Boli tam obrovské okná, s krásnymi bielymi závesmi. Na stenách boli vyvesené maľby panovníkov. Stena bola modrá. Cítila som sa tam ako princezná, a diana tiež. Otec nám ukázal naše izby.„Keď bude obed hotoví, tak vás zavolám."„Dobre" povedali sme naraz.Izby sme mali naproti. Moja izba bola krásna. Mala zelené steny, s ornamentmi. Bola to síce malá izba, ale bola tam posteľ,...
Veterná steeplechase K večeru dorazili v Simhatovom aute na Veternú. Bolo komické, ako si v izbe hotela obaja vzájomne naznačovali vlastne to isté. „Mojim ..." „Vašim ..." Pomiešali vety naraz, potom prirodzene pretláčali svoje: mojim, vaš, mo, vašim, va, mo, va....
X na druhú1.KapitolaMarián „Prásk!" Silvia zabuchla za sebou dvere a s nimi aj rok a pol ich spoločného života. Marián nemal čas robiť scény. Práve preberal knihy podľa názvu a tématiky ktoré mali byť do utorka roznesené. Z tohto rozchodu bol v „pohode". Už mu liezli na nervy jej večné výčitky, otázky na ktoré nedokázal odpovedať a plač. Svetu pribudli...
1. KAPITOLA Niekto raz povedal krátku, ale výstižnú pravdu: „ Život nieje taký aký si ho vysnívate či vymodlíte...............................................Život je sviňa a pri najbližšej príležitosti sa posere!"...
Magharata „Samaba, čo keby som išla navštíviť tvoju rodinu?" Zarazila sa, skoro jej vypadli veci z ruky, hoci nič nedržala. „Teraz neviem, to si sa preľakla od radosti, či od starostí? Nechceš, aby som poznala tvoju rodinu?" „Pani moja, moja rodina nevie kde som...
Don Giovanni „Celý svoj život som tvrdol drel. Drel som pre svoju rodinu, pre biznis a preto, pretože ma to bavilo. Za celý svoj život som miloval a bol som milovaný. Nikdy som sa nechcel prispôsobiť akýmkoľvek požiadavkám či niečomu inému, pokiaľ sa inak nedalo. Vždy som bol iniciatívny človek, ktorý nepoznal svoj strop, pokiaľ išlo o peniaze. Neospravedlňujem sa, bol som taký, akým som...
GarleoPlanéta je viac ako dvaja a les je viac ako veža.Pristať na planétu je rituál. Chce to jedno veľké objatie, dotknúť sa lesov, lúk, plání, morí a človečenstva, ak na nej je a rýchlo, ako sa len dá, držať endemit vo vesmíre. Pozabárať ruky do všetkého, čo je nablízku. Piesok, tráva, stromy aj budovy, aj tie sú iba zliate prvky obra, ktorý dáva vzduch, vodu, potravu a voľnosť.Pristáli. Loď...
Jeden prst už Jasog nemáKozmická loď sa pred Dany ponárala do ticha. Ona nehovorí s nikým, nikto nehovorí s ňou, popravde sem tam niekto, ale je to akoby nikto. Keď sa približuje k dvojiciam, trojiciam, ich hlasy tíchnu. Nie sú to len výčitky. Prebieha rituál, čím menej rozrývať problém. Je to ako udržanie nejasných chorôb v štádiu pomalého zhoršovania. Len do ničoho nešpárať, neotvárať...
PREDSLOV---Ako začat.. tak najprv tento príbeh nieje fikcia ani snaha autora upútať pozornost. Toto story je založené na človeku ktorý sa mi vyrozprával, po vypočutí príbehu som usúdil že bude vhodné publikovat ho nech každý kto si prečíta tieto riadky pouvažuje sám nad sebou a potom nech odsúdi alebo polutuje neštastníka ktorý je tvorcom tohto príbehu. Začiatok príbehu sa datuje k...
Kozmická loď OltirakaByť falošný príkaz? Nasledujúce dni sa niesli v duchu oťukávania a vzájomného doberania sa. Bol v nevýhode. Sledovali jeho omyly. Najmenej päť hláv všetko čo spravil medzi sebou rozčipčávalo. Bavili sa na všetkom, napríklad na príručkách. Hneď prvý uvítací deň po výdatnom spánku, hneď potom, ako ho organizačne zaradili na posledné miesto posádky, ale pred ostatných...
Všetko sa to začalo jednou obyčajnou cestou, ktorá smeroval k našej rodine kde sme mali stráviť prázdniny. Nebolo by na tom nič zvláštne pokiaľ by sa nejednalo o našu rodinu. Moja rodina sa skladala ako obyčajne s mamy, ktorá sa starala o celú rodinu po každej stránke najmä po tej finančnej. Potom tu bol otec , ktorý po väčšinu času snami nebol odkedy pracoval v zahraničí. A ešte dvaja moji...
Cesta za pokojom a lepšim...
deviaty rok príbehu ln.(letské normy), Garleo „Ktorý že to gynekológ špecialista mi tvrdil, že nemôžem mať dve deti?" zastala vo dverách učebne. „Sprostý chuj!" dodala. Dany, Dany, povzdychol si Hietefa. Však nakoniec, prečo by mala byť diskrétna? Prirodzene, napichla na udicu krikľavejšie slová, topí sa, odľahčujúce je potiahnuť niekoho...
A čas bežal. A my sme odrazu začali kráčať oproti sebe. Stupňovala sa naša komunikácia. Začali sme do správ písať slová, ktoré dávali jasne najavo že túžime po jednom, stretnúť sa. Sami bez svedkov, bez zvedavých pohľadov. Začali sme si volať a rozprávať sa o veciach, ktoré by sme možno nepovedali ani najlepšiemu kamarátovi. Zaujímavé na tom bolo to, že sme sa vôbec nepoznali. Ak spočítame čas...
Od chvíle čo pribehla ani neviem odkiaľ a vzrušeným hlasom povedala - Ahoj to som ja čo som ti poslala mail - od chvíle, keď namiesto toho, aby som sa stihol uistiť či má naozaj krásny zadok, som jej pozeral do hnedých oči a videl v nich to čo v očiach nemá len tak hocikto, od tej chvíle myslím na jedno jediné. Dotknúť sa jej. Smelo, bez zábran, bez zbytočných otázok a odpovedí, bez výčitiek,...
Profesor DeSorren je tvrdý, neprístupný, militaristický šéf. Na to, že je profesorom Meranského vedeckého ústavu, nie veliteľom nejakého vojenského komanda, to je dosť neočakávané. Vedci sú väčšinou nekonvenční, žoviálni aj keď nie práve družní. 80% z Merančanov sa oblieka, akoby ešte stále navštevovali univerzitu. Ich roztrhané rifle a vyťahané tričká s nápismi I ♥...
2. KAPITOLA Tma . Nič iné len tma. „Kde som to? Halooooo?! Je tuniekto?"Nič!„Prosím vás, ozvite sa!"Môj bezmocný hlások sastratil v diaľave. „Ozvite sa, ktokoľvek!"V diaľke sa zableskolpár žiarivých svetielok.„Halo, je tam niekto?Počujete ma?!"Okolie okolo mňa sa začalovyjasňovať, ale stále bola príliš veľká tma, aby som rozoznala toto...
Tmavomodré okolie pretínajú dlhé čierne kmene rôznych stromov, ktoré svojimi divokými korunami zakrývajú výhľad na tmavú oblohu. Táto divoká a prírodná strecha bránila každému obyvateľovi zbadať čo i len jednu hviezdu či časť mesiaca. Len vďaka svitu luny, presvitajúcej pomedzi listy až do útrob lesa, môžeme vidieť minimálne obrysy rôznych predmetov. Sem tam zašuští nejaký ten nočný živočích, v...
8. časť: Čo tu robíš?Otvorila som oči a rozhliadla sa po izbe. Narazila som na niečo nečakané. Jeden pár očí. "Lukáš?" šepla som. Tak som sa zľakla, že som spadla z postele. On sa na mne smial. "Dobré ránko. Ako sa ti leží tam dole?" pobavene sa na mňa pozrel. Zazrela som na neho. "Skvele." povedala som ironicky. Podal mi ruku a ja som ju prijala. Vytiahol ma na...
7. časť: Viem kto si!"Lukáš Danovsky?" to mi niečo hovorilo. Zrazu mi svitlo. To je... On je... Neverím. A ako to že som ho nespoznala? Magorov väčšinou rozpoznám na prvý pohľad. Poznám ho ešte z čias, keď som bola mladšia. Mala som asi 13 rokov. Bola som malá, naivná a sprostá. Na svet som pozerala cez ružové okuliare. S Danielom sme sa kamarátili už dlho a on ma zoznámil s Lukášom....