Román
Najnovšie príspevky:
zobrazuje sa 41. až 60. príspevok z 451
41. Prvý a posledný krát
Román |
17. mája 2015
#1# Zamotala som sa do vlastných myšlienok ako do paplóna, čo som mala ovinutý krížom krážom okolo rúk a nôh. Čím som si len toto zaslúžila? Takéto týranie a potupu, urobiť zo mňa opatrovateľku Nany v akcií a len sa prizerať ako mi to dobre ide, ako som to zvládla. Zmierila sa so svojou úlohou v dome, aj v živote mojich troch mužov. Tak počkať... Troch? Veď...
42. Strážca, Epilóg
Domov som prišla poriadne neskoro. S úsmevom na perách. Objavil sa tam po našom prvom bozku a odvtedy nechcel zmiznúť. Nikdy som sa takto necítila. Šťastná a smutná zároveň. Šťastná, lebo ostáva. A ostáva so mnou. Smutná, pretože momentálne som sama. A uvidím ho až zajtra. Pozrela som na hodiny na mobile. Presne o pätnásť hodín a tridsať päť minút. Na hornej lište mobilu na mňa...
43. Desaťročie
Desaťročný príbeh. Pre malé dieťa je desať rokov celý život, pre dospelého tretina života a pre človeka v rokoch je to čas, ktorý si ani nepamätá ako ubehol. Pre Janu je to jedno obdobie, na ktoré nikdy nezabudne, pretože sa toho udialo toľko, ako sa niekomu za celý život neudeje. Chalúpka Najprv to vypadalo ako len románik na krátenie si dlhých chvíľ. Prvé mobily pípali všelijakými...
44. ty,ja a oni .Kapitola 2
Kapitola 2PredtýmSimona sa ocitla naspäť v prítomnosti. Stále ležala na posteli a užívala si voľný deň. No bola by tu ležala,keby Leo vtedy neodišiel? Nie,nemala by takto premýšľať. Veď potom by nestretka svojho pravého. Alebo áno? Bol by tým pravým Leo? Alebo by ich osud aj tak rozdelil? Nie!! Nesmie na také myslieť,má už svojho chlapca a je oveľa lepší ako by mohol byť Leo. Alebo? ...už dosť!!...
45. Ja,ty a oni
PROLÓG #1#Ležala na posteli a užívala si chvíle voľnosti. Také dni zbožňovala. Žiadne povinnosti,ktoré sa na ňu kopili z každej strany,nedali jej dýchať. A tak len ležala a rozmýšľala,aká je šťastná, že ho má. On bol jej slnkom života,ktoré zasvietilo vtedy,keď si myslela,že svetlo by ju už z tej temnoty vytiahnuť nemohlo.Oči jej zaleteli ku kôpke zošitov na zemi. Mimovoľne sa...
46. Strážca, 70. kapitola
70,kapitola Hneď ako dvere zavreli, Mima sa prebrala k sebe. Nechápala, čo sa deje. Žula si vlasy a maskara na pravom oku sa jej roztiekla po celom líci. Chodenie jej robilo trochu problémy. Musela som ju podopierať a párkrát na ceste von sme takmer skončili na zemi. Nakoniec sme úspešne dopadli na lavičku pred budovou. Mima si položila hlavu na moje kolená. Ak by pred desiatimi...
47. Strážca, 69. kapitola
69. kapitola Roztriasla som sa. Nechcela som, aby to spozorovala. Snažila som sa ovládať, no aj tak som strácala kontrolu. Bolo to jedno. „Pozri, Bianka. Všetko ti vysvetlím. Od začiatku." S námahou som sa postavila a stála na mieste. Opierala som sa o múrik. Nehýbala som sa. Obávala som sa, že by som zletela k zemi. „Fajn. Môžeš hovoriť. Aj keď ti to...
48. Strážca, 68. kapitola
68. kapitola Páčilo sa mi viesť jeden večer nezáväznú konverzáciu alebo ohovárať profesorov. Mima mi vynadala za nedodržanie témy. Ukázalo sa, že všetci vedeli o predčasnom odchode profesora Adamca na dôchodok. Len ja nie. Nejako sme sa dopracovali aj k téme Oliver. Vďaka Mime. Jej forma odplaty. Dominik ho poznal. Stretával ho na ceste do školy. To on ho pozval na Zuzinu party....
49. Strážca, 67. kapitola
67. kapitol Mama mi dovolila zdržať sa po škole a kúpiť nejakú látku. Ak sa mi šaty nevydaria, stále ostával plán B - kúpiť niečo na poslednú chvíľu. Vybrala som si saténovú tmavomodrú látku a na lem bledomodrú. Všetok voľný čas som trávila šitím. Celé ruky som mala dopichané od ihiel. Nestíhala som rozmýšľať, čo bolo dobré. Len v noci ma strašili temné spomienky. Celú...
50. Strážca, 66. kapitola
66. kapitola Po škole ma čakala príjemná sloboda. Žiadne auto plné lží. Odkráčala som si zdravý kilometer na stanicu a potom vlakom domov - do väzenia. Celkom som si zvykla na každodenný odvoz priamo pred dvere... Len čo som vložila kľúč do zámky, vibroval mi na nohe mobil. Nestihla som si ani zapnúť zvonenie. „Áno som doma, nikam neutekám," odvrkla so Mime. ...
51. Strážca, 65. kapitola
65. kapitola Doľahol na mňa zvláštny pocit, keď som prekročila prah domu. Cítila som sa, ako keď sa vraciam po týždňovej dovolenke. Toľko sa toho stalo! Ja som sa zmenila... Byť opäť doma mi zrazu prišlo... čudné. Ale odľahlo mi. Nejakým spôsobom mi steny šepkali, že som v bezpečí. Na moju smolu, mama bola doma. Ešte som si nestihla prečítať Alanov odkaz! Nevedela som, čo presne v...
52. Strážca, 64. kapitola
64. kapitola Do tváre mi zafúkal vietor. Kýchla som. Všade okolo lietali zrniečka zvíreného prachu. „Prečo vždy idete sem?" vyčítala som mu pristátie v odľahlej časti mesta. „Nik sem nechodí. Nemôžem sa jednoducho len tak niekde zjaviť. Predstav si, že by som ťa priniesol do obývačky a tvoja mama by sedela na gauči a pozerala televízor. To by som jej mohol rovno...
53. Strážca, 63. kapitola
63. kapitola Zobudila som sa na slnečné lúče opaľujúce moju tvár. Pred pár hodinami táto situácia nepripadala v úvahu. Vylúčila som slnko, mesiac, či ďalšie ráno... Akýkoľvek iný okamih. No predsa prišiel. Nadišiel ten moment, kedy som sa dostala do rozpakov. Môj mozog začal spracúvať informácie z normálneho uhlu pohľadu. Moja hlava spočívala na Alanovom bruchu a on si len tak ležal a...
54. Strážca, 62. kapitola
62. kapitola Dopadla som až priveľmi skoro. Možno, že smrť je iná, než som si predstavovala. Rýchlejšia. A nepamätám si ju. Avšak, bola som presvedčená, že keď sa všetko skončí, aj bolesť poľaví. No teraz som sa cítila oveľa horšie. Môj mozog začal registrovať všetku bolesť spôsobenú dopadom. Dopadom na...zem? Nie, nebola som v mori. Netopila som sa. Žiadna voda. Fakt, že stále...
55. Strážca, 61. kapitola
61. kapitola Už ma nebavilo prebúdzať sa na cudzích miestach. Panikárila som. Nemala som byť už mŕtva? V istom smere som bola rada, že som odpadla, aspoň by som nič necítila. Ale nie, ja som sa prebrala. Dúfam, že moja smrť nemusí byť podľa nejakej šialenej knihy sprevádzaná pohanským rituálom... Postupne mi prestalo záležať aj na tom, aby som otvorila oči. Nemala som na to ani silu....
56. Strážca, 60. kapitola
60. kapitola Na moje prekvapenie, môj čas ešte neprišiel. Nenakláňal sa ku mne Oliver. Stála nado mnou žena. Jedna z nich. Priniesla dobrú, či zlú správu? „Čo tu robíš? Kde sú ostatní?" ďalší blesk osvetlil okolie a aj ju. Po líci sa jej kotúľala slza. Prestala som dýchať. „Oni... Oni...sú preč. Plán nevyšiel." „A Oliver?" ...
57. Strážca, 59 kapitola
59. kapitola „Hééj, Kornélia. Zobuď sa!" Zažmurkala som a posadila sa. „Čo..?" „Odniesla som ťa odtiaľ," usmiala sa na mňa. Vyzerala veľmi milo. Veľké orieškové oči jej vynikali na drobnej tvári. Žiarilo v nich šťastie. Presný opak mojich. Stavím sa, že by v nich aj najväčší neznalec ľudskej duše momentálne vyčítal neistotu, strach a...
58. Strážca, 58. kapitola
58. kapitola Mizla som z tejto šialenej chvíle a Oliver ma neprenasledoval. Medzi stromami dážď slabol a hromy tíchli. Počula som len svoj nepravidelný dych. Polámané haluze mi pukali pod nohami. Skočila som do kaluže. Voda vyšplechla na všetky strany. Nadobudla som pocit, že sa na mňa vykašľal. Nechal ma ísť. Ešte dnes ma nepotrebuje... Príde si po mňa inokedy... Zastala som....
59. Strážca, 57, kapitola
57. kapitola Vystúpila som do besniacej búrky a rozhliadla sa dookola. Oliver stál pri dverách vodiča a pozeral na mňa. „Nebude to také jednoduché ako som si myslel," prehovoril. Vykročil ku mne. Cúvla som. „Bojíš sa?" Každá nitka mojich šiat sa topila vo vode. A ja s nimi. Nepripúšťala som túto situáciu. Alan mi o nej hovoril, ale vyzerala tak...
60. Strážca, 56. kapitola
56. kapitola Nevzala som si so sebou dáždnik, takže som celkom uvítala Oliverove auto stojace pred školou. Aj keď len úplne minimálne. Moja prvá polovica, ktorá bola pobláznená Oliverom, slabla každým jedným dňom viac a viac. Pomaly už ani neexistovala. Nevedela som, ako presne sa správať k svojmu priateľovi po tom, ako zistíte, že sa vás chystá zabiť, aby on nikdy neumrel. Myslím, že taká...
