Jednoducho vyrásť do vzduchu púšťať vzduch nemyslieť na nič v tónoch tých istých stupníc len stúpať stúpať na ďalšej strane tejto strany...
Pred par rokmi ked som este netusila ako zlogaritmovat cisla kazdy piatok skor nez som svoje ubohe vreckove minula na dva rumy a tri deci kofoly a skor nez ma akysi postarsi panko pozval na dalsie dva, zjavne si mysliac, ze mam cez 18 chodieval mi do mailovej schranky kratky odkaz od chlapca s havranimi vlasmi a bolo to bezne ako ranna cigareta za kostolom( ake absurdne byvalo to skryvanie...
zvycajne sa cely den prechadzam takto v zime ked je vonku pekne len sa prechadzam alebo len tak navstevujem priatelov alebo otravujem bezdomovcov v parku za Jednotou neviem ci sa mi to len zdalo ale sneh dnes vonal presne tak ako ked som mala 7 a ked som mala sedem tak som este pila z poharov ani pes dnes nechcel vkrocit spat do nasho domu..a hoci som mala mokre ponozky od statia...
asi si ani nezbalím kufre a pretrhnem pupočnú šnúru aj tie na vešanie prádla a nastúpim na prvé lacné topánky ktoré ma odvezú tam, kde líškam padá biele šťastie do očných rias predstavím sa novým spolubývajúcim cudzím menom bez nároku na honorár a po večeri sa slušne pozdravím a odjebem sa niekam pod kameň kde budem písať básne iba o láske raňajkovať na prestretom...
tu sedím sama bez povšimnutia a rozmýšľam sama nad nekonečnosťou vesmíru a ešte- aby som nezabudla prečo nikomu sa moje básne...
Dávno si na mňa zabudol tak ako ja na teba. Pravda je, že sme pre seba nič neznamenali. Koľko to bude vlastne rokov? Nad 10 hore?...No ale dnes? Čo je vlastne hore ?a čo dolu. Pod zemou...Trocha šibnutá Pavlína Modroňová, nás zastavila s Pašou v meste.. Že: "Kvočky! Mám novinku... ...no tak Vás tam hodím, teraz z firmy idem s autom alebo sa o pol hodky stretneme, dobre...
Na tejto kazete je natočené to čo na všetkých. Povedala biela víla, vykláňajúc sa z okna.. Medzitým sme sa hrali na susedy, takže ja som bola v tom o dve doľava rovnako vyklonená. A čože susedka, vešiate prádlo..? Veď aj to vaše je pekné, suseda, žiarivé, vo vetre vanie, vietor si z neho urobil more, vietor možno zastrie slnko a oslepujúce odlesky sa zmenia na šeď búrkových nádychov.Suseda...
Každé ráno, sa tešil na západ slnka, mal mu vletieť do dlaní ako to robí Mesiac, keď osvetlí dušu noci. osvetlí priestor miestnosti, kde sa nachádzal, aby jeho oči neboli také slepé. Tma, bola pre neho utrpenie...utrpenie, sa nazývalo tmou. Bol sám, a byť sám v tme je horší pojem ako peklo. keď Mesiac vybuchuje v jeho očiach, necíti sa sám, len čaká kým príde ráno. kým mu slnko nevypáli...
V priateľstve je dôležitá dôvera,úcta. Dotyk vie pomôcť i ublížiť, vie darovať smiech a príjmať slzy-plač. Strach,neistota, nedôvera do priateľstva nepatria. Nielenže narušajú celkový vzťach dvoch ľudí, ale ničia človeka ako bytosť, ktorá...
Skus pochopiť to, čo sa pochopiť neda, skus milovat to, čo ešte milované nebolo. Skús pochopiť, že život ma už nebavi. Netráp sa kvôli mne, ak sa dozvieš že sa mi splnil sen a v tom sne bolo, že už nežijem. Bolo mi s tebou fajn. Buď vždy sebou samým, nehraj už nikdy divadlo, môže sa ti stať, že s sa pod tebou prepadne javisko alebo Ti jednoducho dojde scenár a zničoho nič sa ti...
TY ...bol si to TY,po ktorom som tak velmi tužila... ...bol si to TY, o ktorom som snivala... ... TY si to bol, ktorý mi to zákazal... ...TY si ten, ktorý teraz potom túži.. ... srdce mi búši... ... no perách slovko NIE, no v srdci, v srdci znie ÁNO lebo ťa milujem... ...žiaľ,naša rozprávka tu...
..už dal to posledné?.. Tak tichučko, tak smutnučko, ani tam nechcem ísť.! Srdce mi krváca, keď do izby vchádzam. Aká mi je zima, ako mi je úzko. Už dávno doznela naša pieseň,naše slová. Anjel odletel. Prečo?! Ja viem, že to bola len otázka času- kedy... Vlastne Ty sám si povedal- "Kým Boh dovolí." Ale už dal posledné? Skutočne nedovolí viac? Si mojou...
spievam si tú krásnu melódiu pri blikajúcej lampe piatok v noci a snažím sa trafiť do tej istej jamky ale nedarí sa, pretože moje telo už dnes dobojovalo s únavou, preto nadránom ma našla v kope snehu spať vystrašená...
Deň za dňom sa vlečie, ako zástup dvojhrbých tiav na vyprahnutej púšti, ktoré vôbec nevedia kam šliapu, no poznajú tú cestu naspamäť. Dorazili do cieľa, ťažko hľadať dôvod na triumf a pocit šťastia. Oáza to známa, spoločný duch tu vždy nájde priazeň všetkých, no dnes už snáď po stý krát v očiach plameň sotva plápolá, každou chvíľou slabne, už neohreje. Aspoň tie hviezdy na neby dnes svietia akoby...
Stojím pri tom starom dome na konci ulice ktorého som sa vždy tak bála, veď vieš, bývajú tam samí čudný ľudia a psov je tam viac ako príbehov tých ľudí, ale dnes sa premôžem len kvôli tebe, ty ho máš rád dýcha z neho minulosť a u vás si nič podobné nevidel, nadýchnem sa a vykročím možno v ňom nájdem niečo čarovné a možno na mňa zašteká jeden z tých strašných psov alebo...
Už vážne neviem ako ďalej či zomrieť a či žiť. Nedokážem sa rozhodnúť čo z toho je horšie. Nemala som sa radšej narodiť. Telo je na konci so silami o duši nehovoriac... A myseľ temná ako najtemnejší kút. To trápenie je nekonečné tak čo mi poradíš? Niet na svete vecí čo by ma tešili snáď sa už čoskoro vyslobodím z toho bludného kruhu. Pripadám si tak zbytočná a sama. Mám 21 -...
Na moje rameno položila si všetok smútok - vôkol nás vtedy tancoval len dážď bol nahý, a šialený Vtedy pocítil som strach tvojho tela a svoje vnútro pocítilo...
Nezabudnuteľný pes. Sliedič, lovec, výmyselník, bežec, neúnavný paliconosič, výborný plavec. To je jeho základná charakteristika. A najhlavnejšie tvrdohlavý, ťažko zvládnuteľný a v konečnom dôsledku nami vlastne nezvládnutý. Narodil sa 17.1.2003. Ešte žije, ale už ho nemáme, takže to, čo píšem, je v podstate memoriál. Možno jeho ťažko zvládnuteľná povaha má pramene v jeho neplánovanom ocitnutí...
kráča malým mestom v tieni bielych kozorožcov Tak sama ... skladám si jej obraz z kúskov slov marhuľových makov a divých čerešní na dlani malý gramofón ošúchaný láskou z ktorého znie tiché blues možno prstom prihladí si prameň voňavých vlasov keď sfúkne z torty plameň...
Dada si ráno uvarila dobrú kávu. A to je asi tak...