Nezaradené
Najnovšie príspevky:
zobrazuje sa 3341. až 3360. príspevok z 3521
3341. korene..
mením smer cestu topánky končia v koši toľko zakopnutí pádov na kolená neprežili prvé kroky opatrné našliapnutia nasadený úsmev pohľad odlepený od zemi vidí krásu blížiacu sa z diaľky obraz zmizol dvíham sa s tvárou oškretou zabudol som dívať sa pod nohy prekročiť koreň prerástla si ma...
3342. .....
Bola raz ona a on. Ona čistá a on špina. Ži čestne, nech on v špine zhnije. Nevidí to, ale bude to jeho pád keď z bahna nebude mu nikto chcieť ruku na pomoc dať. Karma spravodlivá je ona nesúdi ona dáva. Čo vložíš to dostaneš. Cez deň nenájdeš a v noci stratíš. Tvojim tieňom bude špina vlastného žitia. Nik na hrob kvet nehodí aj hrudka hnedej zeme bude ťažšia ako balvan tejto...
3343. Ty si môj osud
aurora |
Nezaradené |
6. decembra 2006Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 270 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Bolo to najkrajšie leto v mojom živote. Škola ma už dávno netrápila, jediné, po čom som túžila, bolo užiť si leto tak veľmi ako sa len dá. Po niekoľkých nevydarených prázdninách som chcela konečne zažiť niečo veľké. Práve som počúvala hudbu a utierala prach v obývačke, keď zrazu zazvonil zvonček pri vchodových dverách. Mala som šťastie, že som ho začula, keďže som mala hudbu pustenú dosť nahlas....
3344. Láska nezvíťazí nad smrťou
aurora |
Nezaradené |
6. decembra 2006Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 408 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Zasnežené ulice a ticho, ktoré nenaruší žiaden zvuk boli jej priateľmi. Svetlo sa rozlialo do celej miestnosti a vnieslo do vnútra nové ráno. Myslelo, že zobudí Cassandru, jediného obyvateľa tohto smutného domu. Nevedelo, že je už dávno hore a pri okne sleduje padajúci sneh. Premýšľa o láske, o ňom a o sebe, o všetkom, čo by ju urobilo najšťastnejším človekom na svete. „Úsmev na tvári, tvoje...
3345. Prvý čitateľ
aurora |
Nezaradené |
6. decembra 2006Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 524 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Listy šumia v korunách stromov a vietor zápasí aj s najmenšou prekážkou. Dážď bubnuje na rímsy okien a vonku niet ani duše. Je to práve také počasie, do ktorého by ste nevyhnali ani psa. Prší, akoby ani nechcelo prestať a hladina riek sa pomaly dvíha. Ľudia sú mrzutí, nevychádzajú z domu, každý by bol radšej na slnečnej Floride. Každý okrem mňa. Milujem to bubnovanie i vôňu dažďa. Vtedy snívam a...
3346. Bolesť
Na kolenách kľačiac, ruky mohutne vzpínajúc k nebu, prosiac o zmilovanie, ocitla sa na zemi plnej špiny.. Slzy stekali, srdce sa trieštilo na milión kúskov a dych sa pomaly dostával z pľúc na zemský povrch. Zima, chlad, mráz, ticho, tma, ničota pohlcujúca každú živú bytosť v dosahu, rozpínajúca svoje mŕtve krídla v snahe zakryť nimi vše krásne a doposiaľ šťastné. Myšlienky valiace sa von, výkriky...
3347. Môj včerajší príhovor na stužkovej
Vážení prítomní, Keď som včera premýšľal o tom, čo Vám povedať, náhodou sa mi dostal do ruky jeden list. Autor sa podpísal ako náš anonymný a imaginárny priateľ. Rád by som Vám tento list prečítal namiesto môjho príhovoru. Takže.... Ten list.... Nepoznáte ma, ale ja vás áno. Videl som vás už v ten prvý deň. Všetci ste akosi splývali. Pamätám si tiež, ako vošla do triedy vaša triedna, po...
3348. Manželská romantika
Keď sa vráti domov, práve sedím v kuchyni a ládujem špagety. Žmurknem naňho a pošlem mu vzdušný bozk. A začnem sa smiať. Nahlas. Má pekné tmavé sako s kravatou. A čierne vlasy. Fešák „Dnes ti to sekne, miláčik!“ poviem mu. On otvorí ladničku a niečo hľadá. Usmievam sa. Pritom rukami vyberám špagety z misky a kladiem si ich na hlavu. Robím to dovtedy, kým ju nimi nemám celú...
3349. Tri dni
Večer zasadil finálny úder dňu a moje kroky smerujú do jeho svetielkujúcich útrob. V miestnosti rozohriatej príbehmi a filozofickými úvahami sedí na stole veľké pivo a rozvíja konverzáciu. Novinami oblepený strop celý večer padá na masu neprítomných ľudí. Oproti kráčajú dve dievčatá pod zákonom v krátkych sukničkách. Rýchlo kontrolujem, či mám dosť peňazí na pivo, alebo aspoň na jednu z...
3350. Dievčatko
Pajzel. Nafajčené tak, že človek vidí akurát tak svoje ruky. A poldecák, ktorý obopína prstami. Vrieskajúca hudba. Pot na čelách a pod pazuchami. Letný vzduch prúdi z pootvorených okien. Pri bare sedí dievčatko. V červených bodkovaných šatách a vlasmi do copu. Chutnučká. „Čauko, zlatíčko...“ „Kuriatko, a čo ty tam tak sama?“ „Poď si mi sadnúť na kolená, maličká.“ Nakoniec si ku nej...
3351. Mama
Dadka |
Nezaradené |
27. novembra 2006Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 319 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Už nie je dieťa. Dospela a snaží sa zo všetkých síl vyrovnať sa s tým. Vie, že už nič nebude také ako to bývalo. Nevie čo bude robiť, keď odíde, nevie ako sa má chovať. Vie iba to, že zostala sama. Bez mamy. A tej samoty sa obáva najviac zo všetkého. Spomína, aké nádherné detstvo prežila, ako sa vždy tešila z prvej vločky čo spadla z neba. Ako pri vianočnom stromčeku zazvonil zvonček a o malú...
3352. Ľudia a svet
Stojím na ulici, hmla sa vznáša všade okolo a jediné svetlo v mojom živote je iba lampa, ktorá na mňa vrhá jemne zlatisté svetielko. Vonku je zima. Tíško sledujem okolo idúcich ľudí. Zisťujem, že sú úplne jednoduchí. Z tvár im môžem vyčítať všetko... radosť, smútok, pochyby, občas aj strach ale i afekt, ľahostajnosť voči všetkému, namyslenosť, ignoráciu života okolo. Viem, že ľudia sú rôzny a vo...
3353. Chyba
Urobila chybu. Krok do zlej, opačnej strany. Nemala poslúchnuť a počuť prehováranie, ktoré patrilo jej a ktoré zmenilo celý jej nasledujúci život. Mala si stáť za svojím, mala ísť po ceste, ktorou sa vydala a dokončiť ju. Nemala sa obzerať. Mala ísť domov ignorujúc tie zvuky a slová, ktoré boli len pre ňu. Keby si stála za svojím, teraz by možno netrpela. Neľutovala tú osudnú chvíľu a možno by...
3354. Za 6
Tak už to vymysli, aby to nebolo ako pokus o originalitu za každú cenu. Dnes sa nebudeme milovať. Prečo? Nemám na to chuť. Aj tak sme sa milovali. Nedokáže byť bez toho. Neopováž sa zasvietiť, veď ma uvidia tie stromy nahú. Vážne to povedala. Tebe už naozaj prepína. Všetko, čo povie, znie tak básnicky. Ja jej chcem roztiahnuť kolená a ona rozmýšľa ako to napíše. Aj tak to nikoho...
3355. Boj krvi s vodou
korheľ |
Nezaradené |
25. novembra 2006Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 281 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Jeruzalem, úzke uličky. Jemný štrk mi škrípe pod nohami. Akurát vyšlo slnko. Vrhá také čudné tiene, môžete ich zazrieť iba tu a teraz a možno ešte aj v zajtrajšie ráno, napozajtra, či budúcu stredu o takomto čase, ale to ja neviem. Vlastne ma to ani netrápi, to iba v slede myšlienok mi napadla oná desivá téma, že tok času. Rýchlo od nej preč. Ulička sa zvažuje. Lemujú ju drzé kamenné múry...
3356. Paradox
Aký je údel čiernej mačky? Už sa bojí aj cez ulicu...
3357. KINGHTSBRIDGE billiard sallon smoking bar
Špinavé akvárium, strašne malý kapor a žena (alebo dievča, čo ja viem...) s neúmerným zadkom a predkusom, nie pekná, zaujimavá, ako liliputánka, nie taká malá. Pila um a zapíjala kofolou. Otec a syn, vášniví biliardisti. Nikdy som nechápal prečo sú biliardové stoly zelené, možno si pripadajú ako menší golfisti, väčší chlapi, nie zženštilí ako tí vedľa v kravatách pod košeľami. (hrajú...
3358. Neohrozené súkromné očko A
Bolo to tridsiateho druhého decembra, na prelome nového roku, a každý obyvateľ tohto zatuchnutého a Bohom zabudnutého mesta sa triasol pri predstave, čo mu prinesie ďalší rok odriekania, šetrenia a platenia daní. Všetci sedeli doma pri zvyškoch zo včerajšieho obeda a v telke sledovali primitívne programy. Za oknami zavýjal vietor, pri ktorom vám odumierali sivé mozgové bunky v mozgu a žalúdočná...
3359. Vymyslím si čierne kvety
Hladkám si doškriabanú dlaň. Pritískam tvár na okno. Uhryzol ma, keď sme sa milovali. Krv sa plazila po ruke a on pil z mojej dlane. Bolo to ako nikdy neprežitý orgazmus. Dych sa zachytil o roztrhané šaty. Krvácam. Zase sa pozerajú. Ublížia mi? Bežia za mnou. Pár okamihov a zdrapia ma za splašenú kožu. Kričím. Potkýnam sa o lúku. Váľajú sa po mne, po mokrých kvetoch. Čakám úder. Voňajú ako smrť....
3360. Zhorené telá
Posledná cigareta... Krátka láska doznieva za dažďa Tak suchopárna predstava dvoch tiel zhorených láskou Žiadala menšiu oddanosť Tá tajomná veličina obalená v...
