4. kapitola: Rodinné problémyKeď v piatok večer pricestovali Samo s Krisom vlakom domov, Samo pozval na chvíľu Krisa k sebe. U Novákových bola doma iba Samova mama, otec zvyčajne prichádza až okolo dvadsiatej hodiny večer:„Čau mama," pozdravil Samo. „Dobrý deň pani Nováková," povedal Kris.„Vitajte chalani," privítala obidvoch pani Nováková. Samova mama bola nízka...
3. kapitola Večerná prechádzka parkom„Málokedy sme sa my dvaja rozprávali," riekla Alena. „S tebou sa však veľmi dobre rozpráva." Sama slová jeho spolužiačky prekvapili: „Ako to myslíš? S inými sa akože rozprávať nedá?" „Jasne že dá, ale, ty si taký iný ako ostatní chalani, neviem to pomenovať. Taký nejaký pohodový dobrý chalan." „V triede je veľa...
2. kapitola: Internát, študentský domov Po výdatnom obede sa Kris a Samo odobrali na internát. Domov mládeže stojí hneď vo vedľajšej budove pri škole. Keď vošli do svojej izby na treťom poschodí, uvideli, že ich spolubývajúci Marek Richtárovič je už vnútri a ukladá si fľaše pod posteľ. „Čaute." „Čau, ty si si zase doniesol ďalšie fľaše?" čudoval sa Samo. „To...
1. kapitola: Písomka z náuky o potravináchŠkolský zvonec zazvonil, to bolo znamenie pre žiakov Strednej odbornej školy Miroslava Fúkala, že sa začína vyučovacia hodina. Študenti prvého ročníka odboru kuchár sa pripravovali „Kto sa to teraz rozprával?! Počula som niekoho šepkať!" Všetci žiaci ticho písali. „Ak raz niekoho prichytím,...Dievčatá, ale toto už stačilo!"...
Chcete sa porozprávať o skutočnosti či o fikcii? Poďme hodiť reč o obom. V mojom svete sa často ťažko rozoznáva čo je čo. Povedzme, že sa ťažko vyrovnávam so skutočnosťou, že si musím kúpiť auto na leasing, alebo zobrať hypotéku pretože všetci moji spolužiaci zo základky majú byty. Je ťažké sa zmieriť s tým, že musím porodiť dve deti, vychovať ich a potom v starobe nadávať, že som nestihla...
Život nám pripravuje každý deň mnoho zážitkov a neopakovateľných chvíľ. Na jeden taký si veľmi dobre pamätám. Blížil sa koniec prázdnin a ja som si ich chcela ešte nejako užiť. Zobrala som psov a išla som s nimi ďalej ako inokedy. Zvyčajne chodím iba ku lesu a späť ale v ten osudný deň som ešte nechcela prísť tak skoro domov. Veď prečo aj, bol krásny deň...
odbehol som do metra na nákupy kúpil som lístok a šupsa hejsa do brandejsa naskočil som do prvého vagóna kde sa viezli vš. krásny najkrajší a debil cestou necestou sa trmácam a badám zrazu prázdny vagon presuniem sa kúsok ďalej do stredného vagóna tam s veľkou vervou debatujú alias oligarcha a kretén nič zaujímavé sa nedialo tak som prestúpil do...
Stáli sme tam obe zmeravené. Môj otec sa usmieval.„Ahojte. Diana? Môžem sa porozprávať s tvojimi rodičmi?"„J..ja....nie sú doma...."„Škoda....a kedy sa vrátia?"„A..asi o týždeň...prečo?"„Takže o týždeň...? hm..."„Prečo sa pýtate? Stalo sa niečo?"„Nie....aha! takže ty si tu! No počkaj až budeš doma! Dostaneš! Ale dneska ti...
Bol tam môj dedko. Iba som sa pozerala. Ako sa sem dostal?!„Nemyslíš, že je v noci chodiť sama po uliciach nebezpečné?"„Ale...ako si sa sem dostal?!"„Tvoji rodičia ma poslali. Tvoja mama je v nemocnici."„V...nemocnici ? Ale prečo?"„Potom ti to povie tvoj otec. A teraz poďme dnu!"Iba som hľadala kľúče, a nevedela povedať ani hlásku. Keď sme...
Elizabeth vytiahla ten list od Roderika.Asi 2-krát si ho ešteraz prečítala.Potom ho roztrhla na drobulilinké časti.Už bolo naozaj ticho.Kejt z Elizabeth zišli dole zo stromu.Vydali sa na cestu.,,Mama?!",,Kejt?!",,Prečo nás tí muži naháňali?!",,Kejt...Neviem ako ti to mám vysvetliť." ,,Mama.mám už 11.Možno je môj otcko v ohrození.Možno toto všetko má spoločné s ním.Musím to...
Slnko hrialo ako v peci , ale bolo iba predpoludnie. ***Pred pár dňami Tomáš hodil susedovi do záhrady jeden list. Nevedel čo v tom je, tak ho prehodil cez plot. Sused bol na dovolenke , a tak Tomáš mohol preliezať k susedovi koľko len chcel. ***,,Cŕŕŕn, cŕŕŕn,...´´ ozvalo sa z predsiene....
Už by mi asi aj vlasy vypadali, ale našťastie som začula pred dverami hlasy. Ale moja spoľahlivosť netrvala dlho. Boli to dva neznáme hlasy! Hneď ma napadlo, že sú to zlodeji. Pomali som odišla do kuchyne pre nôž, a zamkla dvere. Započúvala som sa. Hádali sa, ako otvoria dvere:„Božno by sbe bali zazbodiť! Božno dáb otboria!"„Nie! Ty buď ť-ť-ť-i-ch-ch-ch-ooooo! Ja...
Bolo zamračené.Ten deň bol osudový pre 11ročnú Kejt.,,Mamíí.Kedy príde otcko?!" Kej sa nedočkavo spýtala.,,Kejt musím ti neičo povedať."Kejt sa na svoju mamu pozrela vážným pohľadom.,,Kejt..tvôj otecko mal už dlhé roky nebezpečnú prácu.A možno práve teraz je v nebezpečenstve."kejt nechápala a začala sa báť."Tŕŕŕŕn" zazvonil mobil.Pevná linka.Kejtina mama sa vystrašila...
Pouličná lampa mierne osvetlovala máš dom. Ešte som mespala. Hlavou mi vŕtala otázka: "Kde sú rodičia tak dlho?" Mama pracuje v reštike, a otec je policajt, presnejšie pracuje v oddelení vrážd. Už som viac nevedela čakať. Zapla som si mobil, a vyťukala maminé číslo. Nedvíhala! Potom som zavolala otcovy. Vyzváňalo....ale nezdvihol! Začula som rachot, a zapchala si uši. to iba nákladný...
Dobrodružstvá s pirátmi "Miley!Miley, preber sa!,,zvolala učiteĽka.,,Prosím?"prebralo sa dievča.,,Tvoj otec ma neplatí za to, aby si stále pozerala do blba a nesústredila sa!"vysvetľovala pani Cooková.,,Zas premýšlaš o pirátoch?",,Miley, je výborné, že ťa to zaujíma, ale piráti sú nebezpeční.Nepochopíš to , dokým sa o tom nepresvedčíš.Keby si...
Po troch dňoch Ľudmilinej starostlivosti som bola už v celkom schopnom stave. Rozhodne už nie si taká veľká troska ako predtým, Elaine. Hehehe. Stojím pred zrkadlom na chodbe a snažím sa uviazať si hodvábny šál kolo krku. Po daždi vyšlo slnko. Neznášam slnko! Pekelne mi páli sietnice v očiach a pokožku. -Si si istá, že chceš isť?Obzerám sa ponad plece, Ľudmila akurát vychádza z kuchyne. Krásna,...
1. Kapitola♦Ako Jano Krstitel pokrstil seba vírusom♦ 6 mesiacov pred Kristom, Jána K. strašne začalo baviť krstiť a čvachtať chudobné sellácke deti. Vychrtlých faganov zvyčajne chytil za pätu a držal ich pod hladinou rieky Jordán aspoň 2 minúty. Potom ich vykašlávajúc vodu jebol na breh (už pokrstené) a prahol po ďalších obetiach. Raz, keď sa pri Jordáne prechádzal nažhavený...
„Urob to! Počuješ? Urob to!"Počul som, ako na mňa niekto kričí, no nemohol som sa ani pohnúť. Stál som tam ako prikovaný k zemi a len som sa pozeral okolo seba. Všetko to bolo ako v zlom sne. Nikdy sme sem nemali chodiť. Nikdy sme nemali spraviť tú najhoršiu vec akú sme kedy mohli. Ale teraz už bolo neskoro. Šesť ľudí sme už stratili. Ostali sme len 4 a proti nám stál asi tucet...
Leteli sme nad horami. Angela si vypýtala povolenie rádiostanicou na prelet cez Rakúsko. Vytýčili jej trasu. Po rýchlom krivoľakom lete ponad Nízkymi a Vysokými Taurami sme zamierili do Talianska."Kde máš tú chalúpku?, spýtal som sa. V Dolomitoch pri Bolzane, čochvíľa sme tam.„ Prečo v Taliansku? „Je to krásna krajina...
Nakúpil som v meste polotovary vo fóliách, nejaké pitivo a zopár pizzí priamo s výrobne, ktorú som mal po ceste. V priehradke bolo nedbalo pohodených niekoľko sto euroviek, doklady od vozidla mobilný telefón a veľký paralyzér. Mohol by si aj zdrhnúť Bohuško.... Pozrel som sa na seba do spätného zrkadla - pozeral na mňa tridsaťročný chlap s tmavou frizúrou na ježka. Hnedé oči...