35. kapitola „Takže ostávame tu?" kýval rukami a keď sa jeho dlane stretli hore, ozvalo sa hlasné tlesknutie. „Nie," odpovedala som rázne, „som smädná. Poďme niečo nájsť." Klamala som. Ešte len pred chvíľou som dopila plechovku koly, ale netúžila som ostávať na mieste, ktoré kládlo tisíce otázok. Nie sama, nie s ním. Chcela som, aby mi povedal...
34. kapitola Mima stála tam, kde som ju nechala. Asi čakala, že sa ešte vrátim a predstavím jej dôvod môjho zmiznutia. Keď nás uvidela, postavila sa z múrika. Nemusela som ich ani zoznamovať. „Tak ty si ten známy Oliver." Cítila som sa trochu trápne. Prečo nemohla povedať jednoducho len meno? Vystrela ruku. „A ty musíš byť tá slávna Mima," povedal...
33. kapitola Pri najbližšom stole, v dostatočnej vzdialenosti od Alanovho pohľadu, som sa schladila pohárom studenej vody. Nadobudla som dojem, že dnešný večer sa neodvratne rúti do záhuby. Z môjho pohľadu. Ostatní sa bavili. Musela som nájsť Mimu a spýtať sa jej, prečo pozvala najprotivnejšiu osobu na svete. Kazí mi večer! Tápala som medzi desiatkami tvárí. Niekde tu predsa musí byť....
32 kapitola „Pripila by som si, ale nemala som čím." „Už je po probléme," ukázal na môj nový pohár. „Na Mimu." Zodvihol ho ku mne a pozrel mi do očí. Sklo cinklo. Na chvíľu, akoby ma jeho pohľad zhypnotizoval a nevedela som, čo robiť. Až keď neupravené vlasy odhalili, čo sa pod nimi skrýva, uvedomila som si, aký je jeho pohľad hlboký a...
31. kapitola Ráno som mala pocit, ako by som spala len hodinu. Vôbec sa mi nechcelo vstať. Ale dnes nebolo času na výhovorky. Stále nám ostávala kopa práce. Po prebudení som Mimu obdarovala darčekom. Za lístky na koncert svojho obľúbeného speváka ma takmer udusila. Po raňajkách sme začali podĺa tradície piecť sedemnásť sladkostí. Zabralo mi hodiny vymyslieť sedemnásť takých...
30. kapitola Klaudia vytiahla z obalu dvoje šiat. Jedny strieborné, celé trblietavé . Tie podala Mime. „Tieto sú pre teba." Druhé šaty podala mne: „A tieto sú tvoje. Myslím, že vám budú svedčať. Vyskúšajte si ich, a ak by niečo nesedelo, mám tu ihlu a niť." Prekrútila som očami a vošla do kúpeľne. Mima sa prezliekala v svojej šatni. Nevymýšľam...
29. kapitola „Čo povieš na tieto?" kričala som na depresívnu osobu vo vedľajšom regáli. Práve sme sa snažili nájsť správnu kombináciu papieru na reťaze. Pred sebou sme mali lampióny. Sviečky, obrusy a servítky patrili na kopu s vybavenými vecami. Aspoň niečo. Na konci uličky sa vynorila blonďavá hriva a kráčala ku mne. V ruke tiež zvierala papier. Stuha vyzerala, akoby na...
28. kapitola Vo štvrtok vypukla Mimina panika úplne. Zvykla som si na ňu. Absolvujem ju každý rok. Mám presne vymyslené, čo jej poviem. Čudujem sa, že na to ešte neprišla. No ona je v takom strese, že asi nevníma okolie. Tento rok sa však bežné obavy zdvojnásobili... Sedemnástka je predsa veľká udalosť. To hovorila aj o šestnástke. Prisahám, keby sme žili v Amerike, patrila by k tým,...
27. kapitola „Ahoj. Vyzeráš strašne. Stále včerajší film?" podala mi truhlicu na vhadzovanie drobných. „Hádaj, kto je môj partner?" zvolala som hlasom cudzej osoby. „Netuším." „Alan!" „Super! Môžeš zistiť niečo o ňom a o..." „Nie!" zakričala som až príliš hlasne. Plesla som si rukou po...
26. kapitolaZo zúfalého blúdenia v nočných morách ma znovu zobudil telefón. „Áno?" Mala som malú predstavu, kto ma môže budiť o pol siedmej, verila som v to, že mýliť sa je ľudské. Bohužiaľ, výnimka potvrdzuje pravidlo. „Zase spíš?" ozval sa otrávený hlas. Napriek skorej rannej hodine na mňa zapôsobil, akoby mohol vidieť, čo robím a ako vyzerám. Moja...
25. kapitola Medzi všetkými bláznovstvami v mojom živote som úplne zabudla na mimoškolské aktivity. Ak by som sa nepokúsila vyhovoriť z večerného kina s Mimou a Samom, pravdepodobne by som v nasledujúci utorok spokojne vkráčala do prázdnej školy. „A čo je to teda za film?" zisťovala som, keď už nebolo úniku. Moja výhovorka zajtrajšieho testu z histórie stroskotala na...
24. kapitola V Pondelok, o dva týždne, nás na moje obrovské nešťastie premiestnili na poslednú hodinu do jeho triedy. Vyštartovala som do nej až tesne pred zazvonením v snahe vyhnúť sa mu. Ani mi nenapadlo, že on bude odchádzať z triedy tiež. Kráčala som vzdialenejším schodiskom. Na tom sa odohrala tá vražda.Nebolo uzavreté, ale nikto tade nechodil. Začali kolovať historky o duchovi. Chcela...
23. kapitola Na konci ďalšieho týždňa som sa nevyhla zoznámeniu Mima - Alan. Kráčali sme k bufetu. Mima riešila dilemu bebe alebo sójový rez? Ktoré je pre jej telo zdravšie? V tomto som jej ja vážne nevedela poradiť. Lepšie povedané, bolo mi to fuk. Aj keby si práve objedná celé menu v McDonalde a zje ho, na druhý deň by vyzerala stále rovnako dobre. O to viac ma prestala...
22. kapitola Neviem, čím to je. Asi medzi nami vládne nejaké kúzlo. Vždy, keď si spomeniem na to, ako veľmi potrebujem stretnúť Olivera, on sa len tak z ničoho nič objaví. Akoby počul, že ho hľadám. Aj dnes. Vystúpila som na cieľovej zastávke a kráčala rýchlo domov. Tešila som sa domov. Zvalím sa do postele a budem oddychovať... A vtom som doňho narazila. Tiež...
Píše sa rok 2013 a ja sedím v tmavej izbe plnej prachu. Neoplatí sa mi ju upratať, lebo aj tak za chvíľu prídu ľudia, čo dom...
21. kapitola V škole vládol očakávaný rozruch. Po udalosti z minulého týždňa sa nič iné ani nedalo čakať. Každý zverejňoval svoje teórie. Mohli by sme z nich napísať hotový detektívny bestseller. Ja sa nesťažujem. Aspoň sa nik nedozvedel o mojom pokuse o vlámanie sa do školy. Dokonca som za celý deň ani raz nestretla Alana. Hádam si zvyknem na jeho neobvyklý humor a zamilované príbehy o...
20. kapitola Ľahla som si do postele o jedenástej večer. Presne som vedela predpovedať nasledujúce hodiny. Vsadila by som sa o posledný cent, že ma ovládne sen zo včerajšku. A vyhrala by som. Aj keď sa trochu zmenil. Ale naozaj len nepatrne. Na konci som blúdila kratšie. Poznala som cestu. Ešte pred zvonením budíka mi však bolesť hlavy spôsobilo niečo iné. Po tom, čo som si uvedomila, že...
19. kapitola V bare sa niečo pokazilo. Alan si tým bol istý. Vyzerala, akoby videla ducha. Chcel ju sledovať a zistiť, čo sa stalo. Mohlo to byť dôležité, ale odporovalo by to jeho plánu nepútať na seba pozornosť. Len sa díval ako rýchlo vychádza z dverí do tmy. Dúfal, že Michal striehne niekde v kríkoch. Oliver sa objavoval až príliš často. A nečakane. „Ahoj," vyrušil ho...
18.kapitola „Kornelia! Ahoj!" ozvalo sa vedľa mňa. Moje meno zachytil asi aj čašník v sklade. Nemohla som predstierať, že som ju nepočula. Bolestne som zastala, nadýchla sa, vyčarovala čo najprirodzenejší umelý úsmev, štipla sa do líca, aby som nabrala trochu farby a otočila sa. „Bianka. Aké prekvapenie!" „Prisadneš si?" klopala rukou po...
17. kapitola Keď som prišla domov, čakala na mňa telefónna smršť v podobe: „Ty si naozaj povedala Mime prvej o svojom novom chalanovi? A kto to vlastne je? Ako vyzerá? Poznám ho?" Už po druhýkrát som presviedčala niekoho, že s nikým nechodím. Naozaj nechápem tých ľudí. Prečo všetko vždy prekrútia a zveličia? Ako keby ste sa nemohli len tak porozprávať s opačným pohlavím....