Príšery. Jednoduchý názov.Čo viac bolo treba vymýšľať? Treba perličkovať, okrášľovať smrť? Urobiť ju poetickou?Boli to iba príšery.A žili s nami tak dlho. Zaplavili a zničili našu budúcnosť. Jedného dňa, veľa veľa generácií predtým, ako sa narodila tá moja, sa prosto a surovo vytvorili. Akoby ich vyvrhlo zemské jadro. Chodiť sa stalo nebezpečné. Utekať - smrteľné.Zaplavili celú planétu a...
Dostávam denne aspoň tridsať brilantne kreatívnych ponúk: Všetci mi ho chcú zväčšiť. Zbytočne. Veľkosť mi vyhovuje. Len teraz neviem, čo ďalej. Mám ťa ním jednoducho...
Potycka na antropogennej planete Auxion-1-obeznici Zeme. Nepresiel jediny den kedy by si Haze nepovedal:"Do boha,Preco som sa len nenechal rozprasit do vesmiru...Teraz aby som tu trpel!!"Aj prave dnes mal chut si zanadavat,ale jeho primarny ciel a aktualna situacia mu zvazovali nie len ruky.Trcal az po usi v ciernom zapachajucom bahne a pocital stratene minuty.Pri kazdych 1000-cich...
Prsteň slávy a naše hlavyv myšlienkch na Riešenie (čo) Bez problému sa nedá...
Všetko sa to začalo veľmi veľmi dávno, ešte na začiatku minulého storočia. Ľudia boli plní nápadov, ktoré mohli vďaka novým technológiám začínať realizovať. Deň, čo deň sa na svetlo sveta dostávali nové vynálezy a aspoň každý týždeň sa našlo nové vysvetlenie sveta. Bol to čas plný optimizmu a nádeje v lepšiu budúcnosť. Rovnako to vnímal aj Izidor...
„Pohni Gary! Si posledný, rýchlo!" Kričal na mňa Brayen - samozvaný vodca našej čaty.„Sawels, čo vám to toľko trvá?" Pristúpil ku mne veliteľ. Od nervozity sa mi triasli ruky. Nikdy som nebol dobrý v rozborke týchto wiro pušiek. Nechápal som ako to ostatní môžu zvládnuť do tridsať sekúnd rozobrať a zložiť. Cítil som sa taký úbohý, keď všetci už len sedeli za stolom s hotovou...
„Takže Joans, ty povedieš pravé krídlo, vaša jednotka Gama musí najskôr obsadiť bázu na mape označenú ako bod 343, ak sa vám to nepodarí pridáte sa ku Bravu, ak áno pokračujete ďalej po línii a stretneme sa tu" Ukázal na mapu Generál Tacomo, ktorý už viedol nejednu bitku proti Zínom - hnusným beštiám, ktoré ničili našu planétu. Jeho slová som ani poriadne nevnímal, len nedávno som sa...
3. kapitola „Takže, rozdelíme si celý priestor na jednotlivé sektory a prejdeme pátrací vzorec. Nemusím vám pripomínať, aké je dôležité neprehliadnuť absolútne nič. Chápem, že hľadať vlákna alebo odtlačky topánok v kosodrevine je ako mať v prdeli tucet šípov, ale bohužiaľ, nedá sa nič robiť, takže prestavajte halogény a ide sa na vec. Pamätajte si, že pri tomto prípade nám poza rameno budú...
2. kapitola O jedenásť mesiacov neskôr. Moje lietadlo, otlčený starý Turbolet L-410, ktorý mal na niektorých miestach znepokojujúce známky korózie pristál na letisku Sliač o 18-15, necelú hodinu a pol po štarte z pražskej Ruzyne. Na to, že bol koniec septembra, keď sa počasie začínalo kaziť a východné vetry prinášali prvé mrazy to bol celkom slušný výkon. V lietadle bolo devätnásť sedadiel, z...
1. kapitola Bolo krátko po pol siedmej a slnko už dávno zapadlo, s efektnou, oranžovo-červeno-karmínovou svetelnou show, aká teraz doprevádzala súmrak v relatívne jasné dni. Neboli to už síce také úplne nevkusné gýče ako kedysi po konci dvojročnej nukleárnej zimy, ale stále mali ďaleko k normálnemu západu slnka, aký si väčšina ľudí pamätala spred Vojny. Toto leto bolo relatívne dlhé a dnešok...
Prológ – 2009 Všetky tri lietadlá boli vo vzduchu už skoro sedem hodín a čakali ich ešte zhruba dve. Počas svojho letu z mrňavej a prísne utajenej vojenskej základne na strednej Sibíri po podstatne väčšiu a až príliš verejnú základňu amerických ozbrojených síl v nemeckom Bittburgu museli pretrpieť jedno tankovanie vo vzduchu, ktoré pilotom vždy spoľahlivo zdvihlo krvný tlak, napriek tomu, že...
Brány Albertonu sa s vrzgotom otvorili, aby prijali ďalší nábor tulákov a zmrzačených žobrákov na kruté hrdlačenie v lomoch tohto mesta. Z ďalekej planiny sem v radoch posielajú starcov a choré ženy. Pre kráľa Algola, prezívaného železná ruka, to bola najlacnejšia posila a ďalší prostriedok na nahonobenie majetku zo zlatej bane. Pri bráne stáli dvaja Algolovi posluhovači zahalení v plášťoch,...
Pre milosť! Máme byť všetci úplne rovnakí? Nemáme len tak náhodou mať slobodu prejavu? Je tu 31.storočie! Teda nie tak presne TU. Na Zemi, planéte pokrytej atmosférou, cez ktorú každú chvíľu vylietavajú družice, sondy a ľudia. Tam. Nie tu. Lebo ja som na medziplanetárnej ceste, z ktorej sa nehodlám vrátiť, lebo nechcem, aby mi pod zadkom vybuchla bomba. Lenže tentoraz sú tie bomby naozaj...
Motal sa so slúchadlami od iPodu po zaľudnených chodbách. Stále ho pozorovali. Uvažoval, či by vôbec reálne bolo možné medzi nich zapadnúť, aj keby si to skutočne prial. Čakal, kedy už bude pol druhej, aby mohol ísť čakať na Bellatrix. Ako tak lenivo a bez cieľa prekladal nohu cez nohu, stalo sa niečo naozaj neočakávané a desivé. Ozval sa ohlušujúci treskot, tak prenikavý, že úplne zakryl...
Hneď zo začiatku mu naznačili, že sa nemá čo sám potulovať po lodi. Teraz, po 17tich dňoch, ktoré strávil v budúcnosti, by však boli radi, keby zasa zvíťazila jeho zvedavosť a on si zašiel niekam, kamkoľvek na Delphine. Lenže Gabriel sa dostával do čoraz väčšej depresie, ktorá ho uzavrela v kajute, z ktorej posledných päť dní úplne odmietal vychádzať. Jediné, čo ho držalo ako tak nad vodou, bola...
Nikdy by si nebol pomyslel, že v budúcnosti prežije čo i len hodinu, nieto ešte celé dva dni. Keď si to uvedomil, poobede, práve druhého dňa, po zatiaľ krátkej návšteve Merope a Rasalasa, čo mu vlastne iba priniesli jedlo na deň, začal nesvoj pobehovať po kajute. Potom si pozrel na stene pred pohovkou dokument o opiciach, dávno vyhynutom druhu primátov, pretože nič iné si nevedel pustiť, zasa...
Stalo sa to, paradoxne, v septembri, v období, kedy býva súhvezdie Delphinus o deviatej večer na oblohe najvyššie. Desiatu hodinu večernú minula večernú minula slabá polhodinka. Gabriel, chlapec so špinavo-blonďavými vlasmi vždy starostlivo vygelovanými, sa oboma rukami opieral o stôl v klube Klub. Sledoval svojich priateľov Liz a Wiloua, ako sa skláňali nad Judith. Jej čierne vlasy pokrývali...
Rasalas ho odviedol do výťahu a potom do nejakej chodby podobnej ako ostatné, ale Gabriel mal zasa pocit, že to je predsa iná ako tie, ktorými už prechádzal. Cesta výťahom bola o čosi dlhšia. Rasalas zadal príkaz dopraviť ich do haly „78C3“. Nikoho v chodbe nestretli, ale asi bolo normálne, že prvého návštevníka z minulosti v histórii len tak nevypustili medzi ostatných. Gabriel kvôli...
Ty spíš... Zvlnené kadere tvojich neposlušných vlasov prikrývajú celý vankúš, spod kvietkovaného paplóna sa ozýva slabé pradenie Krivolaba. Vôbec nevnímaš moju prítomnosť a ja som sa už naučil nestrhávať sa pri každom tvojom pohybe – slabom žmurknutí, pretočení sa na druhý bok, usmiatí sa... Ak by si vedela, že som tu, určite by si sa nesmiala. Namiesto úsmevu by si mi darovala len...
Zapadá džungľa na ešte zapadlejšej planéte. Dlho trvajúca, miestami chaotická, až partizánska vojna sa už vryla do každodenného života miestnych ľudí. Ani jedna s bojujúcich strán nemôže pripusti aby prehrala, nemôžu pripusti ani len prímerie. A tak celé generácie ľudí bojujú proti sebe. No vojna však produkuje aj horších nepriateľov ako vojakov... Pozrel som na čistinku pred seba. To čo som...