Poviedka
Najnovšie príspevky:
zobrazuje sa 121. až 140. príspevok z 2639
Poviedka je epický literárny útvar krátkeho rozsahu. Vystupuje tu malé množstvo postáv. 
121. Stredný Stupeň Šialenstva (O kúsok viac)
| Čítalo 67 ľudí. | Jedno odporúčanie#1# Zaklopala som druhýkrát. Nič. Nikto neotváral. Zvrtla som sa na päte v domnení, že už môžem vypustiť všetky vopred premyslené vety na úvod. Úvod si vždy premyslím, jadro sa vyvíja samovoľne a záver je vždy katastrofa, prinajlepšom komédia. Teraz už o nič nejde. Keď som pridala do kroku, akože už fakt idem, dvere sa otvorili. Zastala som a obzrela sa cez...
122. Stredný Stupeň Šialenstva - ďalej
#1# Keď som sa vracala z práce na perách som odriekala modlitbu, nech od tohto momentu už konečne plynie čas pomalšie. Až do zajtrajšieho rána. Všetko sa mi deje ako z rýchlika. Neviem si vybaviť, kedy som naň nasadla. Ešte by som bola rada, keby mi niekto povedal cieľovú stanicu. Dôjdem až na konečnú? Áách. Som zúfalá. A som sama. Doma to zajem čokoládou a zapijem...
123. Stupor
mojo risin |
Poviedka |
28. decembra 2015Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 47 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Horká pachuť kávy na jazyku ako by všetko oddeľovala. Cítila sa ako keby sa odpútala od všetkého predtým. Hľadela von oknom a jej bledé oči ako by nasávali všetku tú hmlu do tela. Boli také hlboké a prázdne stále dychtiace po niečom. Z jej nehybných myšlienok ju vytrhol tichý detský plač. Akoby pridusený neustávajúci žiaľ ktorý sa zajakával. Začala hľadať dieťa chodila medzi izbami plných samoty....
124. Stredný Stupeň Šialenstva - začiatok
#1#„Máš už skoro tridsať a ešte stále nie si vydatá, ani len zadaná. Hana, nie si ty lezba?" spomenula som si, ako na mňa spustila moja moderná matka prednedávnom.„Mama, ty mi nerozumieš," prevrátila som na ňu oči.Ako tak civím do zrkadla, vidím, že ich mám strašidelne obrovské. Tie oči. Obrovské a hnedé. Pleť ostala opálená ešte z leta. To je dobre. A mám plné pery po...
125. Nezapínaj sa
Vtrhla do mojej kancelárie celá rozčúlená, vraj ako si to predstavujem, že som na ňu hodil ďalšie povinnosti a že to už nezvláda. Že potrebuje byť občas aj doma a len tak si oddýchnuť, milovať sa so svojim priateľom alebo si niečo uvariť. Sedel som vo svojom veľkom koženom kresle a díval sa, ako jej naviera žila na čele."Okey, tak choď domov, ja to dorobím," povedal som a usmial...
126. Dievča z Marsu
kontroverza |
Poviedka |
22. decembra 2015Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 60 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Milujem zvuk vlastných podpätkov. Je to znak toho, že už sa blížim. Kráčala som Obchodnou a široko-ďaleko ako jediná klopkala. Bolo ponuro, pred pár hodinami pršalo a zatiahnutá obloha hádzala zvláštne tiene na ošarpané budovy v centre mesta."Tak ktorý dostanem?" spýtala som sa muža stojaceho pred klenotníctvom."Ten so smaragdom, jedného dňa," povedal a otočil sa."Ako si...
127. Holubia samovražda
Per Absurdus |
Poviedka |
19. decembra 2015Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 83 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Sedím na okraji vyvýšeného múrika a hľadím do priekopy podo mnou. V mysli i mimo nej, hľadám nejaký pozitívny podnet, ktorý by spríjemnil tento deň. Je vlhko a všadeprítomná hmla sa preplieta medzi holými korunami stromov. Ako v horore. Z môjho plytkého zamýšľania sa ma vyruší jemné a stále intenzívnejšie cupotanie malých nožičiek za doprovodu hrubého hrkútania. Z hmly sa vynára netradične...
128. Nálepkový démon
El Bond |
Poviedka |
10. decembra 2015Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 58 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Na okraji Bratislavy stojí stará opustená budova - polozrúcanina. V dávnych časoch to bola tlačiareň na nálepky. V jeden krásny upršaný deň sa mali tlačiť detské nálepky pre časopis Mesiačik. Arnošt bol obľúbený medzi zamestnancami a každý ho mál rád, okrem Britney, Američanky, ktorá emigrovala na Slovensko za lepším životom. Taktiež to vedeli aj jogíni z petržalského parku.Arnoštovi kolegovia...
129. Magická žiarovka
El Bond |
Poviedka |
10. decembra 2015Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 70 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Bolo sparné ráno. Písal sa nejaký dátum a slnko pomaly výchadzalo hore.Vtáky vypiskovali, poštárka šlapla do prvého hovna a na cestách sa začali tvoriť typické ranné kolóny - zápchy. Krik nadurdených vodičov sa niesol vzduchom ako nervový plyn po bojovom poli. Lucia práve vstávala do nového dňa. Otvorila okno a začula mestský ruch. "Odtrhnem ti výfuk a narvem ti ho do riti ty hajzel!",...
130. To, čo ma neposilní, to ma zabíja. Pomaly.
HaSolitudo |
Poviedka |
6. decembra 2015Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 106 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
#1# Nedalo sa vydržať. Ani vonku, ani v byte. Ani v duši. Hlavne nie v duši. Tak sme vyrazili do ulíc. V tichosti. Po dlhej dobe sa na mňa zadíval a oslovil ma tak ako kedysi, mäkko a dôverne, Paula. Posledné letné noci dostávali také vysoké horúčky, že aj tá najjemnejšia látka sa túžobne prisávala na moje spotené telo. Kráčali sme popri sebe. Snáď tajne? Všetko bolo...
131. Horkosladké pokračovanie
HaSolitudo |
Poviedka |
6. decembra 2015Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 84 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
#1#XI. Stojím pod tvojím oknom a netuším, ako som sa sem dostala. Mrzne. Jediné, čo mám na jazyku je nemelodický song od Chiki liki tu-a ... stojím tu už tri hodiny a je mi už zima... šak ja tu asi zomrel bejby, jaká mi je zima...Vždy, keď vidím napísané tvoje meno, žmýka mi to orgány. A ty opäť ani nevieš, že existujem. Opäť. Možno je ti známy kadejaký putovný detail môjho tela, na...
132. Lavička
„svet je poriadne v piči bro"„ako to myslíš v piči? Tak že sme všetci z kúnd prišli?"„Nie, nie pozri sa na týchto všetkých ľudí, čo myslíš kam všetci idú?"„neviem ty to snáď vieš?"„naháňajú svoju slobodu, snažia sa slobodne žiť v obrovskom väzení a preto trpia, aj keď sa zdá že sú šťastní."„ako môžu hrať že sú šťastní? Nie si trocha moc...
133. Na dne
Mám hroznú depresiu s písaním mi nepomáhajú už ani drogy, ani chľast a ani zážitky ktoré pod vplyvom týchto látok zažijem. Ženy, príroda, práca, rodina, priatelia, nepriatelia, párty, sex všetko je to preč. Zdá sa, že píšem už len keď som triezvy. Keď som ale triezvy nezvládam tento svet, svoje myšlienky, premýšľanie nad budúcnosťou. Nejde mi to, nebol som na to urobený. A k tomu všetkému...
134. Tu a tam
Majco S |
Poviedka |
14. novembra 2015Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 101 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Sme v podstate takí divní bastardi. Nevieme čo za to môže, či naša potreba byť jednoducho iní teda ego. Alebo naša prirodzenosť, že sme iní. Ako to je? Klameme samých seba? Alebo to takto má byť. Ale ego to asi nebude. Moc ma nezaujíma tlak celého sveta na moje bytie. Nikoho z nás to nezaujíma. Sme takí, samí sebou. Nevieme čo by sme mohli stratiť, keďže nemáme nič. Vlastne ani nič nechceme....
135. Dokonalé bytosti
Majco S |
Poviedka |
28. októbra 2015Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 144 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Mám to rád, nepopísaný papier. Naozaj milujem keď téma neohrozuje voľnosť mojich myšlienok. Naozaj sa v tom vyžívam, keď tvorím príbehy nekonečného samého seba. Príbehy plné mojich myšlienok, predstáv, snov, spomienok. Nezáleží na tom o čom a ako je písaný môj príbeh. Je písaný s láskou. S láskou k slovám. Túto lásku som však nikdy nenašiel v mojom napísanom texte. Nikdy. Naozaj nie. Vždy som ju...
136. Studená kráska
Majco S |
Poviedka |
21. októbra 2015Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 162 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Horí. Šťastie, na mojom tele. Kričím! Od radosti agonickými výkrikmi a šialeným smiechom. Som pripútaný na hranici o obrovský drevený kôl, pod nohami mi horí nešťastná láska. Nie moment, je to čistá láska. A musíte to naozaj prijať ako súčasť sveta, som psychopat. Psychopatický killer, s anjelským výrazom v tvári, srdcom plným lásky ale mozgom zodpovedne pomäteným. Zvláštna kombinácia prepnutých...
137. Chodník
Lacike7 |
Poviedka |
10. októbra 2015Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 163 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Vychádzam z dverí. Nie, vlastne ani nie sú staré. Zvláštne, v rodičovskom dome mi vždy prišlo všetko akosi prastaré. Majúce svoje miesto tak teraz, ako aj pre dvadsiatimi rokmi. Po pár krokoch mi vypadávajú slová o ničom a o všetkom s ľuďmi, ktorý tu boli od začiatku a budú až do konca. Môjho, ich alebo celej tejto modrozelenosti? Stúpam na chodník. Vedie celým našim dvorom až ku potoku. Mnou...
138. Viac ako umierať sa bojíme byť šťastní
Ak by ste nás zahliadli z diaľky, na tých kovových lavičkách, okolo nás fľaše od piva a od vodky, nad hlavami oblak z marihuanového dymu, pomysleli by ste si, že sme chuligáni, odpadlíci spoločnosti, budúcnosť, generácia, ktorá sa o ďalšiu generáciu už nepostará. Podľa vás to máme na háku, baví nás len sa flákať a nerobiť nič, mať zato pohodlie a teplo domova a každý deň čo to zjesť aby sme...
139. čím budeš keď vyrastieš
mačacie pazúry |
Poviedka |
29. septembra 2015Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 166 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Učiteľka chodí po triede, pýta sa detí, čím chcú byť, keď vyrastú. "Ja budem Chief Executive Officer!" hovorí Benjamín. "Ja budem IT projektový manažér" hovorí Bernardín. "Ja budem špecialistka kontroly platiteľov poistného!" hovorí Elizabetika. "Ja budem HR koordinátorka! Napísal som si k tomu aj slohovú prácu. Keď budem veľká, budem HR koordinátorka. Budem mať...
140. Chcem ísť na párty s marťanmi
Majco S |
Poviedka |
27. septembra 2015Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 107 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Bolí, to čo ostáva po radosti, po radosti zo života. Je to sám pán smútok čo klope na dvere ovdovených nás, tých, čo už nemajú prečo ani pre koho žiť. Dostali sme ranu pod pás a k tomu ešte jednu poriadnu teleskopickým obuškom po hlave. Tým obuškom, ktorý sme si zobrali ako svoju zbraň proti nespravodlivosti a násiliu. A nieže by sme s tým nedokázali žiť, život nás baví, ale cítime sa osamotení,...
