Každý utorok a štvrtok večer sa Lucia tešila na skúšku s vysokoškolským komorným zborom „Bratislavský akademický zbor", kde spievala prvý soprán. Zbor vystupoval na Slovensku, ale aj v zahraničí. Členovia pochádzali zo Slovenska, až na jedného, ktorý bol pôvodom Srb. Jeho zásluhou zbor absolvoval turné v Čiernej Hore. Lucia chcela...
Lucia položila slúchadlo. Vrava sa z kuchyne preniesla na balkón. Rudo často chodil za jej matkou, ale mal smolu. Bol len ďalší neúspešný adept. Mama mala srdce len pre jedného, zhdoou okolností, toho nepravého. Lucia nedokázala pochopiť, čo na jej mame všetci chlapi vidia. Keby vedeli, aká je falošná, ľahostajná k životu, k rodine, má rada len sex...
"Naozaj si kúpil klávesy?"Lucia stála uprostred priateľovej izby a nedokázala spustiť zrak z elektrických klávesov. Michalov starší brat, Pavol, ktorý jej bol odjakživa veľmi sympatický bol na tom rovnako. "Môžem pozrieť?" spýtala sa zasnene. Priateľ zapol klávesy a ukázal, čo sa ešte v obchode s nimi naučil robiť. Lucia bola v oblakoch....
Luciina matka dosiahla všetko čo si zaumienila. Nie za dlho si našla nový objekt. Stal sa ním Luciin priateľ, ktorý jej už dlhý čas ležal v žalúdku. "Večer príde Michal," oznámila raz Lucia mame pri obede. Povedať tochcelo riadnu dávku odvahy. V ostatnom čase nebolo ľahké povedať matke čokoľvek. Vždy zareagovala podráždene, alebo ju...
"Zajtra ideme na bytové družstvo," zavelila Luciina mama po tom, čo Lucia ráno vošla do kuchyne. "Prečo?" Lucia zostala stáť medzi dverami a svoju matku podrobila skúmavému pohľadu. Matka sedela za stolom a obzerala sa v špinavom zrkadle, ktoré si nikdy neumyla. Práve si vytláčala uhry. Pre ňu to bola oddychová činnsoť. "Prepíšeš na mňa byt,"...
V júli 2002 prišla do Bratislavy Els z Belgicka, aj s Luciinou batožinou. Els bola útla, ale Lucia si všimla, že ešte viac schudla. Výraz na je tvári zvážnel. Kedysi husté vlasy jej vypadali a miestami odhaľovali kožu. Musela prejsť ťažkým obdobím. Bývala v rodinnom dome s matkou a sestrou na predmestí Antverp. Otec jej zomrel, keď bola ešte malé dieťa....
Popri všetkom, čo musela Lucia znášať, nemohla zanedbávať školu. Čítala povinnú literatúru, z čoho ju pekelne boleli aj tak choré oči. Na skúšky sa pripravila poctivo, väčšinou dva až tri týždne. Vďaka jej nemilej skúsenosti z prvého ročníka na strednej škole, teraz žila pre štúdium. Práve preto bola v stálom strese. Dokončiť školu bol jej...
V jedno popoľudnie sa Lucia vrátila skôr zo školy. Vzápätí ktosi zvonil u dverí. Lucia sa nepozrela cez priezor a otvorila. Telom jej náhle prebehol strach. Otec sa na ňu vyrútil. •- „Kašleš na mňa. Všetci na mňa jebete. Necháte ma na ubytovni skapať." Začal ňou kmásať, roztrhal jej retiazku, búchal ju do...
Ďalšie mesiace sa stretávali v aute, alebo v kaviarňach. Po troch mesiacoch Lucia Michala pozvala k nej, do bytu. •- "Ja ťa odniekiaľ poznám," Lucia povedala raz. Sústredene sa pozerala na Michalovu tvár, uvažujúc, prečo jej nebola povedomá už skôr.•- ...
Sobota podvečer! Mama nie je doma. Luciina posteľ je zahádzaná oblečením a šminkami. Lucia je nervózna. Cíti, že stretnutie s Michalom bude osudové. Na sukňu si netrúfa, preto zo skrine vyberá obľúbené fialové nohavice, modré tričko a čiernu koženkovú bundu. Ešte sa vyzvŕta pred zrkadlom, pozrie sa na hodinky a padá z bytu. Zamyká, odomyká,...
Udalosti v Luciinej rodine sa vyvíjali horším smerom, hoci naoko lepším. Jej matka si zabezpečila bodyguarda, Nebyť matkinho priateľa, nikdy by sa neodhodlala svojho manžela opustiť, tvrdila. Lucia ju o to prosila celé roky, ale ona bola len ona, kdežto jej priateľ bol predsa „niekto". Muselo ju to stáť veľa odvahy, aby sa odhodlala...
O pár rokov pochopila, že jej Patrik splnil jej najväčší sen.Zaspala až nad ránom a keď sa prebudila, bola ako bez života. Pozrela na hodinky. Bolo len osem hodín. To ráno bolo doposiaľ najhoršie v jej živote. Za oknom dve hodiny počúvala zavlažovací systém. Monotónnosť tečúcej vody ju privádzala do beznádeje. V porovnaní so strachom pred otcom a...
Lucia nemala kamarátky, s ktorými by sa mohla otvorene rozprávať, tak sa často vracala do minulosti. Jej najšťastnejším dňom bol deň, kedy stretla svojho obľúbeného speváka. Mala vtedy sedemnásť rokov. Veľmi často sa k tomu dňu vracala, najmä vtedy, keď bola bezradná. Z krásnych spomienok čerpala silu a nádej. Cez letné...
Lucia s matkou od otca ušli celkom tri razy. Prvýkrát bývali v garsónke v Ružinove. Luciin otec ich vystopoval a v byte predviedol jeden zo svojich vrcholových výstupov. Lucia mala v tom čase iba šesť rokov. Sedela na posteli a sledovala, ako jej rodičia spolu zápasia. Pokúšala sa odtiahnuť otca od matky, aby ju chránila, ale...
Lucia sa vrátila do Bratislavy. Jedného dňa zo schránky vybrala list. Na obálke si prečítala adresu vysokej školy: Pedagogická fakulta Univerzity Komenského. „Opäť mi oznamujú, že som nespravila prijímacie skúšky", povzdychla si skleslo. Vložila list do vrecka, vyviezla sa na ôsme poschodie, odomkla dvere a vošla do kuchyne. Vytiahla list...
Nasledujúce dni vládol doma pokoj. Otec skrotol. Možno žiarlil, alebo sa jednoducho bál, že svoju ženu stráca. Keď sa bál, býval krotký. Lucia dúfala, že to ticho aspoň na istý čas pretrvá. Raz ráno sa Lucia zobudila na otcov silný kašeľ. Zaraz dobehla do kuchyne. Otec ukázal na svoj krk. Lucia otvorila záchodovú misu...
Nasledujúci večer sa vrátila zo školy neskoro. Na vine bol opäť internet, jej virtuálny priateľ. Vedela, že ním bola posadnutá, ale závislosť to ešte zďaleka nebola. Je pravda, že chodievala domov neskoro najmä kvôli otcovi, pred ktorým mala strach, ale veľakrát jej neskorý príchod zavinil internet. Odomkla vchodové dvere...
Lucia navštevovala vyššiu odbornú školu, ktorá sa nachádzala medzi Branníkom a Antolskou nemocnicou v Petržalke. Nastúpila na ňu pred rokom, po ročnom rekvalifikačnom kurze po gymnáziu, lebo na vysokú školu sa nedostala ani na druhý pokus. V roku 1999 začal počiatočný boom internetu a takmer všetky počítače...
Lucia sa z autobusu pozerala na dom, v ktorom vyrastala. Byt bol na ôsmom poschodí klasického, už časom vyblednutého činžiaka v Petržalke. Smutne sa dívala do odostretých okien, premýšľajúc, čo sa za nimi odohráva. Dvadsaťtri rokov väzenia v tom byte na nej zanechalo trvalé stopy. Pohľad na dom v nej vyvolával hnev a zároveň krivdu. Nikdy...
Pomalé kroky sa stratili za dverami. Nevedel som, či Anna zostala v izbe a ani som sa o tom nepresvedčil. Zdalo sa mi, že dvere buchli. Možno mi Anna dopriala posledné chvíle rozlúčky. Zrazu som sa cítil tak sám. Prvýkrát som sa modlil hlboko a vrúcne. Ľutoval som svoje skutky, i keď nie svoju lásku k Anne. Počul som zvonenie....