Vyzbrojené platobnými kartami a napnutou pleťou si ako tri tankové lode razíme cestu nákupným centrom. Všade sú davy ľudí. Vianočná výzdoba a nekonečné vianočné melódie útočia na zdravý ľudský úsudok a poháňajú obeh peňazí. Hypnotizujúce oznamy o akciách tomu napomáhajú. Nevadí mi tak odsudzovaná komerčná stránka...
Kapitola deväť. Advent. -„Takže si budeš hľadať nové miesto?“ – pýta sa ma Nataša. Sedí ponorená v hlbokom látkovom kresle. Zlomenú nohu má natiahnutú a položenú na taburetke. Jej obývačka vonia novotou, praktickou účelnosťou a Ikeou. Fľaša vína na sklenenom stolíku je decentne obalená servítkou a naše poháre poslušne stoja na korkových podložkách....
-„Ty si ma zháňal, že? Prepáč, tak som sa ponáhľal, že som ti zabudol povedať. Ale nezdržal som sa dlho.“ – ospravedlňuje sa, kým vykladá veci na najbližší stôl. –„Treba pomôcť kamarátke v núdzi.“ – žmurká na mňa. Netuší, že v miestnosti sa už žiadna jeho kamarátka nevyskytuje. –„A budeme mať očko na rezorte.“ – žehlí si...
Kapitola osem. Osud ti siahne do útrob a vyvráti ťa na ruby. Červená škvrna sa agresívne rozširuje po bielom obruse. Čiastočne pripomína politickú mapu po druhej svetovej vojne. Vedúci oddelenia Blenok stojí zmeravený s rukou natiahnutou nad tou...
Keď o pol minúty vtrhne do izby sestra, držím víťazoslávne ihlu vo vztýčenej ruke. Z predlaktia mi ako dlhý lepkavý had visí poskrúcaný leukoplast. Ina sa udýchaná opiera o vankúše. Z brady jej visí kúsok leukoplastu. V panike ho šklbala zubami. Nataša ešte stále stíska zvonček. Sestra...
-„Hm, a čo presne máš na mysli?“ – diví sa generálny. -„Predsa tvoju pracovníčku, čo uviazla na chodbe štábu logistiky. Som presvedčený, že o tom vieš. Veď sa to šíri ako legenda po celom ministerstve.“ Silvo klame neskutočne presvedčivo. Nezabúda podotknúť, že obdivovateľmi môjho...
Cestovanie na osloch má svoje výhody aj nevýhody. Muchy a oslí pach patria k nevýhodám. Ani o časovej úspore sa nedá nejako výrazne hovoriť. Keď sa tie potvory zatnú, dokážu vo svojej dementnej strnulosti vydržať celé hodiny. Opakom sú situácie, keď sa niektorý osol náhle preberie z letargie a z nevysvetliteľných dôvodov zrazu precitlivelo reaguje na okolie. Zviera,...
-„Mám zdeformovanú nosnú prepážku. Zle sa mi dýcha. Hlavne v noci, ale to je v podstate jedno, pretože aj tak nemôžem spávať, cha-cha,“ – chechtá sa s dávkou masochistického uspokojenia. –„Strhávam sa zo sna. Mám strašné nočné mory. Sníva sa mi o vás. O tom, ako tam ležím uväznený dva dni s opuchnutou tvárou a bojím sa pohnúť, aby...
Kapitola sedem. Choroby tela, úmrtia lásky. -„Čo kúpime?“ – otázku adresujem Nataši. Rozhliadame sa po ponuke nemocničného bufetu. -„Netuším. Minerálku?“ -„Môže minerálku?“ – mám pochybnosti –„Keď má kamene? Tie sa tvoria z minerálov, nie?“ -„Čo ja viem? Neviem z čoho sa tvoria kamene. Možno ich...
Kapitola šesť. Reorganizácia a iné veci, ktoré ma ničia. Štátna správa je zvláštny druh spoločenského organizmu, ktorý sa vyvíja špecifickými patologickými formami a v určitých zákonitých cykloch. K základným formám vývoja patrí etapa reorganizácie. Etapy reorganizácie v podstate nikdy nekončia,...
Kapitola 5 Stroskotanci v olivách. -„Fasten your belt, please.“ – žiada reproduktor anglicky, ale s podozrivým prízvukom. Poslušne zapínam svoj bezpečnostný pás. Nataša tiež zapína svoj pás, elegantným nacvičeným pohybom si ho uťahuje natesno okolo tela. Potom spoločne zapíname pás Ine, ktorá sedí na sedadle medzi nami a vzhľadom na neznalosť...
Kapitola 3. Hra na Čierneho Petra. Stretávať sa s Neodolateľným je také isté ako chovať doma leguána. Nemôžete očakávať, že keď prídete domov, pribehne vám oproti s papučami v tlame a bude vrtieť chvostom. Ten leguán, nie Neodolateľný. Nemôžem od neho očakávať nežné pritúlenie. Od Neodolateľného, nie leguána. Viem, že nemôžem od Neodolateľného...
Kapitola 4 Murphyho zákony. Krása víkendu spočíva v tom, že nič nemusím. Nič okrem nevyhnutných životných funkcií. Počas pracovného týždňa musím denne vstať, obliecť sa, nalíčiť, ísť do práce, tváriť sa inteligentne, vykazovať známky zmysluplnej činnosti. Cez víkend na sebe nepácham žiadne násilie. Len na mne...
Kapitola 2. Zmysluplný život predtým, pred ním. Útlm. Malátnosť. Nuda. To všetko na mňa útočí. Chcem kávu. Moje telo volá po kofeíne a hrozí, že ak ho nedostane, tak vypovedá službu. Nechápem. Káva je snáď štandard, nie? To prvé, čo sa v takýchto situáciách deje, je, že vojde sekretárka a ponúkne kávu. Je to axióma. Niečo...
EPIZÓDY ZO ŽIVOTA SLONOV Slony vraj prinášajú šťastie. Určite nie tie, ktoré dupú v porceláne. Kapitola 1. Sny a realita. Alebo sorry za dlhý úvod. Ten typ, ako je Neodolateľný, má už svoje miesto v databáze mojich životných omylov. Človek by povedal, že po získaných skúsenostiach budem mať...
Otec a syn Peter a Kubo Ďurišovci boli na postriežke. Horár a jeho jediné dieťa. Bol presvedčený, že šesťročný Kubo v budúcnosti preberie jeho remeslo a stane sa novým strážcom lesa. Mamu Janu nechali doma.Vládla mesačná noc, dobrá viditeľnosť. V lese strávili celý deň. Včera pršalo, pôda bola rozmočená, zvieratá po sebe zanechávali veľa stôp. Otec chlapca učil, aké má jeleň, diviak, drozd. Keď...
12:05„Aleeeex..." počula som známy, piskľavý hlas smerujúci od dverí. Len sa chvíľu som sa zamyslela a všetko ubehlo tak rýchlo. Samozrejme pri dverách stála Lili ktorá sa so mnou dohodla, teda dohodla sa sama zo sebou, že pôjdeme k jazeru. Rýchlo som na seba natiahla plavky na ktoré som navliekla tenké tričko a šortky a utekala dole.„ Kde si toľko bola? Veď sme sa dohodli na...
29. Jún - Sobota 8:00Zacítila som horúce lúče slnka dopadajúce cez okno na moju pokožku.Ihneď som otvorila oči a zistila, že to všetko nebol len sen. Vďaka bohu... Ani neviem ako som včera zaspala. Na sebe som mala stále biele tielkom a rifľové kraťasy. Našťastie moje kufre boli už pri postele, tak som sa v nich rýchlo začala prehrabávať. Vytiahla som ľahké, letné šaty ktoré som na sebe...
Už zajtra je ten deň. Deň, na ktorý som taka veľmi dlho čakala, pri ktorom sa mi do očí tlačia slzy ale zároveň sa nedokážem prestať usmievať. Konečne, konečne sa vraciam domov. Tam, kde som vyrástla. Na miesto, ktoré mi je tak veľmi blízke. Vždy, keď na to všetko pomyslím hreje ma pri srdci. Už niesom to malé, nevýrazné, hanblivé dievča s krátkymi hnedými vlnitými vlasmi ktoré som bývala ....
Vybral si kľúč, a otvoril dvere.„Dámy majú prednosť!"Iba som sa začervenala, a vošla som. Vošiel aj on, a za sebou zabuchol dvere. Otočila som sa.„Jaj, prepáč....ja vždy takto zatváram dvere....."„Aha..."„Tak.....čo budeme robiť?"„Ja neviem.....mohli by sme sa niečo zahrať......"„Napríklad?"„Nejaké spoločenské...