Tvoja jemná pokožka za mojimi červenými nechtami,svalstvo sa ti napína,keď ma prosíš o synchronizáciuOdmietam, milujem tvoj sladký hlas, ktorý zmučene kričízahalený len v horúcom vzduchu,presýtenom ťažkou vôňou, ktorá ťa privábila,aby si ju rozmnožil a vzápätí zabil,Prosím urob tie veci, ktoré si vyčaroval v septembriŽiar a vypusť ho von.Tvoja strieborná voda...
Zápach šíriaci sa z kanála? Bol jeho zmysel v tom, že ho vykopal chudobný muž?Mal 5 detí, životom mu prúdil podobný smrad kanála. Zatuchnutý, starý, opotrebovaný.Bolo znamením, že ho vykopal práve do cesty? Nie, vedel, že je to predurčené, krv vytiekla z káblov ruky jeho manželky.Svedomie mal čisté.Ďakoval nexistujúcemu bohu za dar vykopať kanál.Otvorilo mu to...
Teraz o podstate samoty V duši Anna Franková V podkrovnej izbe Kožený kufor s kovom preplátovanými rohmi A kozmetický stolík so zrkadlom Robí dvojicu Pre rozhovor Možno šach Rozmnoží partiu A posadí oproti mne Franza Kafku Alebo Giulietu Massinu Pat A kukučkové hodiny S baretkou a čiernou linkou na viečkach Budem sa...
v dome bolo sto zelených kobercov dvoje nástenné hodinymyslím obrazy na zemi pole dvojbitových hodnôt pocit čerstvého vzduchu vedomia kričalnič nemá zmysel otvárač na konzervy kradnuté príbory nožnice sestry splodené vzadu puch...
Spomalila som So saňami za sebou A mokrinou na krížoch Vrátila som si Pach detstva A roztápanie snehu na ústach Možno som vtedy ťahala silu Z kmeňov borovíc Keď som vybehla ten kopec Asi šesťdesiatkrát a potom dolu Bez pískania priedušiek Zapálila som si Prvú spartu Po týždni a vrátila si pocit Zababušeného tela A fajčiaci tato sedí na saniach...
Otvára sa predo mnou brána večernej Žiliny. Padla strieborná opona a naplno sa rozžiarilo námestie. Cez deň sú tu ľudia nezastaviteľní, rýchli, apatickí. No večer, keď "prišelci" oddychujú vo svojich skromných, či menej skromných obydliach vystupuje s múrov kostola starý dobrý duch Žiliny. Nikoho nevyľaká. Príde potichu a ostrie jeho pokoja prenikne všetkým. Na námestí za kostolom /a...
Potácam sa po pláni bielej ako bielovlasý pocestný na sklonku svojho života. Všade navôkol oslepujúca beloba. Kam oko dovidí rozprestierajú sa plné ľany snehu. Plné batohy vločiek objímajú nemé kulisy bielej krásy. Mliečny závoj odpočívajúcej nemej krásy sa utáboril na tvrdej zemi. Ostrý severný vietor mi omladzuje tvár svojim chladným objatím. Nafúkava mäkké záveje sťa vankúše proti chladu. Sneh...
Pre pripravu vaseho osobneho Divina potrebujete aspon jednu prazdnu izbu-velkostou obmedzenou len na tieto predmety:-Kozene kancelarske luxusne kreslo,zdedene po znamom vasej rodiny,Polohovatelne.-Okno do sveta, |podmienka:jednoducha manipulacia/najviac jedna paka s amplitudou 90 stupnov-Dvere na zamok z polovice presklene.Sklo vylepsene o...
Štyridsiatnik Býva na druhom poschodíPrechodný pobytV Bille si kupuje pol kila vlašského šalátuTo konzumuje každý deňAsi s rožkamiV piatok odchádza za ženou a deťmi na východV ruksaku paťdňový smradA prepitú tisícku Milan Stretávam ho vo večierkeS desaťkorunákom prosí predavačku Či mu nepredá PribináčikOna ho prehovorí na paťkorunový Cmar...
Sedí na schodoch a vyvoláva na mačku: "Moja, a kdeže si? Ci-ci... ci-ci... Cicuška moja, zlatíčko moje, mliečko tu je, poď papať , poď..." Škatuľu s mliekom nakloní nad sklenenú mištičku, mlieko pomaly do nej steká a mačky nikde."Cicka, cicuška..." Starká stále volá na mačku, ale tá je niekde za humnom so susedovým kocúrom, je jej dobre, vzdychá ako žena pri...
Autorom môjho hrdinu je Ernest Hemingway. Jeho najznámejšia novela Starec a more predstavuje mnou charakterizovanú postavu. Je ňou staručký kubánsky rybár Santiago. Je chudý, biedne oblečený, má hlboké vrásky, hnedé rakovinové škvrny od slnka. No jeho výzor je pre mňa zanedbateľný. Fascinoval ma svojou dobrotou srdca a čistotou duše. Hoc býva v starej chatrči nepociťuje svoju životnú...
Jeseň je ročné obdobie, ktoré mnhohých neláka. Zhorúceho leta nastane sychravá jeseň. No jesenné obdobie má aj svoje nádherné farby prírody. Jesenný park vyzerá ako paleta zlatistých farieb. Sú to farby jesene. Park je odrazu farebný a smutné lavičky sa strácajú pod vodopádom zlatožltých listov. Jemný jesenný vetrík sa pohráva s listami stromov, ktoré sa v jeho prúde vydávajú na cestu do neznáma....
Horúci dych, zvýšený pulz, rytmus, čo doháňa vás do šialenstva. Pomalé, stupňovité tempo...
joe má veľké bicepsyhnedé vlasy a takmer čierne oči každý večer si žehlí košele a potom pozerá z balkóna na diaľnicusvetlá a okná oproti joe nenosí žltý pršiplášť v daždi sa skrýva pod úzke strechy čaká joe prestal jesť mäso a chleba z bielej múkypri behu počúva jazzalebo bacha joe chodí cez víkend k rieke...
Striebristá zima sa zmocnila vlády nad krajinou a prikryla ju mäkučkým bielym páperím. Vtáci stíchnu, na zimnú krajinku sa znáša temný súmrak. Oceľovosivá obloha tmavne, večerné zore ju sfarbujú do ružovkastých tónin. Oblaky sa prevaľujú na oblohe a kde-tu odkryjú krvavočervenú guľu, strácajúcu sa za obzorom. Posledné lúče zapadajúceho slnka pozlátia krajinu a na zem padne hustá tma. Ťažké mračná...
Prízdobným ornamentom zlatých hviezd ukazuje svoju tvár, srdce, náručie otvára, ruky naťahuje k tým čo čakajú domáhať sa tunajších hodnôt miestneho života. Orlím zrakom pozoruje krásy svojich krajov. Majestátne lesy, lúky, polia ofúkne jemným vánkom túžob. Priezračné rieky, jazerá ukazujú svoju silu čistotou a nežnosťou vôd nenápadne sa pohrávajúcich s jej dušou. Večným kyjom stavia múry nádeje,...
Sála sa pomaly zapĺňala divákmi z reproduktorov silno znel refrén Refrén: ať si nebo nejsi mluvím s tebou ať si nebo nejsi mluvím s tebou ať si nebo nejsi mluvím s tebou ať si nebo nejsi mluvím s tebou muž s oholenou hlavou začal skákať a metať sa na javisku, akoby mu ten refrén neznesiteľne kvapkal na lepku slabších divákov začalo pobolievať brucho od nervozity a sily tejto...