Poviedka
Najnovšie príspevky:
zobrazuje sa 101. až 120. príspevok z 2636
Poviedka je epický literárny útvar krátkeho rozsahu. Vystupuje tu malé množstvo postáv. 
101. Violeta
Zdenka Haššíková |
Poviedka |
14. apríla 2016Nik ešte nehlasoval. | Nik ešte nečítal. | Nik ešte neodporúčal.
Violeta sedela v kresle, ako každé ráno, celý rok. Interiér, v ktorom sa nachádzala, bol tak ponurý a zbitý časom ako ona sama. Sedačka, durchom prežraná moľami. Blikajúca žiarovka, visiaca zo stropu, odhaľovala smutný priestor vhodný na demoláciu. Rozbité zrkadlo, igelitové vrecia plné fľašiek. Líčidlá rôznych nezmyselne krikľavých farieb, ktoré by si človek predstavil v kufríku klauna. Ježkovia...
102. Stredný Stupeň Šialenstva 6
#1#Vošla som dnu. Pomaly. Opatrne. Nevidela ani nepočula som známky žiadnej existencie, či už ľudskej alebo zvieracej. Ohrozujúci element v podobe Henryho alebo nejakej tej jeho zatajenej družky neprichádzal ani zľava ani sprava. Misia môže začať. Po stopách... Veď ani neviem, čo hľadám. Niečo, čo by mi prezradilo viac. Viac o ňom, o jeho živote? O mne? Začala som sa zameriavať na detaily. ...
103. Krvavý básni v jej byte
Otvoril som si pivo a pokúšal som sa spoznať vesmír. Bolo niečo nad ránom, hoci po Slnku ešte ani chýru. Nemohol som spať ako zvyčajne. Fantazmagória sa mi predierala pomedzi prsty každou myšlienkou. Nikdy som nebol jednoduchá povaha. Skôr bláznivý šialenec s náznakom inteligentnej romantiky. Fajčil som marsku a popíjal asi šieste, alebo siedme pivo. Netuším, nikdy ich nepočítam. Občas teda na...
104. Zaslepená
„Vaše obrazy sú jedny z najžiadanejších nielen na Slovensku ale aj v zahraničí. Máte talent, aký sa často nevidí. Musíte byť Bohu vďačná..." Božemôj, zas tie otázky s kresťanským podkladom.„Hlúposť," prerušila som ho, „môj talent je pre mňa samozrejmosť. Nevďačím zaň nikomu, nie je to dar, ale neodmysliteľná súčasť mňa."„A čo vaše diela? Odkiaľ čerpáte...
105. Padáme
„pozri" zamľasknem perami „narodili sme sa do tohto PRIjebaného sveta. Žijeme tu už 20 rokov, stále nemáme nič. Už aj sny sa strácajú kdesi ponorené v čase.", hovorím Sendovi pri tom, ako sa snažím pochopiť horenie brka v mojej ruke. „Hehe, neviem bráško, mám pocit, že sme sa narodili do úplne zlej doby, asi tak päť tisíc rokov do zadu."Prikývnem Sendovmu...
106. Hlad
Kráčala rýchlo po zasneženom chodníku, ruky zastrčené hlboko do vreciek, hlava sklonená pred vetrom. Mala na sebe dlhý, teplý kabát a zimné čižmy po mužovi. V ruke zvierala dva prídelové lístky a hodinky, ktoré chcela vymeniť za čo i len trochu jedla. Bola najtuhšia zima počas celej vojny, jedla bolo málo a ľudia robili, čo mohli, aby prežili do ďalšieho dňa. Prídely nestačili ani pre deti a...
107. Veľké Mesto
Tak tento pocit som mal tento týždeň už štvrtýkrát. A to je len streda! Amíci tomu hovoria, že „hang over". Čo? Zavesený nad niečím?! Mne sa skôr zdá, že niekto - niečo, ma chce zatlačiť do zeme. Dokonca som si skoro nevšimol túto babenku na inlainoch. Teda, čo tam po inlainoch, ale tá ritka v tých šortkách! A že tu tých korčuliarok za rána na hrádzi je! Takéto...
108. Stredný Stupeň Šialenstva 5
#1# Henry sa neozval. Tridsaťšesťkrát mi to oznámil môj pohľad na tichý displej počas dňa. Šla som cez námestie. V únave popoludnia sa rozplývala smutná ťahavá melódia pouličného huslistu. Bolo to to najdojímavejšie, čo som kedy počula. Taká známa melódia. No nevedela som, ako sa volá. Takmer pršalo. Chýbalo možno deväť percent k tomu, aby to šedé nebo vybuchlo a...
109. Kytica ruží letiaca z ôsmeho poschodia
FilipGlejdura |
Poviedka |
19. marca 2016Nik ešte nehlasoval. | Nik ešte nečítal. | Nik ešte neodporúčal.
Zobúdzam sa uprostred hustého lejaku v osamotenej uličke veľkomesta. Nechápavo s hlavou na obrubníku pri ceste lapajúc po myšlienkach, netušiac kde som a čo to má znamenať. Rozmočený na kosť ako korisť v strede oceána obklopená žraločou svorkou. Lazaretným pohľadom s bezmocnou tvárou hrdinu pozerám hore do strieľajúcich kvapiek dažďa a napadá ma, žeby mi vôbec nevadilo keby to sú skutočne náboje....
110. Jesenný príbeh
VeVericka |
Poviedka |
26. februára 2016Nik ešte nehlasoval. | Nik ešte nečítal. | Nik ešte neodporúčal.
Jesenný príbeh Prišla som.. Prišla som naposledy. Už neprídem, nemôžem. Všetko mi ťa tu pripomína. Všetky cesty, všetky miesta,.. A ešte k tomu je jeseň. Pamätám si na prechádzky s tebou. Najkrajšie boli práve tie, na jeseň. Mali sme čas, nikam sme sa neponáhľali. Práve som v parku, pri našej lavičke. Vymenili ju. Už na nej nie sú vyryté naše mená. A ani ten...
111. Šťastlivec
Verte - neverte... vlastne prečo by ste neverili. Poznal som toho najšťastnejšieho človeka pod Slnkom. Pre potreby môjho rozprávania využijem označenie Šťastlivec. Rodičia ho pochopiteľne nazvali inak. Nie je dôležité, kde sa Šťastlivec narodil. Dôležité je ako! A komu! Bez najmenších komplikácií a do najlepšej rodiny, akú si viete predstaviť. Sestrička pyšnej mamine oznámila: „Za celú...
112. Princezná s krvavou jazvou na čele
Per Absurdus |
Poviedka |
11. februára 2016Nik ešte nehlasoval. | Nik ešte nečítal. | Nik ešte neodporúčal.
„...že vraj ma už neľúbi... o dva týždne som videla ten dvadsaťdvaročný dôvod môjho neľúbenia! Piče! Tendenčná storka ako z laskaboli.sk, kde v pravom hornom rohu praská gifkové srdiečko, z ktorého vyteká slza bolesti... moju anarchistickú, nonkonformnú podstatu zranil šíp banality!" revala na celú krčmu s pravou starozákonnou zúrivosťou. Pivo, víno, vodka... liala do seba všetko, čo...
113. Zlaté Mravce 2015
mačacie pazúry |
Poviedka |
9. februára 2016Nik ešte nehlasoval. | Nik ešte nečítal. | Nik ešte neodporúčal.
Vitajte na udeľovaní cien Zlaté Mravce 2015, najzlatšej cene súčasného hmyzieho sveta! V roku 2015 bolo v Afrike objavených 60 vážok. Vážky získavajú cenu Zlatý Mravec v kategórií Hmyz roka 2015. Jedna z vážok dostala latinský názov Umma Gumma podľa albumu od zoskupenia Pink Floyd, preto získava Zlatého mravca v kategórií Spevák roka. V kategórií Miss roka získava cenu Zlatý Mravec druh motýľa...
114. Ňuňu a Lúza
mačacie pazúry |
Poviedka |
8. februára 2016Nik ešte nehlasoval. | Nik ešte nečítal. | Nik ešte neodporúčal.
Prvá nevedela, ale videla, druhá nevidela, ale vedela. Volala sa Ňuňu, volala sa Lúza. "Čau Ňuňu, bola som, prešla som sa, a kúpila som si. Tu mám šatičky od Gučeho, sú vyrobené z flitrov. Hľadaj za tým dva levely irónie.""Lúza, neruš, počítam oblaky cez vektory relatívnej vorticity, lebo to dobre popisuje ich prúdenie. Napríklad pri mrakoch kumulonimbus, čiže búrkovej oblačnosti,...
115. Stredný Stupeň Šialenstva ( A tak...)
#1# Zobudila som sa v tme. Dezorientovaná. Určite dlho potrvá, kým sa môj zrak prepne do nočného videnia. Nevedela som kde som, kedy som a ani kto som. Doma teda určite nie som. Zorientovať sa mi trvalo zopár sekúnd. Sedela som na Henryho posteli takmer nahá a on vedľa mňa spokojne odfukoval. Ježííííííš, veď ja musím ísť ráno do práce! Ak už ráno dávno nie je. Cez štrbiny...
116. Prebudiť sa
Majco S |
Poviedka |
23. januára 2016Nik ešte nehlasoval. | Nik ešte nečítal. | Nik ešte neodporúčal.
Slnečné lúče osvetlia moju tvár a ja počujem tvoj smiech, cítim ako moju tvár zahalí tieň tvojej postavy, otváram oči a vidím ťa tu predo mnou usmiatu. Si nádherná, načiahnem k tebe ruku a chcem ti pohladiť líce. Moja ruka prejde cez tvoju tvár a ty sa pomaly začneš rozplývať vo svetle. Zvláštne. Usmejem sa a postavím sa. Teda myslím si, že sa postavím. No moje telo zlyháva - úplne celé, keď sa...
117. Priznanie
HaSolitudo |
Poviedka |
13. januára 2016Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 40 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
#1#„Myslíš, že som dobrý človek?" Mlčal. Takéto ticho nastane len vtedy, keď napadne sneh. Ten pohlcuje každý, každučičký zvuk. Aj posledné slabiky našich slov. Jediné čo odráža, sú svetlá pouličných lámp, ktoré rozjasňujú javisko. Javisko mĺkve, zabalené do bieleho smútku. Mesto spí. Tu a teraz.„Nemyslím si, že si zlý človek," odpovedal napokon. „Aj keď každá...
118. počkám kým ma zničí ďaľšia
Únik k chľastu. Len preto aby som zabudol na ten tvoj úsmev. Únik k antidepresívam. Len aby som zabudol na tie tvoje oči. Únik k marihuane. Len preto aby som zabudol na tie tvoje dotyky. Útek k drogám. Aby si na vždy zmizla. Sedím premrznutý na kovovej lavičke a premýšľam ako dlho bude trvať, kým moje pocity k tebe budú ako toto počasie. Chladné. Šialené spomienky na to ako ťa milujem a choré...
119. Ach
džek sprovarovač |
Poviedka |
6. januára 2016Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 56 ľudí. | Jedno odporúčanie
Pozreté trenírky močovým pudom priali pekné Vianoce na stole. Vysral sa na všetko. Paralýza zadržaného semena. Tie papierové zelené svine sa zbierali ako použité vložky v smätnom koši. 5 diazepamov a 4 neuroly, k tomu 6 káv zabezpečia dožadované objatie a absenciu činnosti, ktorú voláme sexom. Možno sa ešte dnes obesím, hudiac si. Asi to aj urobím, pokiaľ nechcem zažiť duševnú vraždu svojej akože...
120. Stredný Stupeň Šialenstva (O kúsok viac)
#1# Zaklopala som druhýkrát. Nič. Nikto neotváral. Zvrtla som sa na päte v domnení, že už môžem vypustiť všetky vopred premyslené vety na úvod. Úvod si vždy premyslím, jadro sa vyvíja samovoľne a záver je vždy katastrofa, prinajlepšom komédia. Teraz už o nič nejde. Keď som pridala do kroku, akože už fakt idem, dvere sa otvorili. Zastala som a obzrela sa cez...
