Detektívka
Najnovšie príspevky:
zobrazuje sa 121. až 140. príspevok z 149
Detektívka je epický literárny útvar; je založená na dobrodružnosti a využíva inotaj, čím nás necháva v napätí; v detektívke detektív pomocou logickej dedukcie vydedukuje, kto je kriminálnik. 
121. Oddelenie vrážd. 1. kapitola: Telo v piesku
„Dobrý deň, poručíčka Hanová..." začala som sa preukazovať mladému strážmajstrovi, ktorý stál pri zeleno-bielej policajnej páske, ktorá zakazovala vstup všetkým nevítaným. „Konečne Megi. Kde toľko trčíš?" oslovil ma familiárne poručík Peter Kras, kolega, ktorý ma ráno zobudil svojím telefonátom. Moje celé meno je Margaréta Hanová, ale takmer všetci ma odjakživa volajú...
122. Oddelenie vrážd. Monštrum - prológ
Otvorila oči. Miestnosť bola zahalená do tmy. Všade bolo cítiť pleseň a zatuchlinu starého miesta. Ležala na niečom tvrdom neschopná sa pohnúť. Hlavu otočila vľavo, oči dokorán, ale stále nič. Len tma. Do nosa sa jej dostal prach. Hapčí, kýchla a spolu so slinami jej z úst vyprsklo aj niečo sladkasté. Krv, uvedomila si. Jazykom opatrne prešla po miestach, kde ešte pred...
123. Cudzinec - voľné pokračovanie "Štyroch"
Cudzinec „Do Boha!“ skríkol Larry Jackson, rozlial pohár s pivom a neúprosne sa zahnal na chlapíka za barom. Larry spájal chľast, hnev a lacné americké cigary, z ktorých mal poriadne zasvinené rukávy. Typické....
124. Štyri
Štyri Hladina bola pokojná. Slnko jasno svietilo. Vzduch bol plný sviežosti. Nebo bolo modré. Štyri mŕtvoly viseli nad potôčikom, ktorý bol celý sfarbený karmínovou červeňou odkvapkávajúcou zo zdochlín. Okrem faktu, že to boli hnusné, zapáchajúce...
125. Plačúce sny 1. kapitola
Davidd |
Detektívka |
29. decembra 2009Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 485 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Ale aby som sa teda vrátil tomu čo som naozaj v skutočnosti začal. Majiteľ Alabama kokos club-u sa vola Alfonso Luscio. Pár jazykov vravelo že je talian , ale nikto v skutočnosti nevedel odkiaľ presne je. Jednoducho z čista jasna sa pred pol rokom ukázal ako prvá snehová vločka. Avšak, keď nad tým rozmýšľam asi to nie je správne prirovnanie pre chlapa, ale na tom nezáleží. Myslím si že ti je...
126. Stáva sa to zriedka
Stáva sa to zriedkanapísala Viera Šmelková -Meškáš!- vyštekol šéfredaktor a ani sa na Michala nepozrel. Michal prevrátil očami. Nemeškal, prišiel o hodinu skôr.-A nehádž ksichty! Vidím, aj keď nevidím. - zodvihol mu pred nos šľachovitý prst. -Sadni si.- prst sa mu zohol do pravého uhla a teraz ukazoval na stoličku. - Minútku.- a prst sa opäť...
127. SOTA -- deviata časť
Ci jo, dokážete si predstaviť, že sme naozaj zastali pred slepeckým ústavom?!Žiadna kontrola, sem-tam sestra v bielom alebo slušne oblečená vnučka ktoviekoho (ani on to zrejme nevie, že má slušne oblečenú vnučku, veď nevidí, nie?).Čo tu hľadáme? Štuchol som Dicka nenápadne do pleca.„Čo máš svrab či čo? Ukľudni sa!“Čakal som inú reakciu, ale to bolo jedno.„Čo tu...
128. najhoršia báseň na svete
Najhoršia báseň na sveteEšte za sprcha stratí sa zo mňa mrcha,potom už len trocha stačí a úsmev na tváritlačiareň vytlačí: nech sa páči-akoby-bol som príliš darobný- čas je ku mne ukrutný-čas-hlas-bass-kaz-kazí-koľko razy? -tú chvíľu čo má trvať večne-priečne ťa kýva pučí--stačí, kričí, kričí-ti z hrdla protest nie! ! ! -kto však vie čo ti je? -čo je s tebou? -keď so sebou lomcuješ- kde...
129. Valerusský anjel (filmová poviedka)
Marián Novotný |
Detektívka |
28. marca 2009Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 1026 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Valerusský anjel (filmová poviedka)Ráno. Policajný detektív Braňo Koplár, vstáva. Je to asi 30 ročný pohľadný muž zo strniskom. Ešte je skoro, vonku je takmer úplná tma. Sprchuje sa, kamera pritom sníma fotografiu - mladá pekná žena s dcérou. Pohľad na panvicu - omeleta., kým sa to varí, on sa rozcvičuje na zábradlí, vešia sa ako batman. Sadá si za stôl. Je akoby bez života. Dom je v relatívnej...
130. Psie záprahy
Moderná |
Detektívka |
13. februára 2009Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 759 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Psa...
131. Mark Quen: Sám proti Mafií
Streda v noci a v strede Pražskej ulice stojí policajné auto. Na strane spolujazdca je otvorené okienko a ide odtiaľ cigaretový dym. Znie hudba z dvadsiateho storočia. Sedia v ňom dvaja policajti. Teraz jeden prehovorí. ,, Sem? Myslíš že už môžeme ísť?" opýta sa vodič. ,, Asi áno. Počkajme ešte chvíľu. A ako sa má dcérka Mark?" Ide odpovedať ale...
132. Denník č.666 - part 1
Candy Sweet |
Detektívka |
26. augusta 2008Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 841 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Kapitola prvá £ Záhadný denník Pochmúrne ticho sa mi vkráda do uší. Sedím tu, v kancelárii, a pomaly usrkávam z takmer vychladnutej kávy. Čakám až niekto otvorí dvere a dá mi typ na nový prípad. Čakám dlho. Už tri mesiace sa nič nediaľo. Žeby kriminalita vymizla už z tak dosť pochmúrnych miest? Navždy zložím klobúk zo svojej hlavy a zavesím ho do...
133. SOTA -- ôsma časť
„Rod si s ním, čo chceš, Dick, nehovorím, že sa z toho nemôže dostať." Ďalšie SOTove slová a zase tým čudným hlasom. A poliš akoby ho ignoroval, neodvážil sa naň siahnuť jediným pohľadom. Zaujímal sa výhradne o mňa, skontroloval, v akom som stave a zatiahol ma na zadné sedadlo auta. Bolo mi však jasné, že všetky jeho myšlienky niesli na...
134. SOTA -- siedma časť
„Sám sa tu pýtal," ozval sa môj prvý únosca. „Tak prečo sa tak moce?" precedil cez zuby ten druhý. Nevedel som či som rozmýšľal vážne, ale odrazu som si to uvedomil. V tmavých uličkách bolo cítiť pohyb a ruch, všetci sa ponáhľali na určené miesto a mňa tam ťahali ako obetu na oltár, aby mohli predstúpiť pred veľkňaza. Dnešná obeť mala...
135. SOTA -- šiesta časť
Ticho. Asi ma dobre nepočul alebo, ak o SOTovi nikdy nepočul, mi nerozumel, čo bolo pravdepodobnejšie. Zacítil som pohyb. Nevedel som, čo chce robiť, ale ja som využil chvíľu, keď som sa mohol posunúť, a šmýkajúc sa na kolenách som opakoval meno, ktoré vytlačilo pojem mama z môjho slovníka, keď som sa druhýkrát narodil. Viem isto, že sa to stalo, lebo toto sa...
136. SOTA -- piata časť
Zúfalo som sa pokúšal spomenúť si, kde som, a keby som sa dnes doobeda nedíval zo svojho balkóna romanticky zahmleným pohľadom, aj by som to vedel. Tu niekde bol ten park. Striaslo ma, keď som si to uvedomil, ale v skutočnosti bolo až morbídne, ako málo ma to zaujímalo. Áno, bol tam, v tme na konci ulice. Primotkal som sa až k vstupnej bráne, ktorá bola osvetlená dvoma...
137. SOTA -- štvrtá časť
Bola niekde v tej vete skrytá odpoveď na otázku, čo tu robím? Byť tak blízko SOTA, možno to bola súčasť plánu... No uvedomil som si, že v takom malom meste je to všade rovnaké a že ak mohol obsadiť obytné bloky aj mestskú políciu, mohol obsadiť čokoľvek. No moja prítomnosť v izbe 215 bola aj tak nezmyselná. Poliš mi neprikázal tu zostať, ale jednozubý dzed za pultom...
138. SOTA -- tretia časť
Vrátil som sa do kanclu. Pripadal som si ako sprostý dobrák do ktorého si každý kopne - na čo som sa tu vracal? Len čo som sa ukázal vo dverách, upreli na mňa vyčítavé pohľady - bol som dlho. Usadil som sa s výčitkami svedomia. Hneď ma rozčúlil tlsťochov absolútne normálny výraz tváre. „Bavíš sa, čo?" precedil som cez zuby. Hodil na mňa nezaujatý...
139. SOTA -- druhá časť
(LSHD) |
Detektívka |
13. februára 2008Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 656 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Bolo osem hodín večer, zdochýnal som na stoličke a počúval výlevy svojho právnika. Pred očami sa mi mihali ľudia, ktorých som už ani nevnímal, presedel som tu celý deň a rozmýšľal, prečo sa cítim tak mizerne. Potom som na to prišiel. „Môžem ísť na toaletu?" Na konskej pretiahnutej tvári, ktorej som skočil doprostred slova, sa zavrela veľká roztvorená...
140. SOTA -- prvá časť
Dekan sa ku mne naklonil a otcovsky sa mi prihovoril: „Prečo to robíte?" Na otázku som bol pripravený: „V škole som výborne..." zastavil ma pohŕdavým mávnutím ruky. „Nie, ja myslím, prečo si to robíte? Prečo si kazíte život?" Netušil som, kam tým mieri, nič som si nepichal. „Prečo sa snažíte dostať na túto fakultu?...
