Kapitola 4 : Teror v šatniJednou z mojich zlých vlastností bola nedochviľnosť. Aj v deň, keď sa veci začali kaziť som meškal do školy. Vrátnica zamykala bránu po prvom zvonení o 7:50 (druhý krát zvonilo na hodinu o 8:00). Zadychčaný som vletel do vestibulu školy o 7:53. Zalomcoval som kľučkou na vnútorných dverách, ktoré išli otvoriť len ťažko. Ani som s nimi nepohol. Boli zamknuté. Z druhej...
"Obdobie puberty je náročné. Hovorí sa, že je problém ho prežiť. Vyrovnávaš sa so zmenami u seba, u rovesníkov, rozhliadaš sa. Znamená to aj ..."(september 1999)... že sa snažíš dostať zo škatuľky v ktorej ťa drží rodina, aby ťa chránila. Skúšaš všetko možné, od porušovania pravidiel, alkoholu, cigariet, vlastných názorov, nových záujmov, neskôr sexu. Nesmej sa, sex je normálna vec. My...
Kapitola 2 : Štyria kamaráti(marec 2028)Tri hodiny poobede nasledujúci deň. Robota skončila skôr a tak mi ostal čas na rozmýšľanie. Sedel som v kuchyni pri stole a uprene sa díval na pokrčený, zožltnutý lístok.História sa opakuje. Dedí sa to. Prenáša z generácie na generáciu, len s drobnými odchýlkami. Z rodičov, ktorí to inak nevedia, na deti a tak ďalej ... Adama vychovávam inak, no asi to je...
Živíme v sebe skrytú nádej, že tam, na konci je predsa len niečo krásne.Kapitola 1 : AdamKaždé dieťa, ktoré bývalo v západnej časti mesta a chodilo do školy na Jantárovej ulici, si muselo dobrých desať minút privstať. Bolo to v čase, keď rodičia deti nevozili autami, mobily boli luxus, deti sa hrávali s tamagoči, poznali kvalitnú čokoládu a počítač s hlbokým monitorom a veľkou bedňou mal...
kapitola 4.Špagát. Zospodu som pozrel na svoj stôl, ktorý bol tesne vedľa mňa. Je niekde hore pri monitore. Načiahol som ruku, ale dotkol sa iba šuplíkov. Dvihnúť som sa nedokázal a pravdupovediac ani neodvážil. Končatina mi spadla dolu a ja som zase cez úzsku škáru uvidel tú spúšť. Črepy a jeden z nich v mojej nohe. Na moment sa mi zdalo, že sa v niektorých vidím....
O nejaký čas, keď som už zabudol na to, čo sa udialo ...- Tu vôbec niečo funguje? - zahromžil som a buchnutím položil plastové slúchadlo na moderne vyzerajúci nový telefón v mojej kancelárií. Otočil som sa celým telom k môjmu šéfovi, ktorý mi kvôli holej hlave na moment pripomenul ktorého si skinheada z televízie. Rozhodil rukami s tým, že asi ako v celej tejto...
#1#„No ty kokso," pozrela som sa na zamazaný uterák, ktorý som dostala vo dverách hneď, ako sme prišli, „budem ti ho musieť oprať." Keď sa Michal zahľadel na šedú fľakatú spúšť, uškrnul sa. „To si ho už rovno môžeš vziať. Mimochodom, tiež mám doma práčku." „Ale to je moje dielo, tak sa patrí, aby som ti ho vrátila v pôvodnom stave."Ešte raz sa naň kukol...
Žil raz jeden zubár, a preto bol aj veľmi bohatý. Jedného dňa si kúpil dom. Veľký, starý dom. S tromi poschodiami, schodmi z kameňa, dverami prežranými červotočmi, veľkými porozbíjanými oknami, hrdzavými zábradliami, potkanmi v pivnici, deravou strechou, starým nábytkom a vyblednutými stenami.Zubár sa rozhodol, že ho opraví úplne sám. Bol veľmi tvrdohlavý a nevedel od iných prijať pomoc. A...
Stála tam, zase mala ten svoj úsmev na perách. Vedel som, že patrí mne. Chvíľku som ju sledoval, len tak, lebo ma fascinuje. Stála tam, čakala na mňa. Ruky mala prekrížené na prsiach a sledovala vodu. Fúkal mierny vietor, tak si sem tam zastrčila vlasy za uši. Vždy som to chcel spraviť ja, ale bál som sa, že týmto gestom by som ju odplašil. Bola tak jemná, tak jednoduchá, no zároveň dokonalá....
Si adoptovaný!Už dlho mi bolo mizerne. Nevedel som, ako ďalej. Všetko ma zdolávalo. Vyšetrovanie smrti svojho otca, rozvod s Anitou, pobyt na psychiatrií, ktorý nasledoval po neúspešnom pokuse o samovraždu. Áno - chcel som sa obesiť. Vybral som si však príliš slabý trám. A ten sa zlomil pod váhou môjho tela, podobne ako ja pod váhou Anitinej výpovede pred rozvodovým súdom. Ani jedno ani druhé mi...
- Otec! Potrebujem iba blbý podpis! Nič viac! - prosil som, no aj keď to tak nevyzeralo, snažil som sa tlmiť svoj hlas. Aj steny majú uši.- Nepodpíšem! Dom by si potom predal. Je to náš majetok. Patrí našej rodine už celé desaťročia a chcem, aby to tak ostalo aj po mojej smrti. - hovoril pokojne. Až ma to mrazilo. Svoj hnev musel potláčať. Každé, aj menšie rozčúlenie ho môže stáť ďalšiu...
2016Postavil si sa na machom porastenú zem, pred ľadovú priezračnú vodu miestneho potoka. Sleduješ údolie, po stranách lemované vysokými zalesnenými kopcami.Je polovica augusta.Čas, keď zvykneš po večeroch pozorovať horizont. Vždy to bola tvoja záľuba, keď si vedel, že dni sa krátia. Ako malý si si myslel, že tým dokážeš zastaviť Slnko, urobiť deň dlhší. Ten čas je dávno preč. Pozrel si na...
Drahý anjel...Uplynul ďalší deň a teraz keď ležím v posteli, svetlo je zhasnuté, opäť mám trochu času sa s tebou porozprávať.Potichu. Nechcem, aby ma niekto počul, budem rozprávať bez slov. Len tak, cez myšlienky. Rád by som dokončil svoj príbeh, ktorý sa udial včera v noci. Vyrazil som spoza plota a utekal tých desať metrov cez neosvetlenú betónovú plochu pred budovou ku vchodu. Zdalo sa...
AnjelAnjeličku môj strážničku, opatruj moju dušičku... Vieš, koľko krát som sa k tebe takto modlil? Počuješ to? Zakaždým? A zvlášť dnes. Všetko, čo som zažil, si prežíval so mnou. Ale ja by som ti aj tak rád rozpovedal svoj príbeh, možno preto, aby si vedel, ako som ho prežil ja.Ja viem, že je hlboká noc, ale ja nemôžem zaspať. Je to príliš silné. Ďakujem, že si ma vypočuješ. Chcem hovoriť o tom,...
- Čo sa mu stalo? - zaznelo z úst Eleny a neznámemu mužovi sa zahľadela do tváre. Držal v rukách svietiacu baterku, aj keď bol krásny slnečný deň. Čupiac sa opieral o studené kamene múru hradnej veže. Jej tvár bola veľmi blízko jeho tváre. Pomaly si kvokla, až sa dostala na jeho úroveň. Zreničky mal rozšírené, akoby sa díval do tmy. Vôbec nereagovali na denné svetlo. Triasol sa. Bolo...
Moment, keď Vám celý Váš život prebehne pred očami. Je to len krátka chvíľa. Pár sekúnd ostrých ako žiletka, žeravých ako uhlíky v pahrebe, štípajúcich ako čerstvý zázvor. Máte pocit, že už nič nebude také, ako pred tým.Bojoval som so životom, ako sa len dalo. Nemal som to jednoduché. Šikanovanie v škole, nezáujem dievčat a miestami hrozná, hrozná samota. Pár kamarátov ... áno ... boli (sú)....
„O chvíľu som tu, zatiaľ môžeš ísť na hojdačku."„Ja chcem ísť s tebou."„To by si nemal zajtra prekvapenie, Rafaelko. Sú tam deti, utekaj sa hrať."Mama sa rýchlo vtisla do dverí a ja som ostal stáť pred obchodom. Ruky som si vopchal do vreciek a trochu som sa zhrbil, mama by ma hneď okríkla. Nerozhodne som postával pri vchode a snažil sa na nikoho nepozerať. Možno...
Sú to tie slizké pavučiny, chuchvalce odpornej hmoty, tie ohyzdné klky, ktoré od slnka do mesiaca stínam. Vlasy, chlpy, deň za dňom ich kosím ako snopy zhnitej úrody. Sú to tie zámotky hníd, uzly vší kladúce virulentné vajíčka, hniezda hnisavej skazy, sú to tie ohavné žvachle, ktorých sa do posledného záchvatu svetla štítim. Je to táto prekliata žatva, ktorá mi dáva chlieb, ktorá živí môj temný...
Osobná spoveď Anny K. zo dňa 8.4 2014 :- Mala som bezstarostný život, skvelú prácu, ktorá ma napĺňala a milujúceho manžela. V celku to vyzeralo ako dokonalosť sa o sebe! Bola som šťastná a v duchu cítila, že sa to nikdy nezmení. Ale ako obvykle býva, žial sa to zmenilo. Chcela by som veriť, že to nieje mojou vinou. Milovala som svojho manžela. Prepáčte, len si utriem oči a...
#1#Je pod mrakom. Niekde v strede týždňa. Asi streda. Pracovné dni odsýpajú a o víkendoch ani neviem. Som zmätená. Presne. To je to slovo, čo ma najčastejšie vystihuje. Zmätená. Rovnako mi je blízky pojem nekompletná. To so ja. Čupím za kríkmi neďaleko kaviarne, kde Henry číta noviny a pije kávu. Ešteže je tá kaviareň presklená, lebo by som úplne stratila prehľad. V rukách držím bratov...