Začali sme spolu chodiť. Písal som jej správy len taká radosť. Stretávali sme sa raz do týždňa, pretože Popoluška mávala cez týždeň školu a po nej anglické kurzy a prácu. Keď som nebol s ňou, chodil som na tú moju hlúpu brigádu, kde mi platili tak akurát na prežitie a zháňal som si novú prácu. Popoluške som nepovedal pravdu o mojom otcovi a o našej finančnej...
Stretli sme sa o týždeň na autobusovej zastávke. Bola prekrásna. Sebavedomo vystúpila z autobusu v smotanových legínoch a čiernom kabáte. Až som sa za seba hanbil. Ja som, ako vždy bol v tom, čo vždy- v mikine, čiernych teplákoch s bledými nápismi a v bunde. Kapucňu z mikiny som mal vytiahnutú na bunde. Pofajčieval som si cigaretu, keď som ju...
6. Kapitola Celú Nedeľu Som Nervózne Vyčkával na Zvonenie Telefónu, ale ten ostal ako na potvoru úplne ticho. Na porazenie, poviem vám. Soňa teda myslela vážne, čo jej pri našej rozlúčke vŕtalo v hlave. No, čo už? Vyrazím do mesta, pôjdem kúsok autobusom mestskej dopravy a potom pekne peši, aspoň sa trocha prejdem. A...
„Kam išli?" spýtala sa ma krásna neznáma hneď, ako prišla k stolu.„Tancovať!" odvetil som.„Aha!" odsekla a pozerala smerom na parket.„A ty?" nadhodila neočakávanú otázku. Netvárila sa, že by ju to nejako veľmi zaujímalo. Skôr som jej asi vadil. To bolo pravdepodobnejšie.„Neviem, zostalo mi trochu zle!" zaklamal som. Chvíľu na mňa čudne...
4. Kapitola Soňa Bola Vyzlečená Ešte Krajšia Ako v Šatoch, Ale to Ma vôbec neprekvapovalo. Štíhle, alebo lepšie povedané, akurátne chudé plecia prechádzajúce do ramien, aké by ste nevymodelovali krajšie a ruky ladné, až človek pochybuje o práve byť z toho istého živočíšneho druhu. Prsia, veľké a plné...
2. Kapitola Môj Otec Mi Vždy Vravieval, nech Nad Všetkým Toľko Nerozmýšľam, že niektoré veci sú tak zariadené a nedá sa s nimi nič urobiť. Dnes, keď sa s odstupom času pozriem späť, mi jeho slová pripadajú zvláštne. Neosobné a alibistické. Ale uznávam, že jemu sa nestalo to čo mne, on bol aký bol a nebol ako ja, iný...
1. Kapitola Keď sa To Tak Vezme, v Roku 2012 sa Nežilo Ľahko. Viem, Takýto Jednoduchý pohľad na vec nie je príliš presný, naopak, je viac než scestný, pretože nezohľadňuje miesto, čas a ani, ak by som sa mal správne vyjadriť, osobnostný rozmer. Čo sa týka teritória, v Nemecku alebo v Spojených štátoch je to úplne iné ako...
Prebudil som sa so strašnou triaškou. Boleli ma žily na ruke a cítil som sa dehydrovaný. Vedľa mňa ležala nahá Erika oblečená v tangáčoch. Spala. Bolela ma hlava a strašne ma triaslo. Pozrel som sa na ruku, kde som si večer pichol injekciu a bola celá fialová. Ja som na počudovanie nebol nahý. Mal som na sebe tričko a aj mikinu. Len nohavice som mal trochu stiahnuté. Musel som sa presvedčiť, že...
Ľudia, ktorí odsudzujú druhých za to, že podľahli drogám ako je pervitín, hašiš, marihuana a podobne často nevedia o psychických problémoch tých, čo sú závislí. Nie vždy je tomu tak, to nevravím, ale ak ťa do toho nevtiahne zlá partia, vtiahne ťa do toho tvoje psychické rozpoloženie. Alebo len zvedavosť. Ale zvedavosť zväčša končí prvými dávkami. Než to psychika v mnohých prípadoch...
„Nerob to! Nie je to sranda, vážne, ser na to!" povedal mi raz jeden môj dobrý kamarát Peter. Držal ma pri tom za plece s plameňom v očiach, akoby na tom závisel chod celého sveta. „Jeb na to, počuješ? Počúvaj, čo ti vravím! Už mám niečo za sebou, ty ešte nie. Daj si povedať!" Bol o päť rokov starší. Býval vo vedľajšom bloku sídliska. Vyrastal som...
Vietor sa naháňal pláňou, akoby unikal pred nepriateľom. Bol zbesilý a silný. Navštívil otvorenú lúku medzi horami, z hašterivosti rozhupával chabé lístie na stromoch. Ba čo viac.. niektoré si zamotal do svojej pevnej siete špirálovitého víru. Jeho sila bola očividná. Slnko už dávno nebolo vidno. Zaspalo za kopcami a poslalo miesto seba na scénu vločky a tmavé mraky. Zahalili...
1.Loď sa pomaly hojdala na vlnách ,ktoré ju unášali preč. Slnko svietilo, a spaľovalo pokožku námorníkov, ktorí pobehovali po lodi a vykonávali kapitánove príkazy. Vietor sa oprel do plachiet, čím ju posúval čoraz bližšie k cieľu. Morské vlny narážali do trupu lode ako keby ju chceli prevrátiť, no jej sila ich prekonala a ony sa zlomili. Kvapky sa dostali až na palubu a k mužovi,...
Ak budete čítať tieto, a ďalšie riadkyberte prosím ,Vaša urodzenosť ohľady,že som pisateľ ešte primladý.Tento príbeh, dúfam, že sa Vám bude páčiť,Vás zavedie do časov dávnych.Kde králi, rytieri i pekné dámy,ukážu väčšinu zo svojej slávy.Bude to príbeh tiež o priateľstve vernom,čo nerozpadne sa, a bude stáť na kameni pevnom.Nebezpečenstvo a dobrodružstvo tiež nesmú chýba,veď predsa niečo musí...
#1# Ešte veľa krát som na to myslela, aj teraz si z času na čas spomeniem. Čudná zhoda náhod ma priviedla na miesto, kde sa stala hrozná vec, a ja som chcela vedieť, či ma to malo nejako ovplyvniť. Mala som mať na pamäti, že ľuďom sa stávajú aj horšie veci ako mne? Možno... Ponaučenie som však odmietala prijať. S každým dňom, čo Robo žil v našom dome, som viac a viac zanevierala na mamu a...
Som na poslednej hodine a neustále sledujem hodiny na monitore, kedy ručička konečne padne dvanástku. Už len pätnásť minút do víkendu. Pohľad mi zablúdi na znudený ksicht profesora ekonómie. Po tom, čo som dostala od neho jednotku z testu sto percent, sa až tak veľmi nesnažím počúvať ho, takže si veselo v poslednej rade chatujem s Van...
Medveď Muž zatajil dych. Opretí o hrubý peň jedného zo stovky stromov z ktorých pomaly opadávalo lístie a dopadalo vejúce vo vetre na zem. Stromy boli vysoké a ich koruny zakrývali nebo no slnečné lúče si našli cestu a dopadali na mužovu tvár. Na jeho tvári sa leskol pot i krv , v jeho modrých očiach žiarilo vzrušenie i strach a jeho čierne krátke vlasy ľahko viali v slabom vánku. Veľký...
Našpúlim pery a trocha sa pootočím. Natiahnem sa dopredu, skoro sa dotknem jeho mäkkých pier, no vtom pocítim niečo tvrdé podomnou. „Čo to predvádzaš?" spoznám Crystalin hlas a pomaly rozlepím oči. Chvíľu im to trvá, kým si privyknú na svetlo. Dotrepem do kuchyne a vyčerpane si sadnem za jedálenský stôl. Mama predo mňa postaví tanier s praženicou. „Dobré ráno!"...
Otvorím skrinku a snažím sa pohľadať učebnicu anatómie. Po chvíli bojovania ju vyteperím z útrob mojej skrinky. Nakloním hlavu nabok a skontrolujem svoj odraz v zrkadle. Z tašky vylovím malinový lesk na pery a nanesiem si ho na popraskané pery. Očkom skontrolujem jazvu na brade a jemne sa jej dotknem. „Čauko." Pristaví sa pri...
Po obkuknutí skoro všetkých kostolíkov v okruhu 50-tich km sa vďačne usmejem na čašníčku, ktorá mi podáva jedálny lístok v bordovej farbe. Opriem sa o operadlo drevenej stoličky a s povzdychom analyzujem dnešné menu. Popritom si pošúcham boľavú lakeť, ktorú som si narazila pri páde zo schodov pred kostolíkom vo viktoriánskom štýle. „Už ste si vybrali?"...
Kapitola 4. BGNCs „Dnes dievčatá ideme na návštevu do posilňovne. Opakujem posilňovňa, budeme posilovať. Takže, nechcem vidieť žiadne flákanie." Postraší nás telocvikárka prstom vo vzduchu. Prezlečiem sa do ich kombinézy pozostávajúcej z bieleho trička s logom školy a sivých kraťasov. Otvorím dokorán oči. Už chápem to čaro, súkromnej...