7. kapitola Stála som pred zrkadlom a dívala sa na svoju tvár. Hoci prešli dva dni, peru som mala stále opuchnutú. Pripomínala mi, ako mi Marco ublížil. Neozval sa. Čakala som, že zavolá, príde, povie niečo, čokoľvek, vysvetlí mi to. Boli sme spolu už tak dlho. Nikdy by som neverila, že je schopný niečoho takého. Prestalo mi záležať na tom prečo to spravil. Podstatné bolo, že to urobil. Mohlo...
... po dlhých hodinách čakania doktor Lens konečne vyšiel z Elizinej izby. Všetci sme s napätím čakali čo povie, ale on mlčal. Veľmi preveľmi som si priala aby povedal všetko bude v poriadku, bude zdravá. Ale on nič. Len stál a mlčal. Toto som nemohla vydržať. Nešlo to. Rozbehla som sa do Elizinej izby a tam som ju našla. Bola bledá. Už to nebolo to živé, vždy vysmiate dievčatko. Pamätám si jej...
Je tam také pole, Kde sa kúpu chrobáky s dlhými tykadlami A obloha prilieva pomarančový džús… Hltám ho dúšok po dúšku Umývam si ruky zrnkami pšenice Ktoré chcú byť čo najskôr na zemi Predierajú sa pomedzi prsty S detským výskotom Vietor rozfúkava zlatisté vlny Cez ktoré prechádzam silnými rozmachmi rúk A ešte stále počujem dupot ťažných koní, Za ktorými kedysi namáhavo kráčal...
Škola, mapy, dejepis literárna veda Trápia ho aj s matikou uniknúť sa nedá Slobody sa zachcelo žiačikovi v škole Najradšej by objímal tajne vety holé Erotika, mariáš to by boli skúšky Učiteľku stískal by v tieni starej hrušky Zvoní zvonec, preč je sen o slobodnej škole Ypsilonky poplietol Tĺk, vo vete...
Hlavný hrdina: Achilleus, syn Pélea a bohyne Thetidy Vedľajšie postavy: Archajci: Aiás, Telamónov syn Aiás, Oileov syn Agamemnón, Átreov syn Diomédés, syn Týdeov Nestór, Néleov syn Odysseus, Láertov syn Meneláos, syn Átreov Patroklos, Menoitiov syn Trójania Priamos, Láomedontov syn, trójsky kráľ Hektór, syn Priama a Hekaby Paris Stručný obsah: Kniha Ílias opisuje...
Mal som v tú noc pocit, že ľavá a pravá polovica môjho tela sa striedali v spánku a v bdení, možno aj preto som sa prehadzoval z boka na bok. Pravé oko mi vandrovalo po tmavej nemocničnej izbe, ľavé bolo pritlačené na vankúš a tvárilo sa, že už spí. Mozog - ten premýšľal, pracoval, akoby mal nočnú smenu. Myšlienky sa mi stále vracali späť do minulosti, až do detských čias. „Dnešnú noc...
Kde bolo tam bolo, je trošku ležérny začiatok práve tej mojej rozprávky. Veľký tresk a v malej izbietke drevená kolíska. Takýmto spôsobom som vyrazila do tohto veľkého sveta. Imaginárne auto, vyblýskaný dizajn a rýchlosť nebeských koní. Za volantom ja, štartujem cestu okolo života. Tu niet značiek, zákonov, ba netreba ani vodičský preukaz. Pre začiatok stačia mamine teplé dlane a otcov...
Podľa rozprávania účastníka povstania Boli sme traja priatelia a mali sme byť zapojení do partizánskeho hnutia. Organizátori na nás pozabudli, a tak sme sa pustili do hôr hladať spojku, ktorá nás mala na starosti. Videli nás ostatní muži z dediny a pridali sa k nám. Tak vznikla asi päťdesiatčlenná partizánska skupina. Noc z dvadsiateho ôsmeho na dvadsiateho deviateho augusta 1944 sme...
Prichádzam s mierom v duši? Ani neviem, či to moja vyššia priorita tuší. Som vo fáze, ktorá dlhá a trpká je. Preto sa spolieham, že mi niekto pomôže. Ten niekto, komu poviem, čo ťaží moju myseľ. Ten niekto, kto mi pomôže nájsť vyšší zmysel. Vyšší zmysel mojej existencie na tejto zemi. Pretože teraz cítim, že moje kroky sú v obmedzení. Chcela som zmeniť svoju identitu, svoju tvár. Chcela...
Ja niečo cítim. Ja niečo skutočne cítim, tam hlboko vo svojich slovách. Vo svojich činoch. Ja niečo skutočne cítim, v tom tichu vírov svojich myšlienok. Páči sa mi táto hra. Ja som ty a ty si ja. Ale v skutočnosti ani jeden z nás nevie, čo vlastne odohráva sa. Ja si staviam most z ticha svojich myšlienok priamo k tebe. Ty ho však nevidíš, lebo žiara z cudzích očí ti výhľad naň...
Počujem svoj ťažký dych, tlkot srdca hlboko v útrobách svojich uší. Počujem volať niečí hlas z bludiska v mojej duši. Niekto hladí dlane mojich myšlienok, snaží sa pretrhnúť niť a ukradnúť mi klbko mojich spomienok. Ja pevne zovriem tieto dlane a uzavriem tak cestu k tajomstvám svojej duše. Nikto sa k nim nikdy nedostane. Sú to moje myšlienky, moje spomienky a moje tajomstvá. A moja...
Dýcham, lebo cítim silu a nádej. Verím, lebo som nezlomná vo svojej duši mladej. Klamem, lebo ma to tak naučili. Ale tú správnu príručku pravidiel mi nikdy neodporučili. Naučili ma veci k životu nepotrebné. Naučili ma, že všetci a všetko okolo je popletené. Iba moje vnútorné presvedčenie má to správne inteligenčné smerovanie. Naučili ma veriť tomu, čo je vo mne. Mysleli si, že sa...
Pozerám do hĺbky tvojich oči nebeských a neviem sa nájsť, ale necítim žiaden ostych. Chcem ti poďakovať za ten jediný pocit vo mne, chcem, aby sme kráčali spolu v noci a či vo dne. Chcem o tom všetkom napísať nikdy nekončiace básne, aby sme mohli každému rozprávať, aké to je krásne. Snažím sa nájsť pre nás veci tak spoločné, ale cítim, že moje pocity a všetko ostatné je bezmocné. Ja ti...
Ohryzené krivé STROMY- ukradnutý kožuch už nechce nosiť ani VIETOR sám... Zohyzdení nahí ĽUDIA nechajú sa kolísať ZLODEJOM a odniesť až tam... ...kde pripomína mi to NAHOTU, holosť konára šuští, že stratil aj poslednú ÚCTU a zhadzuje šat... Odev zvaný ČLOVEK, ktorým sa oháňa SPOLOČNOSŤ odev zvaný list prečo stromu... ...NECHÝBA???... Prázdno na...
Hľadaná, nájdená, jediná, stratená, nevšedne zmenená, smrteľne nechcená... Zmätene skľúčená, skrútená, zvlnená, pokojne skrčená, zbitá a zničená! Krvavo sfarbená, bezmenná, bezsenná, vraždiaco príšerná, výbušne zákerná... Kričiaco mlčiaca, plačlivo vidiaca skrotená, šialená, agresívne zmučená... Neveriacky skeptická, nacisticky cynická, zakázane mystická, symetrálne...
Drž už hubu! bolia ma z teba uši a tečie mi z nosa! tak buď ticho! veľa hovoríš a nič nepovieš načo víriš prach skutočne mi je z teba nagrc a zo všetkého hraného z tvojej strany čakáš, že sa budem smiať tvojim obscénnym vtipom bez pointy bolí ma hlava chcem prežiť dnešok a potom už len celý život bez tvojich zubov bez toho smiechu hraného a bez toho,...
par ťahov perom, znovu sa ukázala ta istá spomienka. končí na podlahe medzi príbuznými, v hrbe papierových gúľ. je mi ľúto ..... stromov obetovali život teraz nesú márnosť. ďakujem ..... ohňu že tú márnosť premieňa na...
Len tak si zapol rádio FM lebo vraj je najlepšie povedal mu kamoš, ktorý je už za vodou a drie ako kôň a má peňazí ako šupiek a on len dlhy preto si zapol rádio aby sa zbavil depky hrajú pekne melodicky listy padajú na zem ako dôkaz jeho porážky letnej lásky miloval ju viac ako Boha preto dostal po hube od života chcel zahodiť kresťanstvo do koša ako chumáč prachu vsadil kartu na...
Budík. Ten odporný budík ustavične zvoní. Rozlepím jedno oko. Cez okno sa do izby tlačia prvé lúče ranného slnka. Do frasa, je sobota. Ja sprostá som ho zabudla vypnúť. Nenormálne mi hučí v hlave. Snažím sa rozpamätať, koľko som toho včera vypila v tom bare. Čo sa potom stalo... Začína mi svitať. Áno, to nebol sen. Ten chlap. Ako sa len volal ... Tomáš! Ale kam zmizol. Veď predsa ... nie som si...
Len pätnásť sekúnd no každý deň spravili by môj život krajším. Darmo si budem nahovárať ten sen sa nesplní, ja viem. Kričím tak tíško, vysielam tak slabo, No odpoveď žiadna či chabá. Nevnímaš, nechápeš to, a ja Ti to povedať nemôžem a ani nechcem. Že pätnásť sekúnd, znamená pre mňa viac. Tie pohľady pár nezmyselných slov za ktorými sa skrýva ten...