Za sklom lieta či civítvoj oblúbený kaporod nudy zívaz metly ti kývana papieri skrývamobrázky starých mámnebožiec pri jedličkevyvalenýten úsmev nechce byť sámstrieborné pásikynepatria na pníkypo našich hriehoch na srdci a na mesiacipavúči mužpletie ti fúzatý bič nech svedomie ťa neomínaskalky si hádžemza hlavu kde diaľncaťa stínatvoj deň už neprídekeď si ma moholcelý rok míňaťstoroční...
Dnešná noc je iná, ako ostatné noci, dnešnú noc nespím, najedol som sa a uvaril čaj, mama už spí, za chvíľku si zapálim cigaretu a prežijem, ako málo ma uspokojuje, nemôžem nájsť uspokojenie v tejto noci, hrá rádio VIVA a ja by som chcel byť niekde inde, za obzorom tejto reality, niekde pri švédskych fjordoch lúštiť hádanku podmorského dobrodružného života a krásnych, veľmi zraniteľných...
Studený dotyk prsta s výkladom, rýchle nádychy. Neverím... Ako? Pozerala sa na ňu. Vlastne tá druhá ona sa pozerala na seba, teda na prvú ju. Vyzerala kúsok inak. Vlastne asi tak ako by chcela vyzerať. Úsmev, čo jej poskakoval na tvári vyzeral agresívne a vyzývavo. Čo chceš? Začína nový život dievča priprav sa. Už sa nebudeme spolu tlačiť tam hore u teba. Hmm... Idem radšej...
Zobudil som sa skoro ráno. Nevedel som, aký je deň, koľko je hodín, nevedel som dokonca ani to, kde som. Ležal som na deke so škótskym motívom. Okolo boli samé stromy a malé jazierko s čistou modrou hladinou. Obloha bola tmavá, no schyľovalo sa k dažďu. Našťastie, pred lejakom ma chránili rozvetvené koruny stromov. Pomaly som vstal, popreťahoval som si kosti a postavil som sa. Potom som začal...