Rozprávka o zime je plná snehových vločiek. Veľkých, m e n š í c h, ešte menších a ú p l n e m a l i č k ý c h... Tieto veľké, menšie, ešte menšie a úplne m a l i č k é Vetroplašky rady skáču z oblakov. Potom padajú a lietajú a padajú a lietajú... Ruka v ruke v rukavičkách poletujú po oblohe. Keby to robili stále, zasnežili by nebo. A vy, milé deti, určite viete, že sneh je...
ROZPRÁVKA NA DOBRÚ NOC Ujo Rozprávkar je ujo s veľkou hlavou. V tej veľkej hlave je kopa bytostí. Rozprávkových. Aj kopec domov. Tiež rozprávkových. A po strechách tých rozprávkových domov chodia pásikavé mačky a na rozprávkových komínoch z červených tehličiek sedia strapaté vrabce. Ujo Rozprávkar má mesiačikový úsmev. Ten sa rozžiari, keď sa začínajú rozprávať...
Rozmýšlali ste už, deti, čo sa robí v škole, keď už tam nikto nie je?Myslím, keď už tam NAOZAJ nikto nie je...Ani deti, ani pani učiteľky,ani pani upratovačky, ani teta hospodárka, pani zástupkyňa, pa dokonca, ani pani riaditeľka?!? Stoličky sú vyložené na lavici, triedy upratané...všade je tma...A práve vtedy, sa milé deti, začne škola prebúdzať a začne sa tá pravá zábava.Tak napríklad v triede...
Kde bolo, tam bolo, za zámkom, kde bývala Snehulienka, za palácom, kde bývala Popoluška, bol raz jeden veľký preveľký hrad. Nebol to však len taký obyčajný hrad. Bol to hrad, v ktorom bývala jedna obrovská tučná princezná. Bola taká tučná, že sa ani hýbať nevedela. Od svojich ôsmich rokov prirástla na stoličku. Obsluhovali ju čašníci a všetko jej niesli až pod nos. Princezná sa mala dobre, ale...
Dym a streľba, ktorá sa približovala zo všetkých strán ich desila. Blížil sa neodvratný koniec, boli v pasci. Kruh okolo nich sa sťahoval, nebolo možnosti úniku. Sami traja v púšti , obkľúčení vlastnou armádou. Tu asi pomôže len zázrak. Horácius, Bonifác a Hugo si to plne uvedomovali. Začali vzývať všetky sväté a aj temné sily na pomoc. Ako to už býva, tie temné sú akosi pohotovejšie než tie...
„Vôbec sa mi nepáči, že ja musím stáť a ostatní na mne sedia.“- ozvala sa nespokojná stolička v kuchyni. „Veru.“ – pritakala jej druhá stolička, a tretia a štvrtá, sa tiež pridali. Rozprúdil sa medzi nimi živý rozhovor. „Počuli ste ? Vraj na nej sedí šéf .“ „Na kom ? Ty poznáš okrem nás ešte nejakú inú stoličku ? Na nás predsa žiaden šéf nesedí.“ „Ja som myslela na tú pani čo ju tí...
Na jednom nie veľkom dvore, pri rodinnom dome, žije malý, huňatý, čierny psík, ktorý sa volá Bugy. Väčšinu času je sám, lebo deti a dospelí, čo tam bývajú sú doobeda preč, a poobede sú zalezení v dome. Poviem vám, že ja by som sa na jeho mieste unudil k smrti. Keby ste ho však chvíľu pozorovali, zistili by ste, že vôbec nie je sám, a že sa vôbec nenudí. „Haf. To je robota ! Ustrážiť tento dvor...
Poznáte rozprávku o vajci, ktoré šlo na vandrovku ? Určite áno ! Moja rozprávka je tiež o vajci, ktoré šlo na vandrovku, ale toto vajce šlo na vandrovku minulého roku. Alebo tohto roku ? Neviem, ale určite nie vtedy, keď to, na začiatku spomínané. Rozhodlo sa vajce skúsiť svet. „No čo, nebudem tu hlivieť medzi sliepkami. Idem ja do sveta !“ – povedalo si vajce v jedno ráno, a aj tak urobilo....
Na začiatku bola Tma. Keď sa to tak vezme na začiatku všetkého je tma, čiže by nás to nemalo prekvapovať. Táto Tma, o ktorej budem rozprávať, bola iná. Pochádzala z planéty Xergus. Dala sa chytiť a sama sa vedela zhmotniť do nejakého tvaru. Pri jednej premene, keď sa Tma menila na plášť, obtrela sa o nejaký malý predmet, ktorého vznik nie je známy. Možno to bolo viac prachu pohromade, nik nevie....
V malom domci na kraji lesa žil raz jeden chudobný roľník. Volal sa Bennjamin Egan, no ľudia ho tak nikdy nenazývali, pre nich to bol vždy len "ten čudák". Nemal ženu, ani priateľov a to bol asi hlavný dôvod pre rôzne pomluvy. Ľudia si mysleli, že sa asi pominul, keď sa rozhodol bývať sám na okraji tmavého lesa, kde sotva nejaká líška či zajac zablúdili. No on sa nesťažoval. Pokiaľ mal svoj dom a...