Román
Najnovšie príspevky:
zobrazuje sa 181. až 200. príspevok z 451
181. 12: 04: 53 ( časť 4. kapitoly )
Emily von Absinthe |
Román |
5. apríla 2013Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 208 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Blížili sa Vianoce, ešte vždy boli ďaleko a predsa už všade blikali svetielka, plastoví Santovia so sobmi, ktorým svietili nosy... Všetci sa náhlili za výhodnými predvianočnými nákupmi darčekov. Výhodnými. Kým bola v škole, tento svet neexistoval, čas bežal inak. Po večeroch sa často prechádzala vedľajšími sivými uličkami, vedúcimi preč od lákavo vysvieteného centra k oveľa menej prívetivej...
182. 12: 04: 53
Emily von Absinthe |
Román |
2. apríla 2013Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 202 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
„...If you swear on your lifethan no one will cry at my funeral?"Natiahla ruku a vypla budík. Nenávidela ranné vstávanie, toto neskutočné mučenie, v ktorom sa budila po niekoľkých hodinách spánku, s pocitom ,že ani nespala, a jediné čo ju obklopovalo bol chlad. Stisla v náručí vankúš a s námahou otvorila oči. Nechcelo sa jej vstávať, vedela, že ju nečaká nič, čo by stálo za tú námahu...
183. Pavučina môjho života - 4.kapitola - všetci chlapi sú rovnakí...
Ingrid Surmaiová |
Román |
26. marca 2013Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 445 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
. Veď ja jeho aj to auto žeriem. Možno si myslíte, že teraz rozprávam ako zlatkopka, ale tak to nie je. Proste stane sa to raz za život, keď stretnete nejakého chlapa, pri ktorom cítite, že on je ten pravý a s ním chcete stráviť zvyšok svojho života. Ale môj pocit bol v tomto prípade klamlivý. Honzík sa po celý čas správal ako skutočný gentleman. Otváral mi dvere, dával mi prednosť pri vchode,...
184. Pavučina môjho života - 3.kapitola - nová práca, nový priateľ
Ingrid Surmaiová |
Román |
26. marca 2013Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 225 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Prišiel maturitný rok. Biflila som sa ako šialená dni, noci , aby som dobre zmaturovala, ale na slovine som si vytiahla otázku, na ktorú som nebola vôbec pripravená a tak s pomocou celej komisie som zmaturovala na 3. Bola som z toho veľmi sklamaná, pretože som si vytiahla tú najťažšiu otázku Štúra, ktorý ma nikdy nezaujímal a nevedela som o ňom toho veľa. Ostatné predmety mi nerobili žiaden...
185. Nespútaná - 6.časť
6. časť: K popukaniu„Ahoj červenovláska." ozvalo sa za mnou. Bol to Lukáš a Daniel. Prisadli si ku mne. Každý z jednej strany. „Skvelé." povedala som si a odpila som z piva. „Nie si rada že tu sme?" spýtal sa Lukáš.„Ohromne. Samou nedočkavosťou horím." povedala som ironicky. Schválne som sa otočila k Danielovi a Lukáša som ignorovala.„Čo ako sa...
186. Nespútaná - 5.časť
5. časť: Vitaj doma.Prišla som domov. Odložia som si tašku a šla som za našimi do kuchyne. Sedeli pri stole, prisadla som si k nim. „Ahojte." pozdravila som ich. „Ahoj zlato." odzdravila mama.„Ahoj." povedal oco s hlavou v novinách. „Mohla by som ísť dnes spať k Mají?" „Ale samozrejme zlato."„Super. Diky." chcela som odísť....
187. Nikto nie je doma
Prológ „Mám?" nervózne sa usmiala s rukou na kľučke. Len zľahka som nadvihla plece a zaborila nos hlbšie do pleteného šálu. Pokývala hlavou a po hlbokom nádychu vošla do vnútra. Cez priehľadné sklo som sledovala jej neisté kroky stúpajúce chladným schodiskom. Ako malé dievčatá sme na ňom presedeli celé hodiny. Opäť som nás tam videla schúlené na rohožkách od...
188. Nespútaná - 4.časť
4. časť: Už dosť!Mišo sa na Lukáša rozbehol a vrhol sa na neho. Zhíkla som. Začali sa biť, ale toto nebolo len také dať niekomu cez papuľu. Oni sa bili ako keby sa chceli zabiť. Čo im šibe? Veď sa toľko nestalo. Lukáš vrazil Mišovi riadnu päsťou a Miša odhodilo.„No čo. Už máš dosť?" povedal posmešne Lukáš. Mišo sa pozviechal a znova na Lukáša zaútočil. Lukáš sa vyhol, ale Mišo zasa...
189. Nespútaná - 3.časť
3. časť: To ako vážne?"Sabi, Mišo." zakričala Eri. Rýchlo som sa od neho odtiahla."Do riti. Asi som vás vyrušila. My sa vyparíme.""Ale vôbec nie." tvárila som sa akoby sa nič nestalo. Ale Mišo to tak zrejme necítil. Zatváril sa podráždene. Nastalo trápne ticho až kým Ján neprehovoril."Hej ľudia, keď sme už na tej pláži, čo tak si ísť zaplávať.""To je...
190. Nespútaná - 2.časť
2. časť: PrekvapenieS Eri sme šli zo školy ku nám. Doma nás privítali rodičia. Už sú doma?!"Ahoj Sabi, ahoj Eri." povedala s úsmevom mama."Ahojte. Vitaj u nás Eri. Zas ťa u nás vítam po dlhom čase." privítal nás oco."Jasné, jasné. Ahojte. My ideme hore, máme si čo povedať." chytila som Eri za ruku a vytiahla ju hore, kým sa nerozkecajú. Potom ich nezastaví nikto....
191. Nespútaná
1. časť: Ohnivá záplavaZobudila som sa na hrozné rinčanie budíka. Buchla som po ňom rukou. Nič. Skúsila som to znova. Zase nič. Tak som to skúsila aj po tretí krát. Stále rinčal. Stratila som nervy a hodila budík o zem. Konečne prestal. To je božský kľud. Schúlila som sa znova do periny. „Sabina." doniesol sa ku mne mamin hlas.„Sabina vstávaj." vošla mi do izby. Otvorila som...
192. Pavučina môjho života - 2.kapitola- nie je všetko zlato, čo sa blyští..
Ingrid Surmaiová |
Román |
10. februára 2013Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 236 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
S Danielom sme chodili mesiac a ten neustále žiadal odo mňa sex. Źe vraj, keď ho tak milujem mám sa sním pomilovať. Daniel mal 18 rokov a ja iba 15 a mne sa zdalo, že ešte nenastal môj čas. Stále som mu to vysvetľovala, že ešte nato nie som pripravená, že nech počká, že ho ľúbim, ale ešte taký veľký krok nie som schopná urobiť. Tak mi povedal, že ho tak veľmi neľúbim, keď sa s ním nechcem...
193. Pavučina môjho života - 1.kapitola- Rozvrátená rodina a "úžasný" Daniel
Ingrid Surmaiová |
Román |
10. februára 2013Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 435 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Volám sa Sára Gitová, mám 27 rokov a pred sebou rozvod. Pýtam sa sa sama seba či ma môj život vôbec zmysel?! V mojom živote sa vystriedalo veľa partnerov, ale nikto si ma nezískal tak ako Karol. Tak pekne po poriadku. Prvý krát som sa bozkávala ako 15ročná. Kúpila som si novú krátku minisukňu (ktorú moja mama okomentovala ako odev prostitútky) a šla som na diskotéku aj z mojími dvoma...
194. Dotyky - 2. kapitola
2. kapitola - Nový začiatokDeň pri jazere bol pre mňa to pravé. S Alekom a Charr sme si užili dostatok zábavy, aby moja myseľ bola zamestnaná. Až keď sme sa večer vracali domov, dovolila som si niekde v úzadí mysle spomenúť si na môj „minulý" život. Chýbali mi rodičia a priatelia a mnoho vecí, čo som tam zanechala... Ale na druhej strane som si tak neskutočne rýchlo začala zvykať na...
195. Dotyky - 1. kapitola
1. KapitolaKeď po mňa prišiel strýko Blake na letisko nezmohla som sa na nič iné, len na dlhé objatie. Dávno som ho už nevidela, ale skype a internetové konverzácie nás spájali aj v tých chvíľach keď sme sa nemohli stretnúť. Jeho robustná postava ma schovala v jeho náruči a ja som sa po toľkých zlých dňoch konečne cítila lepšie. Strýko mal vždy takú tú hranatú tvár plnú pochopenia. Jeho...
196. Dotyky - Prolog
Mala to byť láska. Láska má byť predsa to prvé v živote 17- ročného dievčaťa. Nie zrada, ani bolesť, utrpenie, žiaľ, zničenie a hlavne nie temnota, špina. Melanie stála v tej chladnej veľkej miestnosti rozhodnutá vybojovať si aspoň jedno - spravodlivosť. Už niekoľko dní si každú noc drhla pokožku, takže teraz vyzerala ako po autonehode. Za tých pár dní schudla neskutočných 8 kíl a na jej už...
197. Temný raj - Prológ
Mama mi raz povedala, že klamstvo je ako snehová guľa. Na začiatku je to len nevinná loptička vo vašich rukách, no časom sa z nej šúchaním stane obrovské moštrum, ktoré všetci vidia a ani s vynaloženým všetkých vašich síl nejde rozbiť. Som človek, ktorý trpí prílišnou potrebou všetko racionalizovať, no na druhej strane, mám rozum. Je mi jasné, že niekedy sa emóciam nevyhnem ani ja. Len to...
198. Keď psychika zlyhá (1. kapitola 1. časť)
Lucia Michálková |
Román |
19. januára 2013Vaše hodnotenie:
| Čítalo 340 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.„Jen, deje sa niečo?" Na Kevina sa upreli prekvapené zelené oči. „Nie, prečo?" odpovedala dosť vyľakane. „Mračíš sa na tú pizzu jako by chcela zjesť ona teba a nie naopak." Jennifer sa zvonivo rozosmiala a prameň tmavohnědých vlasov si zvodne namotala na prst. „Vôbec nič sa nedeje. Len nie som hladná," odpila si zo zeleného čaju. Ako na povel jej...
199. Prežila som samú seba , časť I. Prečo ma tu nechali?
,, Drahí prítomní, naša milovaná Lenka nás nikdy neopustila, navždy ostane v našich srdciach!´´ smútočným tónom predniesol jeden zo zúčastnených. Za ním stáli tri ženské, ktoré boli zjavne platené za to, aby sa tvárili smutne a sem- tam niečo depresívne zaspievali. ...
200. Bol to osud, kapitola 4
Pondelok sa neuveriteľne vliekol. Možno som mal taký pocit, len preto, že to bol proste pondelok, no podľa mňa sa mi to tak zdalo, lebo som sa už nevedel dočkať popoludnia. „Filip! Hej, Filip!" kričal som naňho na chodbe. Začal sa obzerať na všetky strany snažiac sa nájsť toho, kto ho volá. ...
