Životopis krátkyKeď som to správne pochopil,tak moji starí rodičia z tatkovejstrany sa narodili na slovenskejdedine pri Budapešti (Šóškút - v prekladeSlaná studňa). Dedo: Albín Pluhár -babka AlžbetaKováčová. Svadbu mali cca v r. 1938. narodila saim dcéra Martuška (bola postihnutá a teda bolana vozíku - asi keď mala 20 rokov zomrela.)v 1940 sa im na Šóškúte narodil prvý syn Imrich(môj tatko)....
Medzi naježenými chĺpkami jej ticho prevanul mrazivý nočný chlad, rozihral desivú zvonkohru takmer nahých, neznesiteľne mučivo pózujúcich tiel topoľov. Vo vzduchu visel pach tragédie, no vôňa vlhkej kôry a mesačného svitu si ju podmanila, kľukatá machová cestička jej nežne láskala bosé chodidlá, a nečujne si ju viedla temnými zákutiami do zabudnutia. Naivita kráčala tmavým lesom, nevedno...
POKUS O HÓKUS1, @@@ Tancoval na nemeckú pesničkuquo vadis naše školstvo škola je psychológia, stráž si ju jako ženičkuvyštudoval pri Andrei skutočné bratstvolístky na ďaľší list si už nekúpi ako gazdiná žehličku.„Tabuľa rasa" je nepopísaný papier..."americké letectvo"zvonček na školskú hodinu...cukrová vata pre paničku.2, @@@ Žid dal syna študovaťrobotný to bol...
"A už aj neh si vyretušovaná ty jedna fotka škaredá!!", hovorí na displej najnovšieho iphonu a maže všetky "neprirodzenosti", ktoré na jej krásnej fotke nemajú čo robiť, div že nezmaže celú seba. Na fotke doladí farby, zvýrazní si pery, oči. Celá žiary, aj sám Boh by sa pozrel na tú jej fotku a povedal si "noooo tá je krásna, ako anjel", ak by nevedel pravdu. Klame...
Deravá pätička rozliata na linoleu, stránila sa jej upratovačka, more aj jeho podnos. Dívala som sa dymovo ako zvyčajne na Jehovu, práve platila. 18 radepurov a 10 kolprotixénov snáď zachránilo moju situáciu nad jej chlpatým tieňom. Pachy sú moja záležitosť, neodolateľne krásna drevená farba začínajúcej hniloby. Pojednával so mnou celkom decentne, aby som si zachovala svoju legitimitu a pránu,...
Tohle je můj čokl. S mým čoklem jsem prožil velkou část jeho života.Můj čokl umí kousat, protože má k tomu přizpůsobený chrup.Můj čokl trpí kognitivní dysfunkcí a senilitou, ale to z něho ještě nedělá zlého čokla.Teď je zapotřebí pařit s čoklem. Čokl paří spontánně a fouká na záchodech. Čokl je hypersociální a chce se s tebou mazlit. Čokl naní čolek. Čokl je nejlepší přítel člověka vyjma čoklů,...
Som stratený bez tebaVýťah svišťal mimozemskými melódiami - mimozmyslovými rezonanciami, až zastal na prízemí, pomaly a presne, ako kaliber vo vybrúsenej diere. Vystúpil som. Bezpečnostná služba na vrátnici bankovej spoločnosti si nevšimla, že vynášam z budovy počiatočný bod vesmíru - mal som ho totižto v duši, medzi laľokmi pľúc, ako guličku od zvončeka. Iba sa tak na mňa zahľadeli, lebo som bol...
Nechcem to vedieť. Nechcem vedieť či je šťastná, či smutná. Nechcem vedieť či sa jej vodí dobre a či zle. Nechcem o nej vedieť vôbec nič. Ak by som totiž čo i len náznakom zavadil o jej život, v tej chvíli by sa moje nohy rozbehli priamo k nej. Ak by sa tak stalo a ja som ju predsa zočil, všetka vina prebývajúca v mojej hrudi by ma v celej svojej...
V zajatí súmraku Vidím ju v šere prichádzajúceho večera. Individualita každého z nás, čo kráča tichými krokmi. Vietor prečesáva trsy trávy. Jeho šum prehlušuje štebot vtákov, jeho vyčínanie spôsobí pohromu všade kde zavíta. Nenechá kameň na kameni a myšlienku vedľa myšlinky. Silnejší než pokoj, ktorý hľadáme. Rozpráši všetky naše predstavy. Odlieta s nimi nikam. A...
Bolo pod mrakomHron sa po minulotýždňových dažďoch valil so stúpnutou hladinou a unášal kačky niekam do neznámaPomedzi čerstvozelené stromy lietali chuchvalce peľu Určite sa mi zamotávali do vlasov a myšlienokNemohla som sa sústrediť, príliš prenikavo voňal orgovánBez výrazu na tvári som sa postavila na opačné nástupište ako zvyčajneBez otázok, zato plná odpovedí som čakala na...
Volám sa Anna, mám 21 rokov a som úplne osprostená. Mám škaredé polokučeravé vlasy kvality metla na dvor, sračkové oči, pery ala tučniak zo Severného pólu. Moje druhé meno je naivita alebo i faloš. Špecializujem sa na naivných chlapcov a rada ruinujem šťastné, zaľúbené páriky. Uprednostňujem tých, ktorí disponujú plnú buxou peňazí a fyzickou krásou. V skutočnosti som len obyčajná štetka, čo sa...
Dnes sa hrá na duševnom poli Domáci nastupujú ako prvý Publikum je vo vytržení Všetci všetkých poznajú Jasotu a ováciám niet konca Druhý nastupujú hostia Piskot, nechutne chutné komentáre Znejú tribúnami Neznámi nepriatelia Kritikou sa nešetrí Čaká sa na...
Stará vŕba, zničená, suchá, taký je starec na obraze. Presnejšie hlava staručkého pána. Ako keby dohorievala jeho svieca života. Hlboký pochmúrny pohľad, sťa by pred jeho očami mu pretiekol celý život. Čierne uhoľnaté oči , ale predsa je z nich cítiť kúsok šťastia a blaženosti. Vrásky všade naokolo ako popraskaná pôda, ktorá nemá dostatok vlahy. Na vysokom čele pôsobiace ako znak nespokojnosti...
Otváram časopis, každý týždeň iný, no stále nesie ten istý názov- "Untitled". Každý týždeň niečo iné a v podstate to isté. Páry očí známo-neznámych ľudí čo vidíme aj v televízii a ktovie čo presne sa za nimi odohráva.Listujem ďalej a ďalej stránkami plnými právd aj poloprávd, ba až klamstiev. Neviem čím, no odrazu zastavím svoj nedočkaný prst. Dvojstránka ostáva otvorená, ruky...
Nastalo ticho. Len žaby skladali novú operu. Melanchólia ich spevu akoby dopĺňala dej, ktorý sa za malý okamih odohrá. Žblnkot vody pripomínajúci bubnovanie, ktoré oznamuje príchod neodvrátiteľnej udalosti. A chladivý vietor len utvrdzuje, že koniec sa potajomky približuje. Posledný krát sa ma dotkli hrejivé dlane slnečných lúčov a nepatrne skĺzli po mojej...
-Tak! A sme tu, oznámil šofér autobusu, čo je jeden z viacerých druhov dopravy v ľudskom svete. -Psie námestie, Moskva, slečna. Kývam hlavou na pozdrav a po schodíkoch schádzam na chodník. Som na mieste. Ale akom? Čarovnom. Zlatom, oranžovom, červenom a hnedom. To som u nás jakživ nevidela. Od údivu vypliešťam oči. Nemôžem sa tohto sveta nabažiť! Chodníček lemovaný z oboch strán prastarými...
Dunaj, naša verná rieka, pomaly prechádza cez Bratislavu. Iba on o všetkom vie, pamätá si slávne časy, aj preliatu krv. Vie o všetkom dobre, ale aj zlobe, čo tu bola, ale ľudia ju vyhnali. No možno ešte v kútoch, ako malý kúdol prachu, čaká na svoju príležitosť. V meste je ticho, zastal čas. Všade navôkol je zamatový závoj. Pomedzi tmu si tancujú...
Mám veľmi rada zimnú krajinu, ktorá ma vždy okúzli, svojou neprekonateľnou krásou. V mrazivom ráne, sa krajina, prikrytá snehovou prikrývkou trbliece, ako by na nej ležali rosipané diamanty. Pod striebornou stužkou ľadu, počuť ticho žblnkať potôčik. A keď slnko zatieni bielosivý záves snežných mrakov, spustia sa s oblohy nádherné snehové vločky. Tancujú ako baletky, v krásnych bielych šatách....
...keď tu zrazu vo víre jesenného vetra, jasné mesačné svetlo preťalo hmlistý opar, ktorý sa vznášal tesne nad krajinou, postriebrenou lúčom nočného slnka. Mal som sto chutí skočiť do mora plného medúz, ktoré sa vznášali ako lupene ruží v letnom vánku. Nemal som na výber, pretože zo spleti intríg, ktoré mi vstúpili do života sa nedalo nijako vymotať. More bolo pokojné, akoby sa chystalo na...
Láska je ako ruža dostane nás až do kolien svojou krásov a jedinečnosťou . Jej vôňa nás zasiahne ako šíp , čím viac sa bránime tým viac sa nám zabodáva do srdca . A v tom ked už to najmenej očakávame nami otrasie ako hurikán . Pomali ale iste sme v zajatí z ktorého už neni návratu späť . Ak je láska opetovaná tak stále viac rozkvitá a naplňa nás . Všetko na vôkol ako by rozkvitlo s nami ....