Pódium. Svetlá. Opona. Po chrbte mi stekajú studené kvapky potu. Sarah, upokoj sa. Snažím sa zastaviť trasúce kolená. Strácam kontrolu nad nimi i nad sebou. Pokoj, dopadne to dobre. Musím prejsť na iné myšlienky. Započúvam sa do rozhovorov divákov sediacich v prvých radoch. Celú svoju pozornosť presúvam na nich. Po chvíli sa mi vynorí v mysli obraz ich životov. To ma upokojí, už sa tak...
Nesiem sa ulicou, po rozbitých chodníkoch, popri zchátraných budovách, ktoré zažili už niekoľko generácií idiotov, klamárov, zbabelcov, vrahov a všetkých tých čo chceli niečo dosiahnuť. Vonku to vyzerá mizerne, mrholí, je október cítim chladný a suchý vzduch v ktorom je odtieň pachu zimy. Míňam postavy ľudí, alebo skôr len ľudské telá bez duše. Krákajúce vrany lietajú na oblohe a hľadajú...
Ona bola od mala tak trochu divná, pár krát ju zavreli aj na psychiatriu, ani raz jej to nepomohlo, vždy prišla ešte viac mimo, túžila po krvi, túžila po nej. On bol naopak ten čo v sebe dusil tých svojich démonov vždy sa tváril, že v tomto svete je zaradený, bol taký ten herec, čo sa stratil vo svojej úlohe až mu to úplne prischlo. Sám tomu neveril a tak sa bil s tým pocitom, že to v sebe musí...
„Ale prečo ?" prenikavý ženský hlas rezonoval izbou zatápanou zlatými lúčmi zapadajúceho slnka. „Pretože to nie je spravodlivé, nečakám, že to pochopíš, ani ja by som to nechápal, keby som na tvojom mieste. No cítim to tak".Toto vyšlo z úst chlapca, s hnedými vlasmi a aj očami, ktorý práve balil veci do veľkej kartónovej krabice. Iné sa už opierali o stenu, kde spolu...
4Vzduch sa konečne začal ochladzovať. Po tých tropických letných teplotách to bola vítaná zmena. Lístie stromov už začalo meniť farby, ľudia sa obliekali teplejšie a namiesto všadeprítomných zmrzlinových stánkov, sa ulicami šírili vône teplých čajov, káv a punčov. Ešte pred týždňom svietilo hrejivé slniečko jesenného štartu, no ako bolo cítiť, jeseň sa prehupla do svojej podstaty len za pár...
Celú noc ani oka nezažmúrila. Prehrávala si ten rozhovor stále dookola a nevedela prestať premýšľať. Keď ráno vstala, bola nevyspatá a Andrea si všimla, že jej sestru čosi trápi. „Si v poriadku?" spýtala sa jej nalievajúc si kávu. Saša si vzdychla a požiadala ju o šálku kávy. Andrea si prisadla k nej a zopakovala jej otázku. „Je mi fajn," zaklamala. „Ja nie som slepá,...
3Neskutočne teplé leto sužovalo celú krajinu. Pred pár mesiacmi, ľudí ničili povodne a teraz sa každý modlí čo i len za kvapku vody. Zničujúce horúčavy si vyžiadali svoju daň. Toto leto bolo plné žiaľu, zvlášť pre jednu mladú ženu. Saša sa vracala domou, keď zbadala sanitku stojacu pred ich domom. Zrýchlila krok, otvorila bránku, prešla cez dvor. Vošla cez zadný vchod do kuchyne a videla svojho...
"Fakt tam chceš ísť takto?" "Jasné." "Dobrý deň, čo si ... Pane ste celý mokrý, čo sa vám stalo?" "Aj vám dobrý deň, ale jedna Pani na mňa z balkóna vyliala vedro vody." "Preboha, prečo?" "Spieval som jej." "Vy ste jej spievali? A to len za to?" "No, ja som jej vlastne spieval každé ráno." "A čo ste jej...
Bol piatok a Peter si spomenul na chlapca, ktorého mal operovať. Už sedem dní prešlo od Eminho odchodu a celé tie dni sa iba bezducho prechádzal po byte, mysľou kdesi preč a tak sa rozhodol chlapca navštíviť. Po tom bizarnom stretnutí so Smrťou sa totiž obával, že by si mohla prísť aj poňho. Zavolal si taxík a šiel rovno do nemocnice. Prešiel schodmi na prvé poschodie a pospytoval sa na chlapca....
2Zvuk biča sa rozliehal po celom okolí a blesky svojou silou pretínali oblohu desivou žiarou. Kvapky nepokojného dažďa búchali na okno a parapetu, a dožadovali sa vstupu. Táto jar je neobyčajne premočená a zatiahnutá sivými oblakmi, lenže jedného muža čaká túto jar aj čosi neobyčajnejšie. Bolo zamračené, niečo pred piatou večer a Peter sa práve vrátil domov. Celý premočený zo seba rýchlo zhodil...
Laura otvorila pomaly viečka, aj keď sa jej vlastne ani nechcelo. Prebral ju ľadový sneh, na ktorom ležala. Chvíľu jej trvalo kým sa spamätala. Spomenula si, že havarovali autom, no ona v tom aute teraz nebola. Bola niekde blízko neho, no nevládala sa postaviť a pozrieť sa ako ďaleko od neho je. Počula výkriky a stonania od bolesti niekde blízko pri nej. Zúfalo chcela niečo urobiť. Čokoľvek, čo...
1Bolo už skoro ráno, no pár ľudí už okúsilo prvý Vianočný sneh. „Pozri mami, nasnežilo na Vianoce!" Vytešoval sa jeden malý chlapec, prechádzajúci s mamou cez cestu. „Veru tak," usmiala sa chlapcova mama. Okrem nich, to okoloidúcich ani veľmi nezaujímalo. Prečo aj? Tento deň bol výnimočný iba pre jedinú osobu. Pre Lauru. Laura milovala Vianoce. Krásna atmosféra, ktorú...
Zlatá trubička, biely prášok, strieborná tácka, starý drevený stôl, všetko to spolu ladí. Už len smrknutie a opona sa otvorila, zreničky sa zúžili, svaly prestali cítiť únavu, mozog potreboval niečo vymyslieť. Ešte jednu a ďalšiu aby som si bol istý, že to dneska zvládnem. Perzský koberec masíruje moje bosé nohy, čierne nohavice k bielej košeli a čiernej kravate, už len čierne ponožky a botky....
Ďalší piatok predo mnou. Kráčal som ulicou a stretával mnoho chalanov a dievčat, ktoré akurát išli zo školy. Každý jeden sa mi zdravil. Nevšímal som si to a ponorený do myšlienok som premýšľal nad tým, ako sa dnešný večer vyvinie. V mojom meste ma pozná asi každý, kto nesedí celé dni doma pred telkou. Som ten, kto dokáže všetko zohnať. Najčastejšie odo mňa ľudia pýtajú klasický pervitín, no nie...
Bolo asi desať hodín ráno, keď som konečne zastavil na štrkovej ceste vedúcej k malému zámočku kdesi uprostred lesa. Prišiel som navštíviť svojho priateľa Jima, ktorého tu už dva mesiace držali. Vraj mu preplo, tak som si povedal, že ho prídem pozrieť. Vystúpil som, prešiel cez recepciu s veľmi milou obsluhou a sestra ma zaviedla do návštevnej miestnosti. Keď som sa opýtal na Jima, povedala mi,...
Mama, práve som zabil muža.Stroje rachotili a prechod cez pohorie sa zdal čoraz ťažší. Rebeli tam nastražili obrovské množstvo pascí a naše jednotky už neboli schopné vstúpiť na ich územie. Museli sme sa brániť i keď mŕtvych na oboch stranách pribúdalo. Bude to snáď boj do posledného muža? Áno? Tak musím byť ja posledný, musím, len krátko ešte žiť. Toto je daň za slobodu človeka, posledného z...
„Hej zlatko, dones mi prosím pivo, ja to zatiaľ zdrtím", Diana na mňa zazrie a postaví sa, jej zadoček v tangáčoch pretancuje okolo mňa. Snehovo biela pokožka a tetovanie draka na jej ľavej nohe ( od členku po zadok ), je skutočne obrázok, na ktorý by som sa vám ponúkol pozrieť pred smrťou, dostalo by vás to do raja. Nesie sa s noblesou, po tichu, správna dáma. Z misy na šalát...
Bola to jedna z tých príjemných jesenných nocí, keď nebolo ani moc chladno, ani príliš teplo. Ležala som v posteli a pokúšala sa zaspať. Zdalo sa, že sa mi spánok túto noc vyhýba. Cez okno mi do izby zažiaril mesačný svit. Pozrela som na hodinky. Pol...
Ak by som mal dnes umrieť, umrel by som. Neviem či by som si povedal, že som žil ako posledný deň, pretože netuším kedy som zažil ten prvý. Nemyslím narodenie. Vy to necítite? Že ste „tu", tak nejak od vždy? Tak nejak stále, bez ohľadu nato akú máte podobu, či formu? Niekedy mávam sny, kde lietam vesmírom ako slnečná energia, inokedy mám sny kedy som tak malinký ako špendlíková...
Sedel som tam vedľa nej a nechápal čo to vlastne robí, niekedy dokázala šukať celú noc, dokázala sa postaviť celému svetu, dokázala mi ho postaviť aj pred celým svetom. Dnes tam len tak sedela a ihla prepichla tú jej dokonale jemnú pokožku, "Nedáš si tiež?!?!?", naliehala na mňa, nedokázal som povedať ani slovo. Zmes vnikla do jej žili a zhlboka vydýchla, teraz bude pár hodín mimo. Aj...