Posledná cigareta... Krátka láska doznieva za dažďa Tak suchopárna predstava dvoch tiel zhorených láskou Žiadala menšiu oddanosť Tá tajomná veličina obalená v...
Pijem nektár vychutnávam božskú ambróziu nachvíľu reálne snívam Netuším, čo skôr... Je preplnené celkom celé to obrovské vákuum svetskou ničotou Myšlienky si plávajú niekde uzavreté veľkým dreveným vekom - vekom. Tak načo ešte...
Prečo ľudia spíte? Nebuďte ako Jánošík,on spal celý život... Môj sen je iba o tebe... Ako by som stále myslel iba na to... Svetlo Môj život končí... Nemám...
5. kapitola Vošla som do našho obľúbeného baru Mystic, v ktorom sme sa mali s Luisou stretnúť. Pohľadom som našla prázdny box vzadu a zamierila som k nemu. Nestihla som si ani sadnúť, keď sa pri mne objavil čašník Mike. "Čau Suzie. Čo si dáš? " Hodil na mňa jeden zo svojich zlatých úsmevov. "Zatiaľ iba kávu. Čakám Luisu." vysvetlila som. Pochopil, usmial sa a odišiel. Luisa všade zásadne...
3. kapitola Stála som pri vchodových dverách a kontrolovala som obsah kabelky. Bolo o päť minút deväť, keď som zvonku začula trúbenie. Odhrnula som záves na okne pri dverách. Pred našim domom práve zastalo Petrovo čierne farrari. 'Je presný'. pomyslela som si a zišla som po schodoch k autu. Slnko sa rozhodlo zahrať sa na leto. Obloha bola bez jediného obláčika. Bol začiatok mája a vonku bolo...
1. kapitola Vošla som do vane plnej horúcej vody a peny. Voda utlmila všetky moje myšlienky. Nechcela som premýšľať. Príliš to bolelo. Do ticha kúpelne zazvonil telefón. Ten zvuk mi rezal do uší aj do duše. Nezdvihla som ho a on neprestával zvoniť. 'Prosím dosť' želala som si v duchu. Vedela som, že je to on. No bolo neskoro. Neskoro na všetko. Aj na nás dvoch. Pohľad mi padol na hodiny. Bolo...
Možno ste tiež unavený z „filmového polystyrénu“ v kinách, nevlastníte debilizátor (TV), a chcel prežiť niečo viac, ako zajačik Azuritko sediaci v košíku čistej bielizne. Lietanie je tu pre nás! Trochu volnejšie popíšem jeden z mojich víkendov blízko oblasti, kde pokrokový zbojník prezývaný "Rumcajz" prežil svoje najbohatšie dni v kariére. Bolo to na Jičísnkom letisku, kde sa pravidelne zbieha...
Vážená slečna XY(pre vás JOYCE), ďakujem Vám za zaujímavú edičnú ponuku. Edičný projekt výberu z portálu citanie.madness.sk je realizovateľný, verím, že pri dobrej spolupráci by výsledkom bola zaujímavá knižka. Museli by sme si však zabezpečiť financovanie, čiže rozdiel medzi predpokladanými nákladmi a príjmami z predaja knižiek, čo by s istou pravdepodobnosťou bolo možné napríklad...
Strčiť hlavu do piesku ako pštros ....... alebo možno do vody ako kačica ...... chcem!!! Možno by okolo mňa aspoň raz niečo bolo. Tá ničota všade tu ma zabíja! Bola som na pláži, chcela som počúvať šum mora a odreagovať sa. Slnko ztmavovalo moju pokožku do čokoládova, čo sa mi nesmierne páči. Ležala som tam v tých mojich sexi rúžových bikinách, hore bez – samozrejme a opaľovala som ...... seba...
...
keď zavriem v noci oči, takto vidím svet... ...ty si jedno svetielko, jedno z miliónov... ...niekedy svietiš a inokedy zas krásne blikáš... ...tvoje jasné svetlo hladí moje unavené oči... ...šepká im niečo krásne, čo ráno zabudnem... ...len viem, že keď zavriem očci, budeš tam... ...svietiť, hladiť a šepkať a spievať... ...a ty, jedno malé svetielko, roztancuješ všetky tie...
Pred mnohými a mnohými rokmi som ešte patrila k nim. Hrýzla som ceruzky ťahujúc z nich drevenú chuť, lízala steny a zubné pasty a zbožňovala praskanie ľadu na mlákach roztratených po ulici. Dnes sa drobci vrhajú už aj na toaletný papier, ako na potvoru ten menej kvalitný, ochutnávajú z konzerv pre svojich miláčikov až človek neodolá ich spokojnému výrazu a potajme si dá tiež. Nedá sa nepočuť...
Môj život? Čo to vlastne je? Pár nezaujímavých rokov,nekonečne veľa dní a nocí. Jednoducho o ničom. Nič sa v ňom nedialo, nič čo by ma nejako ovplyvnilo, či nebodaj obšťastnilo. Nič som zatiaľ nedokázala, nič neobjavila, no nikomu som ani nejako neublížila. Ale moment...ublížila som sebe. Všetko to začalo, keď prišiel ON. Môj život sa obrátil naruby. Úsmev na tvári mi nikdy nechýbal. Hádam som sa...
ľudia kam sa ponáhľame veď to čo sme všetko stratili už aj tak nedobehneme že lásku hľadáme? tá príde sama sama aj opustí nás niekoho ani nestretne ale poznačí všetkých nás ľudia načo ten krik veď aj tak nás nepočúva nik z toho sa nestrieľa radšej skúste hľadať svojho anjela potom kričte, bite, naháňajte, ale svojho anjela si už zobrať nenechajte a nakoniec? nakoniec vás aj...
Ak pri pohlade na nebo vidíš biele kone pasúce sa na modrej lúke, ak pri daždi tancuješ na hudbu kvapiek a svoje telo odovzdávaš vlahe, ak pri prebúdzaní sa Jari bežíš rozkvitnutou záhradou a omámený vôňami si líhaš so zavretými očami, ak počúvaš ticho Zimy a na jej tóny spievaš svoju pieseň, ak ťaháš topiaceho sa a vyprevádzaš odlietajúceho, ak plačeš so šťastím a smeješ sa smútku, ak máš...
,, To nemyslíš vážne!“ skríkla som na Martinu po tom, čo mi ukázala fotku jej priateľa. Básnila mi o ňom celé letné prázdniny. Rozprávala o ňom iba v superlatívoch a jednostaj mi hovorila: ,, Keď ho uvidíš, odpadneš od závisti.“ Bola som nesmierne zvedavá, ako mávam vo zvyku. Bola by som schopná vykonať čokoľvek, len aby som počula aspoň jeho hlas. Nakoniec som nemusela robiť nič. Bola som sama...
Detstvo Vytrhávam bábike posledný zlatý vlas už nie je pre mňa kráčam cez slnečnicové pole spomienok chytám tú pravú nemôžem ju vziať so sebou do detskej izby sa späť cez škáru neprepchám xxxxx schovávam v srdci stružlinku tvojich vlasov vonia mi medom motýľ na dlani plávaš príliš blízko k nebu neodlietaj nechcem plávať sama ostanem budem strážiť tie tvoje medové...
Trsovito po kvapkách do hladných útrob riečneho toku namočím si prst a ochutnám pokojné útočište rybích druhov rozčeslo sa pol na pol a ja len zízam na ten malý zázrak o ktorom netuším či je dosť príhodný tak ako aj táto báseň ktorá mi príde ako ďalší ľudský výmysel snažiaci sa vytrhnúť z biedy môj stereotyp ozvalo sa tiché žblnk a ja si uvedomujem svoje šialenstvo o ktorom...
Plné priehrštie máme malých sklíčok, z ktorých skladáme svoje šťastie na doskách života. Ružové prinesú šťastie, modré pokoj, zelené nádej, červené lásku a čierne útrapy. Stojíme na javisku a hráme, naše kroky sú nesmelé hlas sa trasie Ruky sa vo vzduchu vôkol nás pohybujú nemotorne. Niet scenára ani režiséra, nik nás nevedie. Sami túto rolu hrať musíme. Aplauz a...
Vtedy som mala v ruke zelené jablko. Ponáhľala som sa dolu ulicou, do nosa mi vchádzal prach, vône, do hlavy sa mi zarezával hluk a omínal ma kamienok v topánke. Pamätám si to presne. Už dávno som tvrdila, že zelené jablká – také tie veľké – sú magické, že upútavajú pozornosť. A niečo z nich vyžaruje. Bola som nimi ako posadnutá. Nik mi ale neveril. Vtedy sa to konečne potvrdilo. Ak by som...