I snažil som sa ísť ďalej, s heslom: "Nikdy nestrácaj nádej!", I snažil som sa ísť vyššie, s vierou, že nádej nezahynie, I boli časy, kedy sa mi zdalo, že všetko zlé sa iným stalo, I boli časy kedy zase, nebol som na správnej trase. Všetko toto, čaro svoje malo, no lepšie spraviť, ver, sa nedalo, a preto teraz ako strašiak v poli, sám som, v mojom márnom boji, sám som...
Šťastný, že v skicári zachytil tú chvíľu, keď ranná rosa zaodela lesnú vílu. Šťastný, že ceruzkou načrtol tú nehu, keď mlčky túlila sa víla k brehu. Šťastný, len dovtedy, kým neporušil zákon dotýkania. Len dívať sa smel! Prekliaty maliar, ktorého dlane vílu rania. On na krásu siahol nedovolene. Chcel viac než víla mala. Stratila sa...
Miznem… pomaly, pomalšie….vstávam. Začala!... nekonečná samota dňa. ...osamelá….opustená….prázdna. Odhodená hračka. Či nemám právo?! Kto teda má?!? Pýtam sa… Seba pravdaže… nik iný nezostal…neuteší.. Opustená bábka. Čakám…hladím vrásky na duši… A potichu…zdĺhavo….trpím. Kým napokon, milosrdne ja, neľúbená…. … znovu zanikám v...
Nemá oči,uši, ba ani hlas, a predsa volá mňa, teba, každého z nás. Stačí jej okamih a vystúpi z hmiel, zamieri, vystrelí, neminie cieľ, uvrhne nás do ružových osídiel, rozprestrie závoj nad nami, opantá svojimi vnadami, prevedie tajnými chodbami, a len kto ľúbi, ich konca neuzrie, tak miluj aj ty a láska...
V čom sa čaro skrýva? Iba než jej áno povie, na váhu sa...
Láska ako zradný tŕň, prebodla srdce, potichu kráča, nenašla vykúpenie v objatiach, zhynula, sťa choré sivé vtáča. Kráča v diaľ, bez obzretia, všetko zlé na horšie premení. Vo svojej podstate mala by osvietiť, teraz len myseľ bludmi zatemní. Zničila šťastie, pošliapala hrdosť. Trest za svoju podlú zradu odpykáva. Spálila čistotu anjela, ako dychtivá chrliaca láva. A...
Prečo píšem? Milujem tie chladné rána, keď slnečné pohladenie donúti ma vstať. Milujem tie dúhové hry farieb, ktoré vždy ma vedia rozosmiať. Milujem tie daždivé večery, keď kvapky dažďa klopú ako tulák hľadajúci cestu k úkrytu. Milujem to šero mojej izby, v ktorej nikto, len ja, mám dušu zavše odkrytú. Milujem život, aj keď trápenie občas pretne moje putovanie za snami....
Básne II. Umelý úsmev zakukleného motýľa ma rozosmial. Zoberiem si ho do rúk a vzlietnem. On však ešte stále spí... XXX Nasnežilo mi do rannej nálady osladenej kyslým prebudením z čierneho spánku. Čakajú ma biele sny dňa. XXX Ako dva pramene zvlníme sa spolu do jednej postele nech je z nás poriadny ...
Ako vyprahlej púšti voda, tak veľmi mi chýbaš, daždom svojej nehy zachráň ma, ožívam šťastím,keď sa na mňa dívaš. Si najkrajší kvietok uprostred širokej púšte, milší už nemôže byť, tvoju vôňu mám stále na mysli, musela si mi niečim počariť. K tvojej jemnej pleti priložím pery, tá chuť sa nedá opísať, chcem tak ostať navždy, naveky sa ťa dotýkať. Počujem toje slová, aj keď pery...
Del alebo All Mám zbierku hriechov súkromnú mám občas túžbu neskromnú vymazať všetko stlačiť DEL nemať Ťa iba na prídel. Mám zbierku hriechov neskromnú mám občas túžbu súkromnú zobrať si všetko stlačiť ALL a s tebou kráčať na vrchol Slová Napíšem ti ako sa slová ako hrajú keď nájsť sa majú by ťa potešili vliali sa do viet a v mori našli teplý...
XXX Krčmička na rohu slávnej ulice kde si omámení lezú do smiešnych úsmevov a prázdnych postelí len tak... Zatvárame. Je čas vytriezvieť... Bez duše Dávam ti dušu (z celej duše) ty ju však nechceš vypustil si jej posledný dúšok nádeje Opäť som na ceste Bez...
Bolo to v jeden deň,bolo to ako sen. Bolo to priateľstvo, v lásku to prerástlo. Ľúbili sme sa veľmi , veľmi, hovoril: „Nerozídeme sa, ver mi!“ No prišlo s kamarátmi leto, náš vzťah ochladol práve preto. Stále menej sme sa stretávali, napokon posledné „ZBOHOM“ dali. Prišiel smútok a hrozné muky, túžila som, aby v náručí držali ma jeho ruky. Odvtedy prešiel veľmi dlhý čas,...
Rozmýšľam Myšlienky moje Bláznivé, Kým kráčate Niekam ako Topánky túlavé, Je tma alebo Pološero krásny Vrah úsmevov? Zahalený šepot Divokých žrebcov, Nedotýkam sa Zeme ako steblo Trávy, Som sopka V ktorej zrýchlený Tep sa von Z ruky valí, Podrezané jazyky Duny mi oblizujú Nohy ako divé Mačky olizujú Svoje ťarbavé laby. Ja končím alebo Nie, môj sladký Zázrak?...
Myšlienky neprichádzajú Každý deň, Akoby sa odtrhli spod mračien A padajú na zem ako dážď Na prázdny papier, Kvapka po kvapke Presakuje telom Otužilo sen, Tak prichádzajú Chlapíci a ženské O myšlienky svet sa drobí ako obsýpané mravenisko parazitmi búri sa ako rozzúrené more spenených vĺn, je vždy horší a horší, lepší už nebude... pijeme viac vzduch, milujeme sa s...
Keď prelietajú lastovičky Nad obzorom Rozprestierajú svoje krídla A vábia ťa pohľadom. Básnici umierajú každým Krokom Nedožitým rokom Odkrývajúcim svoju Minulosť, Ostávajú nedopísané Myšlienky, skrytý pot V papieroch, prázdne Fľaše osveta dlhovekých Myšlienok. Milenky chodia do iných Dvier, Rozhádzať ich kosti, Kradnúť osamelosť Chladných pier. Trúbky...
Zastavila som pri šumiacich stromoch na konci uličky za svetla neónovej mušky z výkladov sadla som si na lavičku z laminátovej pokožky a počúvala…tralala, hlasy PNS nákladov ,,Pamela má opäť väčšie prsia!“ zvrieskla som „Óoooooooo…“ to len tak nevyriešia planéta bude o dve kilá ťažšia! naprosto vyvedená z miery prevrátila som na ďalšie strany. „Oslobodzovacie sily strielajú v...
Žijem v kráľovstve hviezd, ďaleko nad zemou, tu, kde ľudské duše strážia Ti sny v úplnej bdelosti. Na krídlach anjela, vábim ťa za sebou, veď tu niet smútku, bolesti, len lásky a radosti. Chyť ma za ruku a otvor oči naplnené strachom, zavediem ťa do ríše snov, ktoré temný závoj ukrýva. Neboj sa ničoho, ver mi a bystro kráčaj za mnou, veď tu niet zla, tu každá duša s ďalšou splýva....
Načúvam vo vetre, čujem prostý tlkot srdca. Azda ma potrebuje nespokojná duša niekde? Neverím tomu, no čo ak predsa? Podídem bližšie k tomu zvuku, začujem i smutný plač. Tá nešťastná duša mi podáva ruku, nech zistím, čo je zač. Myseľ sa mi zahmlí v tom, Celé telo ztuhne. Nastane veľký zlom... Ten tlkot je predsa vo...
Už v rukáve je ruka, lapila ho, má ju rád. Brucho už jej z gatí kuká a ona má stále hlad. Prečo by sa trápila? Dietou odpornou, či pohybom sa mučila. Veď zahorel k nej láskou "nemennou" ?! Láska predsa všetko zdolá, nemá sadla nechceného. V deká zmenia sa jej kilá v očiach lapeného. Keď sadla si mu na kolená, dušu vypustil. Zlyhalo mu telo z toľkých...
Prišiel ten pán, v rúchu čiernom, v ruke držal kosu, obsypanú striebrom. Stál pri mne a začal ma nežne hladiť, spýtal sa, či by ma nemohol zabiť. Len som tak stála a plakala tíško, pošepkal mi, že to bude rýchlo. Iné možnosti ako smrť som hľadala, no nakoniec predsa som sa mu poddala. Chladnú kosu na ruku jemne mi pritlačil, nikto si to ani uvedomiť nestačil. Stalo sa to veľmi rýchlo,...