Denník
Najnovšie príspevky:
zobrazuje sa 161. až 180. príspevok z 237
161. kde sa stala chyba
Čítam knihu Rok kohúta, v ktorej autorka píše o vhodnosti vypísania sa zo svojich ťažôb. Je dobré uzavrieť minulosť, aby sa človek mohol pozerať do budúcnosti. Tak si niečo napíšem.Vydávala som sa z veľkej lásky. Tiež si to tak bral. Deti sme hneď nemali, až po dvoch rokoch. Veľmi sme sa na ne tešili. Tvoje zamestnanie pred dvadsiatimi rokmi nebolo od do. Vozievať generálneho riaditeľa vyžadovalo...
162. nie je olej ako olej
Normálny muž si hľadá ženu. Mňa si môže niekto ťažko nájsť, keď sa už ozaj cítim ako chlap. Išla som domov z práce autom. Dvakrát jemne trhlo volantom. Napadlo ma: „snáď sa mi nechce v aute zadrieť motor". Hneď som odbočila na najbližšiu pumpu. Bude treba doliať olej, aké jednoduché. Vlastne by som ho už mala celý vymeniť. Vojdem do predajne, aby som kúpila liter oleja. Na vyprážanie...
163. Draha Mary
draha mary, medzi nami je koniec. musis na mna zabudnut. mesiace a roky ma presvedcili, ze niet inej cesty. uz nikdy to medzi nami nebude ako to byvalo. na samotke ma clovek vela casu rozmyslat, viac ako potrebuje.. ano, je to kvoli tomu, co som urobil. nie, nelutujem to. divis sa? si sokovana? nelutujem, ze som ho zabil. a nikdy ani nebudem, asi zhorim v pekle. ha ha. preto si myslim, ze...
164. Noc predtým
littlewitch |
Denník |
7. novembra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 321 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
...v noci som sa zrazu prebudila a odskočila na vedľajšiu posteľ, kde spí nič netušiace dievčatko. V prítmí izby som s trasúcimi rukami našmátrala po mobile.Dve hodiny.Mala som zlý sen?Sen, bol to len sen? Zrejme. Na posteli sa mi zväčšoval čierny kruh, vyzeralo to, ako čierna diera, ktorá ma chce pohltiť. Mala by som si vymyslieť príbeh, keď už nespím, šo s tou dierou...chcela by som mať...
165. Terabitia
Maja Sadalzabith |
Denník |
9. októbra 2010Vaše hodnotenie:
| Čítalo 411 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.V hlave má toľko myšlienok, žeby sa z toho mohla zblázniť... a tak padá do perín so stále neukončeným Paramore a rozmýšľa a rozmýšľa....dnes je naozaj krásny deň, takýchto dní by mohlo byť oveľa viac...ani na minútku som nemala ten nešpecifický pocit melanchólie....jednoducho....slnko mi rozžiarilo deň, stačí ho len využiť...kto ide so mnou do krajiny Terabitie??...
166. Vyznanie
Maja Sadalzabith |
Denník |
6. októbra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 370 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
V pozadi dookola hra Chelsea Hotel a mne sa neprestajne kotulaju slzy po licah..Tak ako stale ked mi neuveritelne chyba tvoje objatie tak i teraz si po milionty krat citam tvoje vyznanie...nechcem,neviem, nemozem zabudnut na vsetko krasne co som len vdaka teba zazila a neustale mi to beha po rozume.Nikdy som sa necitila takto...ano nieje to prvy krat co som zalubena,no...
167. Moje momentálne obdobie
domi.muckova |
Denník |
1. októbra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 344 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Som len človek. Len obyčajný človek, ktorý sa prediera životom a hľadá spásu v niečom neobyčajnom, v niečom, čo ho zbavý trápenia a naplní ho radosťou a chuťou žiť. Ale nie je to vôbec ľahké. Hľdať niečo, čo nie je len tak viditeľné, niečo čo sa nedá nájsť na internete ani v žiadnom obchode. Preto som sa rozhodla že už čoskoro odídem a bude...
168. Milá Fem 3
Milá Fem 3 Neviem s určitosťou povedať, prečo sa púšťam písať ti list. Sledujem skôr inštinktívne pohnútky svojho vnútra, akoby som chcel dosiahnuť niečo vedomé. Som v Ženeve, na návšteve u Zozulu Bého. Cítim, ako na mňa dolieha nezmenšujúca sa ťažoba, ktorá by snáď mohla súvisieť i s tým, čo nás stretlo minulého leta na spoločnej ceste do Štátov. Prečo si to myslím? Pretože cesta, na ktorú som...
169. Milá Fem 2
Milá Fem 2 Neviem, čo napísať. Sú to zvláštne chvíle. Akoby sa odvalil kameň z prameňa a voda sa prudko vylieva zo zeme. Nespím už druhú noc, som vzrušený... Keď som ťa miloval, zažil som blaženosť, ktorú som si...
170. Milá Fem 1
Milá Fem 1 Milá Fem. Nevieš si ani predstaviť, ako veľmi ma bolia moje vlastné slová, ktoré padajú na tvoju adresu. Je to moja terajšia najväčšia bolesť. Zdá sa mi, že sa každú chvíľu rozsypem ako domček z karát. Prečo je to tak? Myslím si, že sa stále vo veľkej miere opieram o ženu. Ale kto je táto...
171. vedomé vnemy
miloval som pohľad, akým si na mňa hľadela, Tvoje oči, tak pravdivé a čokoládovo hnedé. miloval som spôsob, akým si ma bozkávala, Tvoje pery, tak vzácne a zrelé. miloval som spôsob, akým si ma robila šťastným, dotyky Tvojich dlaní, pocit pokojaa utíšenie mysle v Tvojom objatí. miloval som Tvoju rannú vôňu, čistotu myšlienok a farebný pohľad na...
172. Nemôžem zaspať /poďakovanie
Patrí mojej rodine. Hovorí sa, že v hraničnej situácii ukážeme akými sme. Aké sú vzťahy naozaj. Rodina je tou, ktorá mi pomohla vo chvíli, kedy som to najviac potrebovala. Nemala som prostriedky ani na jednoduchý pohreb otca mojich detí. Nemala som z čoho žiť, nemala som za čo ísť nakúpiť potraviny. Splácanie hypoúveru z jedného príjmu s dvomi nezaopatrenými deťmi a nutným platením...
173. Nemôžem zaspať /potom
Začína mi asi preskakovať, alebo šibať. Na tomto portáli to môžem napísať úplne otvorene. Volá sa „madness". Podľa anglického slovníka to značí „šialenstvo". Smejem sa na tom. Asi sa tým myslí šialenstvo z lásky. Niektoré básne sú ozaj krásne, rozprávkové. Prečo však nepísať aj o inom druhu „madness". Nemám už s deťmi z čoho žiť. Tým, čo som všetko...
174. Nemôžem zaspať /pohreb
Pohreb bol, ťažko povedať aký. Nádherná môže byť príroda, vzťahy, ale pohreb? Zahrali mu aj skladbu navyše, o ktorú som ich prosila, napriek časovej ohraničenosti obradu. Väčšia časť jeho bývalých kolegov, kamarátov po obrade nepodala ruku aspoň jeho deťom. Z obradnej siene vyšli zadným vchodom. Farár na pohrebe prečítal za mňa nad Jožovou truhlou slová, ktoré som mu venovala. Žila som s...
175. Nemôžem zaspať /samovražda
Postupne sa dozvedám, že nemal peniaze na opravu auta, aby mohol pracovať. Že jeho kamaráti ho tak trochu nechali v štichu, keď potreboval a prosil ich o pomoc. Asi preto mi posledné 3 mesiace nezaplatil výživné na deti spolu s režijnými nákladmi podielu bývania. Ako rozvedení sme viedli oddelené životy. Je mi to však strašne ľúto ako skončil. Plačem, pretože sa na neho jeho kamaráti...
176. Nemôžem zaspať.
V hlave sa mi odvíjajú posledné hodiny, kedy bola v našom dome kriminálka. Psychologička mi raz povedala, že alkoholici bývajú „slabí" na dokonanie svojich vyhrážok samovraždou.. Nemôžem tomu uveriť, že to urobil. Asi desať dní dozadu pred jeho hrozným činom ho v dome hľadali dvaja kamaráti. Nenašli ho v dome, pretože sedel v krčme. Vliezli rovno do garáže a...
177. Spomienka
Strácam nádej, strácam zmysel môjho žitia. Stojím tu sama nevie čo a ako ďalej. Slnko už zapadá. Je také krásne. Dodáva nádej no aj pocit nenávratna. Uvedomujem si, spomínam. Spomínam na chvíle, ktoré sú tak nenávratne preč. Cítim dotyk jeho pier, horúci dych na mojom krku. Do očí sa mi hrnú prúdy sĺz. Neviem to zastaviť, nechcem plakať. Prečo to nejde zastaviť? Už nevládzem, premáham sa,...
178. Život tečie rovnovážne. Ani do riti, ani do neba.
Maxima Gali |
Denník |
4. augusta 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 331 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Život tečie rovnovážne. Ani do riti, ani do neba. Niekde medzi. Zabudla som čo som už písala a tak sa budem rovnovážne opakovať, ak sa budem opakovať.Dcéra ukončila bakalárske štúdium a podala si žiadosť na pokračovanie na ďalšie dva roky. Oslávili sme to v Košiciach v aule TU Košice. To je teraz taká móda, každé päťročné štúdium deliť na dve. Čo by potom robili...
179. Gilotína
Neznášam to!!! Je noc a ja si znova, už asi po stýkrát líham do svojej postele, ktorá je chladná prázdnotou... Moja obľúbená hračka, ktorá mi pomáhala prežívať bezsenné noci zmizla. Znova a znova si kladiem tú istú otázku, ktorá mi znie hlavou ako obohratý magnetofón: „kde je?, kam zmizla?" Snažím sa ísť rovno a opatrne ale neustále stúpam na črepiny spomienok...
180. Incoming message
všetko ako funguje ma v poslednom čase dosť znepokojuje a nedáva mi moc silu niečo robiť a ani spať. Chodim sa kupať kade tade po priehradach až kým ma lebkové kosti nezačnu bolieť od zlosti... Ponevieram sa totiž po uliciach, pozerám na ľudí čo robia ako sa tvária a všetko mi to pripadá dajaké priprdlé.. Dva dni som preležal v posteli v depke, iba základné potreby som vykonal, nejedol som, iba...
