Sedela som na terase kaviarne, v príjemnom tieni pod veľkým slnečníkom, čakala na objednanú ľadovú kávu a so záujmom sledovala ruch na ulici. Bol prvý júnový týždeň a vonku už začínalo byť poriadne horúco. Z kabelky som vybrala gumičku a plavé vlasy, dovtedy voľne rozpustené, si stiahla do chvostu. Konečne leto, pomyslela som si spokojne a poďakovala čašníčke, ktorá mi priniesla objednávku. Asi...
#1# Záhada zaboreného kľúčaKoľkokrát v živote ste videli trčať zo stromu kľúč? Inšpirované skutočnou udalosťou. Vysoko v korune mohutného stromu je do dreva vrastený starobylý kľúč. Ešte neprehrmeli úradné dozvuky nedávnych výskumov tretiaka Bruna v istej starej pivnici, keď zrazu vyvstáva nový problém: Ako uprostred mesta tento zvláštny objav dostať von, nepoškodený a bez vzbudenia...
Červený kláštor a prvé červene - Pozrite, pani Levická. Nevolala by som vás predsa, ak by to nebolo vážne. Trvala som na tom, aby bola prítomná i tuto Tereza... - moja triedna tlačila svoj nudný prednes mame pred jej červený nos. Tá si ho doniesla z Rakúska, vedno s bolesťami chrbtice. - Ako vravím, uistite sa sama. Má presne štyridsať neospravedlnených hodín....
Dievča na bicykli Narodila som sa nedávno. Teda opäť. Dostala som druhú príležitosť od života, toho skutočného, ktorý sa na nič nehrá, nepredstiera, chutí, vonia, bolí i hladí. Vždy som bola presvedčená o tom, že mne sa to nemôže stať, že som silná a ostrieľaná. Všetky tie prehrešky dneška ma míňali, aj keď v užšom okruhu. Niet...
Letný vánok mi ofúkol bosé chodidlá vystrčené spod periny v mojej ešte doteraz vyhriatej posteli. Musela som sa dosť premáhať aby som vôbec rozlepila svoje rozospané oči a vyliezla z postele, zavrieť veľké dvojkrídlové okno v izbe. Prečesala som si neohrabane prstami hnedé strapaté vlasy a pomaly som zišla dole po zatočenom schodisku. „Hmm,´´ z kuchyne sa šírila príjemná vôňa...
Vysoká stolička, podobná režisérskemu kreslu, hlasno zaprotestovala. Bolo to znamenie, že sa niečo deje, a tak nečudo, že len čo som spustila nohy na zem, všetky pohľady v boxe sa stočili ku mne. Zdvihla som ruky do vzduchu v obrannom geste a oni mi venovali len otrávené pohľady, kým sa ich pozornosť opäť upriamila na dráhu. Brala som to ako dobré znamenie, pretože mi to zabezpečilo voľný...
O pár dní mi napísala sms.-Ahoj Lukáš. Rozmýšľala som nad tebou po tom našom rozhovore. Stretneme sa?-Akurád som sa bol tetovať. Kérka nebola veľmi drahá. Nechal som si na predlaktie vytetovaťdievča s maskou- moju Popolušku. Bol tam so mnou Robo. Z tej sms som bol veľmi nadšený.Bola to tá najlepšia vec, ktorá sa mi mohla stať. Odpísal som jej len jednoducho, aby nemalapodozrenie,...
Hrot pera sa dotkol zažltnutej stránky denníka a okamžite začal zanechávať atramentovú stopu.4.November 2016 Vždy, keď začnem písať nový denník, cítim sa ako nový človek, znovuzrodený človek. Časom som sa odučil písať omáčky a zameriavam sa na holé fakty, ale na začiatku každého nového si neviem pomôcť a píšem aj veci okolo. Neznášam zimu, z vlastnej skúsenosti...
Niekedy je precitnutie v realitu života veľmi ťažká skúška a beh na dlhé trate. Preto sa niektorí ľudia utápajú v chľaste, alebo drogách. Pretože sa na svoj život už nedokážu pozerať triezvo. Majú pocit, že závislosti ich vytiahnu z každodenných problémov, ale omyl. Ešte viac ich tam stiahnu. Viem o tom svoje. Moje prebudenie bolo tiež veľmi ťažké a bolestivé. Prišiel som domov. Eliška ma už...
1. Marec, 2016Počúval matkinu hru na klavíri a snažil sa nemyslieť na nič iné.Melódia sladkých tónov, ktoré dokázala zahrať s tak nekonečným citom ho nabádali zabudnúť na okolitý svet a uisťovali ho, že je v poriadku.Si v bezpečí.Možno to znie neuveriteľne, no Oliver si skutočne dokázal realitu vypudiť z hlavy vďaka svojej milovanej matke. Vytratili sa i výkriky, ktoré boli z diaľky počuť....
PrológDamnedAugust, 2006Na čiernom nebi sa nezračila jediná hviezda.Dokonca i mesiac sa schovával za temnými mračnami odmietajúc osvietiť cestu malému človeku, ktorý sa zúfalo snažil pred temnotou ujsť.Utekal nevedno kam.Bez dychu zvierajúc ruky v päsť sa predieral čiernym svetom a narážal pri tom do konárov stromov, potkýnajúc sa o kamene v nebezpečnom tichu, v ktorom sa ozýval iba zrýchlený...
Bolo asi šesť nula nula.Myslím že už ani budík nepotrebujem lebo som za každým skôr hore než on.To ten blbý sen.Ach....Ten sen zároveň chcem aby pokračoval a zároveňani nechcem.No budiš kto by nechcel aby ťa pokračoval bozkávať chlapec ktorého v sne miluješ. No zároveň prečo by si mal chcieť aby keď prestane zo slovami milujem ťaa vy už viete že ho neuvydíte lebo sen končí.Myslím že každý má...
Podišla som k skrini a rozmýšľala som, čo by som si na seba mohla obliecť. Približne po 10 minútach nič nerobenia som sa rozhodla, že sa najprv namaľujem a upravím si vlasy.Sadla som si v spálni k stolíku, na ktorom som mala rozložené všetky kozmetické veci. Vždy sa maľujem výhradne pri dennom svetle a inak tomu nebolo ani teraz.Po nanesení make - up - u, som korektorom zakryla nedokonalosti v...
Dostatočne unavená, a predovšetkým spotená, som si ľahla na trávu. Lepšie povedané, ja som sa na tu trávu úplne zviezla. Ležala som tam, niekde v Hyde Parku úplne zničená. Oči som mala privreté a čakala som až sa mi spomalí dych. Napriek tomu, že cvičím už niekoľko rokov, piatkový tréning mi dá vždy poriadne zabrať. Vonku sa už stmievalo, no napriek tomu som sa ešte nechystala domov. Chcela som...
"Som rada, že vás znova vidím!" Postavila som sa a jemne sa nahla ponad stôl v reštaurácii, aby som podala Shailene ruku ako pozdrav."Potešenie je na mojej strane!" Milo sa usmiala. Odsunula stoličku a pri sadaní naň si rukou urovnala vzadu tmavo fialovú sukňu. Shailene Woodley je jednou z najkrajších žien na svete. Jej štýl obliekania je až prekvapivo jednoduchý, no napriek...
Rýchlym krokom som sa presunula o poschodie vyššie, ktoré bolo zároveň posledným poschodím v tejto obrovskej budove. Napriek tomu, že tu pracujem už takmer rok, si ešte stále nedokážem zvyknúť na veľkosť a význam celého tohto tu. Na konci dlhej chodby boli obrovské dvere a pred nimi mala svoju "kanceláriu" sekretárka riaditeľky Elle."Má tam niekoho?" Bez pozdravu som podišla k...
"Prosím vás, kde je kancelária Danielle Leah Morgan?" Spýtal som sa náhodne okoloidúcej panej. "Dobrý deň!" Pozrela na mňa škaredo."Som jej sekretárka. Zavediem vás." Jej hlas bol chladný a nepríjemný. Prekvapilo ma to. Na začiatku vyzerala tak milo. Ale bohužiaľ len vyzerala.Kráčala dlhou prázdnou chodbou. Všetko tu vyzeralo tak honosne. Ale tak, to sa dalo čakať....
"Mohla by si sakra začať myslieť aj na iných!" Zvrieskol mojím smerom. Až som poskočila."Mohla, to máš pravdu, ale nechcem!" Oponovala som mu."Kto ti to urobil? Kto s tebou vydrbal emocionálne a mentálne tak veľmi,že pošleš do prdele každého, kto sa ti snaží pomôcť. Nerozprávaš o svojich pocitoch, posielaš milých ľudí preč a prijímaš tých negatívnych,zlých. Odmietaš sa...
POTOMStála pri okne a pozorovala nočnú ulicu, ktorú osvetľovali len svetlá pouličných lámp. Nikde ani živej duše. Pouličné svetlá odrazu zhasli, tak ako aj lampa stojaca v rohu obývačky. Všade zavládla tma. Mokré chodníky sa leskli od svitu mesiaca. Možno nejaká porucha, pomyslela si. Otočila sa, že zbehne po sviečku, no vzápätí si to rozmyslela a poslepiačky došla k sedačke. O chvíľu si jej oči...
Poviem vám jeden príbeh...Príbeh o tom ako som sa platonicky zaľúbila... Stalo sa to asi pred 5-timi rokmi. Ako každý rok som bola u babky kde mali hodový program. Prišla som na námestie motala som sa medzi ľuďmi, hrala hudba a ja som sa ocitla pred pódiom. Sledovala som kapelu, dlhovlasý bubeník, sympatická speváčka, zaujímavý gitarista keď mi zrazu padli oči na ľavú stranu pódia... Stál tam...