola divákom v jednom dokonalom divadle menom Život. Sedím v tmavej miestnosti, predo mnou sa postupne roztvára opona a neuveríš, ale vidím seba. Vidím, ako sa hádam s otcom, ktorý stojí oproti mne. Kričím na neho, nahnevane špúlim pery a...
252. Vesmír
„Ani ja som tomu nechcel uveriť. Keď mi to kamarát povedal, neveril som, že to môže byť až také jednoduché. Raz v noci, keď som sa snažil zaspať, sadol som si na posteľ a hľadel som na náprotivnú stenu. Vtedy som si uvedomil, že môj život by mal vyzerať inak a rozhodol som sa. Vyslal som jasný signál vesmíru a on ma vypočul. Môj život sa zmenil od základov. Uveril som a stále verím, že...
253. Karma
Lívia Vančíková |
Poviedka |
3. októbra 2014Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 226 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Pretože najlepší z nich sa nevrátili. Vstal a odišiel ešte skôr, ako si mohol vypočuť posledné slová. Nevediac kam ho jeho myšlienky viedli na to jediné miesto, po ktorom túžil. Obrátil sa všetkým prítomným chrbtom (tak ako to mal vo zvyku) a zatvoril za sebou dvere. Chvenie sa mu rozlialo najprv do končekov prstov. ...
254. Rychlé Šípy a záhada mlčícího ježka.
mačacie pazúry |
Poviedka |
23. septembra 2014Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 188 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Mirek Dušín měl Ježka, který se jmenoval Ťůťo. Bylo to stvoření podobné kočce, avšak ve svérázné podobě Rychlonožku, který minulý rok zemřel na předávkování Luzínem, který byl ve větších dávkách halucinogenní, a tím pádem se z Rychlonožku zachoval pouze jeho ježek na hlavě, který pak byl oživen.Jenomže Červenáček tušil, že něco není v pořádku, protože Rychlonožka mu nepodával každodenní hlášení...
255. čudný deň
Roberto |
Poviedka |
22. septembra 2014Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 209 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Strkal doň studeným ňufákom, akoby zisťoval, či žije. Žil, zahnal sa. Pes preľaknuto zaskučal a odbehol preč. Rado otvoril oči a čakal, či sa neobjaví jeho pán, nikto však nenakukol. Len kypré kopčeky hliny vykúkali spod vrstvy ihličia. A háveď držal na uzde ranný chlad. Vyliezol spod tuje a obzeral sa po prázdnom námestí. Keď sa oprašoval, buchol...
256. Reklamácia.
Človek je neuveriteľne zložitý výtvor. Preto by mal tvorca na človeka poskytovať doživotnú záruku. Nemyslím, že je to prehnaná požiadavka. Veď doživotnú záruku dnes poskytujú už aj výrobcovia matracov. A človek je podstatne komplikovanejší ako kovové pružiny a pamäťová pena. Na základe tohto úsudku som sa rozhodla uplatniť svoje právo na reklamáciu. Rozhodla som sa reklamovať seba. Hneď na...
257. Lipový bod
Branislav Herbert |
Poviedka |
11. septembra 2014Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 183 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Už v to ráno keď som sa zobudil, bolo všetko inak. Akoby sa človek za deň ocitol na opačnej strane glóbusu. Vietor dul ako splašené kone, ktoré viedli svojich pánov do hradov. Páchnuce výpary z komínov, psy vzlykajúce od stra-chu kvôli hromom, ktoré v tomto orchestri dávali hlavný rytmus. Po pár minú-tach sledovania cez okno si na miesto dirigenta prisadli blesky. Veď predsa...
258. Estrogénová pasca.
Sprevádzal ju oblak feromónov. Podobne, ako tlaková vlna sprevádza explóziu. Skupina v posilňovni ustrnula v pohybe. Muži nasali vzduch rozšírenými nozdrami. Ženám sa výstražne naježili chĺpky. Kráčala plavne ako šelma, mäkko našľapovala štíhlymi, pevne tvarovanými nohami. Bujné poprsie niesla ako manifest hojnosti. Vlnenie bokov vyzývalo k plodeniu. Hladká pleť a ligotavé husté vlasy poskytovali...
259. Fotky
veduci pracovnik |
Poviedka |
29. augusta 2014Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 220 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Fotky. Všade samé fotky, veď už máme ten vek, ako sa to hovorí, technologický. Alebo technický, ja už neviem, kto si to má stále pamätať, každých päť minút sa okolo nás niečo mení a ja nestíham, len si občas vypiť pivo a niekedy ani to, niekedy je to len poldeci, alebo dve, či dva, jak sa hutori u nas na vyhodze. Mám kamaráta. Mám ich viac, a všetci robia to isté, ale bolo by zložité hovoriť o...
260. Cesta alkoholika.
grindcore |
Poviedka |
24. augusta 2014Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 282 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Všetko sa začalo v mojich 17 rokoch. Po úraze, ktorý skončil moju nádejne rozbehnutú futbalovú kariéru som zrazu nevedel ako ďalej. Po niekoľkých mesiacoch tápania som sa dal dokopy so starou partiou kamarátov. Zistil som, že odkedy sa naše cesty rozišli sa z nich stali iný ľudia. Zmenu som si najskor užíval. Chodili sme spolu na hory, na chaty, diskotéky i koncerty. Ako to tak býva, k našim...
