55. kapitola Jazda bez hudby trvala večnosť. Po tridsiatich minútach napínania sa na špičkách a pátraní po čerstvom vzduchu som konečne vystúpila. Na zastávke ma čakala Mima. „Ahoj," objala som ju, „som nesmierne rada, že si tu." „Mala som náladu si privstať a rozveseliť ťa," aj ona bola rada, že ma vidí, „musí byť niečo v ovzduší,...
54. kapitola Rýchlo som sa zodvihla z postele, vlastne z gauča, a s rachotom dopadla na zem. Zabudla som si nastaviť budík. Určite som zaspala! Vybehla som splašene do kuchyne. Ručičky kuchynských hodín spokojne odpočívali na štvorke a šestnástke. Spala som len päť hodín? Moje telo vôbec nepociťovalo únavu. Navštívila som svoju izbu a zvalila sa na mäkkú posteľ. Presne pre toto...
53.kapitola Pokračoval, akoby som nič nepovedala. Vyzeral vážne. Zmĺkla som. Zastal na okraji balkóna. Ja som ostala v pozadí. To chýbajúce zábradlie ma vážne vyvádzalo z miery. „Nejdeš?" otočil sa ku mne. „Som v pohode. Je tu krásny výhľad," priehľadnejšia odpoveď neexistuje. Dobre, tak sa bojím výšok. Nie som na svete jediná! Stála som tam...
52. kapitola Zaviezol ma tesne pred dom. Vystúpil so mnou a kráčal až ku dverám. Zastala som pred nimi. Hľadala som kľúče. Boli vo vačku. „Vidíme sa zajtra," rozlúčila som sa. Bolo načase dať mu najavo, že momentálne nemám o jeho prítomnosť najmenší záujem. „Nezmysel. Idem k tebe," otvoril dvere. Zabuchla som ich. „Nie, nejdeš." ...
51. kapitola „Všetko sa začalo už dávno, nezľakni sa, keď poviem pred stovkami rokov. Ani ja som nežil. Určite ti ako malej rozprávali príbehy o dobre a zle." Prikývla som: „Dobro vždy zvíťazí." „Hej. To je stará dobrá fáma," očividne s dobrým koncom nesúhlasil. „Pravdou je, že v podstate zlo zvíťazilo už veľmi dávno a dobro sa len snaží...
50. kapitola Chytili ma a odviedli hore. Priviazali ma o stoličku. Vo filmoch vyzerajú únosy omnoho lákavejšie ako v skutočnosti. Ruky mi zviazali nejakým starým lanom, ktoré našli hore na povale. Čudne smrdelo a zarezávalo sa mi do zápästí. Možno prvú sekundu som verila, že ma neoderie až do krvi. „Pozrite, viem, že je to asi otrepané, ale naozaj som nič nepočula. Nikomu o vás...
49. kapitola Otvorila som oči. Žijem. A vlastne, cítila som sa úplne zdravo. Ležala som vo svojej posteli. Okná boli zavreté. Sadla som si. Všetko v byte bolo v poriadku. Akoby sa nič nestalo. Ostal mi len jeden nevyvrátiteľný dôkaz. Stále som bola celá mokrá, špinavá od blata a čelo mi zdobil rýchloobväz. Netuším, či som sa triasla od strachu alebo od zimy. Netuším ani,...
48. kapitola V podstate som nenávidela byť v tej obrovskej betónovej kocke sama. Rozprávala som sa sama so sebou, len aby ma nepohltilo hrobové ticho. Z toho istého dôvodu som aj televízor nechávala vždy zapnutý na hudobnej stanici. Spieval tam akýsi trinásťročný chlapec, ktorý sa tváril, že všetko zažil a všetko videl. Podľa toho zhotovil aj duchaplný text. Hotový...
47. kapitola Zbytočné obavy. „Vieš, mám aj zvonček a ten je istejší." Pred dverami stál zmoknutý Alan, no vôbec nevyzeral otrasený zimou ako ja. Premoknuté tričko, ktoré obťahovalo každý jeden dokonalý sval na jeho tele na chvíľu upútalo moju pozornosť. Áno, to hovorí baba, ktorá nehodnotí podľa zovňajšku. Presmerovala som zrak na svoje papuče. Sedeli na nich...
46. kapitola Sedela som na okne a pozorovala všetkých okoloidúcich. Pôsobili tak šťastne... Veď prečo by vlastne mali byť smutní? Začínal sa krásny slnečný letný deň. Ortuť teplomera volala na návštevu kúpaliska. Už desiatim dievčatám, ktoré prešli pod mojim oknom, vyčnievali spod trička šnúrky z plaviek alebo sa z plážovej tašky predieralo na čerstvý vzduch koleso, či nafukovací...
45. kapitola Pozrela som na dvere, „Zase zamdliem, ak tam pôjdem." A stále v podstate neviem prečo, doplnila som pre seba. „Nie, nie teraz. Už o tebe vedia." „Čo?" pozrela som naňho. „Jednoducho mi ver." „Ako? Veď si mi nič nevysvetlil!" kričala som naňho. Správal sa smiešne. Povedal, že sa môžem spýtať,...
44. kapitola Zobudila som sa na gauči v malej preplnenej miestnosti. Napriek všetkým haraburdám na mňa pôsobila útulne. Vyzerala presne tak, ako som si v snoch vždy predstavovala svoju budúcu pracovňu. Jeden veľký stôl, pohovka, knižnica, obrovská knižnica. Na poličkách porozhadzované papiere. Po zemi pootvárané knihy. Jednoducho jeden veľký bodrel. Pousmiala som sa. Nepochybujem, že...
43. kapitola Otočila som kľúčom v zámke a dúfala, že si Peter nevšimne súvislosť medzi odchádzajúcim autom a prichádzajúcou sestrou. Od nášho výletu sa vžil do úlohy staršieho brata. Občas mi lezie na nervy, keď si všetko prehráva do neskutočných udalostí ako tretí rodič. Zatlačila som do dverí, no neotvorili sa. Super. Opäť zaseknuté. Mama stále nezavolala otcovi, aby ich prišiel...
42. kapitola Ako sa všetko mohlo pokaziť tak rýchlo? Myslel si, že sa pomaly dostáva k cieľu. Myslel si, že jej na ňom začína záležať... Asi bol zaslepený, lebo hocako sa to snažil potlačiť, jeho plán fungoval presne naopak. On žiarlil na Olivera, nie ona na Bianku! Na tú hlúpu party prišiel s úmyslom pozorovať Korneliu z diaľky. Potom ich uvidel spolu a nechal zvíťaziť...
41. kapitola Asi dva týždne išlo všetko stále dookola. Mohla som si napísať denný režim na minútu presne. Teda, pri tých častiach dňa, kde sa vyskytoval Oliver a škola. Presne v tú istú hodinu som vstávala. Mima ma každý deň čakala na zastávke. Cez obednú prestávku som kontrolovala, či neprišiel Alan. Po škole na mňa čakal Oliver, pri ktorom som klamala. Mohla som byť rada,...
40. kapitola Pristúpila som k nemu: „Ahoj. Koho čakáš?" nechcela som si príliš namýšľať. Ukázal na mňa prstom: „Teba." Nastalo ticho. Nechcela som, aby ma čakal... „Obedovala si?" „Vlastne ani nie." Dnes som síce nevyužila prestávku na hľadanie Alana osobne, no zato som celých dvadsať minút o ňom...
39. kapitola Naskočili mi zimomriavky po celom tele, napriek horúčave. V hlave sa mi začali spájať ďalšie nepodstatné súvislosti. Niečo tu bolo a dialo sa to rovno predo mnou. Odštartovalo sa to už dávno a včerajšok bol vyvrcholením... Ale čo to bolo? Spomenula som si na strašidelné nočné mory. Vystupuje v nich Oliver a Alan. A s kým som včera strávila večer? Aj keď ani Oliver, ani...
38. kapitola Bola nedeľa a školský rok sa blížil ku koncu. Profesori mali samé porady. Ja som nemala so známkami problém. Až na fyziku, ale to je kapitola sama o sebe. Nevidela som dôvod, prečo sedieť celých dvanásť hodín pred televízorom. Bola som jednou nohou vonku z domu, keď ma zastavil hlas, aký už dávno nepoctil moju maličkosť. „Kam ideš v nedeľu cez...
4. Časť - Nedôvera Sedeli sme na zemi. Mima sa pridala ku mne s rozvírenými myšlienkami, hneď ako všetci odišli. Akurát zem v kuchyni vystriedal koberec v detskej izbe. Prešla polhodina. Mlčali sme. Pohľady sa nám strácali v kresbách na stenách. Moje myšlienky behali v neustálych kruhoch od momentu, kedy som zbadala toho chalana až do chvíle, kedy zraky všetkých priťahovali blikajúce...
36. kapitola Počula som len vŕzganie zelene pod jeho váhou. Nechcelo sa mi zdvíhať hlavu. Ľahla som si. Tráva bola už trochu vlhká od rosy. Studený pohár s ľadom ma na hlave príjemne chladil a zmierňoval moju bolesť. Pozorovala som hviezdy. Je fajn, že nežijem vo veľkomeste. Takto si môžem užiť aspoň pár zábudlivcov na nočnej oblohe. Počkať... Obloha! Ohňostroj! ...