Traja pátrači sedeli v hlavnom stane. Vtom sa strecha roztvorila a cez periskop sa vopchal Vlnený netopier Grümpy v tvare salámy. Bol tvarovaný špeciálne na preliezanie periskopov, iný úžitok z neho ale nebol."Dobrý deň. Prichádzam vo veci tajomstva fekalofilnej bosorky!" rozbalil sa netopier do tvaru záclony."Počúvam. O čo ide?" zaujal Jupiter páriaci sa postoj.Netopier...
Svet drakov, trollov a škriatkov „Koľkokrát to mám opakovať? Nezabil som ju. Prečo by som to robil? Veď som tú ženu ani dobre nepoznal." „Jednu teóriu by som mal." riekol ťahavo pán Unauffällig. „Dajme tomu, že Greta Panzerová zistila, že vaša manželka zavraždila pána prezidenta. Chcela sa s vami stretnúť, povedať...
Pohreb, či pohreby? Smútočné autá odvádzali hostí a politikov v čiernom oblečení pomaly do mesta. Na východnom okraji mesta sa prestieral cintorín a malá kaplnka, kde v minulosti pochovávali monarchov. Potom, čo z nej odinštalovali všetky prvky náboženských symbolov, chystali sa do nej uložiť aj prezidenta Machthabera (v Prezidentskom...
Pootočená socha „Pani Reineová, prosím vás, nekričte tak." chlácholila ju slečna Ratteová. „Ktoviekto by si to mohol vysvetliť ako priznanie." „Ak ma pamäť neklame, chceli ste ma zavrieť, však!" odvrkla jej Maria Elizabeth. „Vám azda vôbec nezáleží na pravde. Prosím, nasaďte mi putá. Zavrite ma....
- - Ja to viem , ja to viem , že neviem. Snažím sa nájsť niečo čo vlastne nehľadám , A po niečom tužím , je povinnosť , nás ľudí po niečom túžiť. Ale po čom ? - - Nikdy ste nepremýšľali o vytknutí sa z reálneho sveta ? Vražda , to Vás poznačilo ? ...
Tajomná Maria Elizabeth Keď boli opäť v prezidentskej kancelárie, o ktorej už Amadeus vedel, že z nej pán prezident Gustav Machthaber nevládol, vypočuli ako prvú slečnu Panzerovú. Nepovedala im nič nové a svoje rozprávanie zakončila slovami: „Nuž teda, na nič iné sa nepamätám." riekla slečna Panzerová a sťažka...
Na radnici Amadeus sa ráno prebudil do sychravého dňa. S veľkou radosťou nahmatal na nočnom stolíku okuliare - takže Nibelungovia berú len cenné veci, nie ligotajúce sa. Asi sú múdrejší ako straky. V noci totiž počul v izbe buchot malých nožičiek. Kým si stihol uvedomiť, čo sa robí, cítil, ako mu akési chlpaté prsty...
Obludy a preludy Amadeus na poznámku slečny Ratteovej nepovedal nič, lebo mu na to ani nedala príležitosť. Otočila sa (boli už asi v polovici mosta) a uháňala späť, až sa za ňou vlnil jej ťažký kožený plášť. Amadeus sa ponáhľal za ňou a snažil sa jej položiť otázku, ako to myslela. Keďže nereagovala, vrátil sa znova k prípadu, v snahe...
Kapitola ôsma Lietajúci revolver Policajt prekvapeným vyšetrovateľom líčil, ako úplne náhodne našli ležať revolver pod oknom na chodbe, ktorá bola o jedno poschodie nižšie a vzdialená o čosi viac na sever. Amadeus sa hneď zadíval z okna a pochopil, že vrah ju tam žiadnym spôsobom nemohol vhodiť - o poschodie nižšie priečelie paláca ozdobovala...
Kapitola siedma Zastrelený a otrávený Amadeus sa bleskurýchle najedol a umyl si zuby. Robil, čo mohol. Keď pribehol pred dvere do prezidentovej pracovne, pozrel sa na hodinky. Bolo osem hodín, jedna minúta. Meškal šesťdesiat sekúnd. Vydýchal sa a otvoril dvere. „Meškáte." Oznámila mu slečna Ratteová, len čo...
Kapitola šiestaNešťastný príbeh Hel Keď Amadeus ráno vošiel do kúpeľne, najprv sa uistil, či sú zamknuté obe z dverí, a až potom sa odvážil osprchovať sa. Keď vyšiel a obliekol sa a díval sa niekoľko sekúnd na svoj obraz v špinavom očernetom zrkadle, ktosi zaklopal na dvere na chodbu. „Amadeus, si tam?"...
KAPITOLA PIATANEDEĽA Keď sa Amadeus ráno zobudil, spoza závesov mu už presvitalo jasné denné svetlo. Vyšiel z postele a odtiahol ich (počas cesty od postele k oknám skoro prevrhol vedro plné špinavej vody zo stropu). Po včerajšej búrke nebolo ani stopy, ak nerátame, že celé okolie bolo mokré. No na oblohe nebolo ani mráčika a slnko sa už šťastne usmievalo na celú Valhallu....
Kapitola štvrtá Neznáma žiara Všetci v miestnosti sa vyjavene pozreli na ženu. Pozrel sa na ňu aj Amadeus. Pomyslel si, že je to trochu urýchlená dedukcia. A pravdepodobne nesprávna. Ako tak hľadel na jej profil, uvedomil si, že slečna Ratteová nie je žena v stredných rokoch (ako by sa na prvý pohľad zdalo). Keď si prestal všímať jej upätý...
Kapitola tretia Vražda v prezidentskom paláci Amadeus si začal podávať ruky s členmi diplomatického zboru. Prvého z nich mu slečna Schwanová predstavila ministra vnútra, Rudolfa Schwarza. Bol to nenápadný muž, až priveľmi podobný pánovi Unauffälligovi. No hoci bol takýto nenápadný, asi hneď by ste uhádli, že...
Kapitola druhá Valhalla Amadeus sa zobudil na nepríjemné turbulencie. Posadil sa na posteli a automaticky sa snažil nahmatať bezpečnostný pás. Otvoril oči, a keď sa mu mozog naplno prebudil a uvedomil si, čo sa deje, zistil aj to, že pás nemá, pretože sedí na posteli vládneho špeciálu, nie na sedadle komerčného letu. A hoci bolo toto...
Kapitola prvá Vládny špeciál Amadeus si sadol na zadné sedadlo. Jeden obor sa usalašil pri ňom, druhý na sedadle spolujazdca. Len čo za sebou Amadeus zavrel dvere, vyrazili. Na sedadle oproti Amadeovi sedel pán Unauffällig a nalieval si z príručného baru minerálku. „Dáte si niečo?" opýtal sa ho zdvorilo,...
Prológ Bol pekný večer, prvý pôstny piatok. Pofukoval jarný vetrík, ktorý bol stále studený a nepríjemný. Chodci sa pred jeho nepríjemným dychom krčili a lepšie sa babušili do svojho oblečenia. Hoci všetko ukazovalo na dokonalý večer, až taký dokonalý nebol. Kdesi v slušnej predmestskej štvrti New Yorku buchli...
Čo je smrť?Síce sme každý iný, niečo máme všetci predsa len spoločné. Smrť sa nás týka všetkých bez ohľadu na rasu, vek, zamestnanie, postavenie, či výšku bankového konta. Súhlasíte? A každým dňom sme k nej bližšie. Desivé? Skúsme sa na to spolu pozrieť bližšie. Ako je možné, že to jediné , čo máme v živote isté, prehliadame? Nechceme o tom ani len počuť! Nie to ešte sa s niekým o smrti...
Dnes mal naozaj mizernú náladu. V novej robote sa mu vôbec nepáčilo, hoci ešte netušil, že sa nepáči ani on svojmu šéfovi. „Dám tomu zasranému paštekárovi výpoveď!" - povzbudzoval sa, no dobre vedel, že je to už jeho siedme zamestnanie a v žiadnom nevydržal viac ako rok. Za tento stav však dával vinu svojim šéfom a šéfkam, zasraným paštekárom.Práve sedel...
Ten, kto pozerá filmy plné násilia a agresivity je sám násilníkom a zločincom? Prečo? Lebo vo svojom vnútri citovo prežíva niečo veľmi podobného, ako keby sa zobrazovaného násilia a agresivity zúčastňoval naživo a osobne. Dejom filmu býva totiž nebadane vťahovaný do jeho spolu prežívania. No a toto jeho osobné citové prežívanie násilia je súčasťou, je ohnivkom kolobehu reťaze násilia na našej...