Nezaradené
Najnovšie príspevky:
zobrazuje sa 3441. až 3460. príspevok z 3521
3441. Potápač
Hlasitý šplech a už klesal ku dnu. Azúrovo modrá voda naokolo, žlté rybičky, nejaké tie koraly. Pomalé ponáranie, netreba to uponáhľať. Všetko spomalené, vytrhnuté z ostatného sveta, rozprávkové. Paralizovaný masou obklopujúcou telo, pomalými pohybmi nôh, dokazujúc si realitu prežívaného okamihu, vzďaloval sa od svojho člnu, ktorého polohu predpokladal na mieste kam upieral celý čas zrak. Sú...
3442. Oukej
Čo všetko“ sa uvarí“ na CHATe, na tom “si pochutí“ nejedno bruško. To moje ma vždy zabolí od smiechu, keď píše môj spolužiak, kamarát a doktor mojej dušičky. Mimochodom, v jeho ordinácii má stále miesto sestrička Zuzka, ktorá so mnou zdieľa lavicu a dáva mi prvú pomoc. Čo by som bez nich robila? roBERTO. A že neprídeš... janina. Čau, grep! roBERTO. Ahoj, Drakula! janina . :-/ roBERTO....
3443. moje malé sneženie
čiernytulipán |
Nezaradené |
6. marca 2006Vaše hodnotenie:
| Čítalo 464 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.Neviem chcelo sa mi pršať alebo snežiť? Obloha sa vyliala na budovy sivá a pod kabát sa mi vtieral vietor Myslela som na teba boli sme vtedy opití láskou vo fľaši tequily v prázdnej uličke si ma chytil za ruku pozrel na mňa a stlačil ju ešte silnejšie Usmiala som sa urobil si to prvý krát a naposledy Keď to urobíš možno znova nebude to rovnaké ani obloha už nebude rovnako sivá...
3444. Dobrodruh
Na vlnách vlastných myšlienok Sa nechám unášať Do stredu nekonečnej krajiny Priamo do srdca...
3445. Bojovník
Istým krokom sa vydal na cestu, cítil sa roztrasený a asi tak že každú chvíľu sa otočí a zuteká. Nie, to nejde, keď sa raz pre niečo rozhodol, musí ísť za tým. Nemôže sa nechať odradiť len vlastným rozháraným (čím? najskôr pocitom) pocitom že treba útiecť. Tak je to: útek alebo boj. Hlava alebo orol. Vyberaj rozvážne, v každej situácii je lepšie niečo iné, ak nie si rodený bojovník, ktorí sa...
3446. Ničnehovoriaci
Najviac sa obával monotónnosti a toho, že bude nudný, presúval obrazy až sa mu mihali pred očami a od začiatku nevedel čo chce povedať. Je možné že nič, ale hra na písanie sa mu tak páčila. Tento pocit ešte nezažil, aj keď si potom hovoril, že je to nanič a bál sa každej kritiky, skoro tak veľmi ako ju očakával. Bezprostredný a prestupujúci pocit sa ho zmocňoval. V takom vytŕžení bol vždy....
3447. Odhalenie
Zo začiatku nič. Nebola síce najškaredšia, ale láska na prvý pohľad nehrozila, však ani nemala prečo...vekový rozdiel 2 roky nič neznamená, ale postava je dôležitý faktor. Malá, štíhla, čo ja viem, skôr by som niečo seberovné. Takže vyzeralo to, že medzi nami nedôjde k ničomu, koniec koncom ani nedošlo, ale z mojej strany to nebolo celkom tak. Neviem čím to bolo spôsobené, možno som si len...
3448. Som...super! (1.)
Maja 337 |
Nezaradené |
23. februára 2006Vaše hodnotenie:
| Čítalo 342 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.„Sááándrááá!“ „Nóó?“ „Poď dole do kuchyne.“ „Ale mne sa nechce...“ „Ihneď poď dole!!!“ „Ookej...“ Napríklad takéto rozhovory sa uskutočňujú v našej rodine. Ozaj, volám sa Sandra Davisová a mám troch starších bratov, čo je hotová katastrofa! Potom mám jedného ocina a jednu maminu. Som rada, že nie sú rozvedený, alebo také voľačo, lebo podľa mňa je to strašné! Celá rodina sa tak...
3449. Ani báseň, ani poviedka, ani esej...len moje slová pre Vás
Mala som odporučenie od Vás písať prózu. Hm. Rozmýšľať nad tým určite budem. Ale to nie je téma, ktorej sa chcem teraz venovať. V prvom rade by som Vám chcela poďakovať za vaše komentáre, veľmi si to cením. Nikdy som svoje básničky neuverejňovala (vlastne, raz áno – v Žilinských novinách, ale k tomu by som sa radšej nevracala). Tento “portál” som objavila len nedávno a dala som si načas, kým som...
3450. Test
čiernytulipán |
Nezaradené |
17. februára 2006Vaše hodnotenie:
| Čítalo 360 ľudí. | Nik ešte neodporúčal."Bože, točí sa mi hlava. Mám problém zaostriť. Akosi niesom vo svojej koži. A trvá to už týždeň." zamumlala som Korine. Čupela vedľa mňa. Fajčili sme a klebetili ako každé rano. "Jedla si?" opýtala sa. "Hej." "A čo? Myšie chvosty?" dodala s iróniou. "Hej, so smotanovou omáčkou." "Tak sa nediv, že ti je zle." "Fajn, už mi je lepšie. A stačilo niekoľko chápavých slov od teba." zamrmlala som. "No...
3451. pod zavretými viečkami
čiernytulipán |
Nezaradené |
16. februára 2006Vaše hodnotenie:
| Čítalo 411 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.Víkendové stavy stiesnenosti sliedia ako ovady. Nemám chuť opiť sa, ani na sex s neznámym. Nemám chuť ani dýchať. Asi len klasik mi dokáže vyplniť prázdno a utíšiť zatemnenie rozumu. Dlhé monológy presiaknu Händlovými skladbami. Johann Pachalbel, jeho Canon D dur, a pod privretými viečkami mi Kráľ Slnko civí do výstrihu. Nečervenám sa. Zrýchlim intenzitu nádychu a výdychu, nech je vidieť...
3452. Bludný kruh
Jane otvorila oči. Ležala na zemi plnej krvi. Skúsila sa pohnúť, no akoby ju zväzovali neviditeľné laná. Zmätene sa obzrela po izbe. Nevedela, kde je, nevedela, čo sa stalo.. Znova sa pokúsila pohnúť, no v tom ňou však prenikla taká obrovská bolesť, že znova omdlela.. Jane otvorila oči. Ležala na zemi plnej krvi. Skúsila sa pohnúť, no akoby ju zväzovali neviditeľné laná. Chcela vykríknuť, no z...
3453. Chcem si len spomenúť...
Vo víre týchto dní a politických sľubov, v predstave krajších čias, mi prázdne mletie hubou otravuje život Chcem si len spomenúť, na chvíľu sa vrátiť späť o niekoľko rokov. Veď, čo môžem stratiť ? Budúcnosť s palmami a oázou kľudu ? To prosím už nie, to si trepte ľudu, čo chápe iba to, že chcel by to raz zažiť a verí a čaká a hľadá svoju pažiť, na ktorej do sýta rožkom sa opije....
3454. Keď kresťan robí politiku..
Keď kresťan robí politiku, málokto to tuší že prekročil prach svojej viery, že satana ma v duši čo šepce hlasom medovým ba tvári sa jak anjel no ústnym sprejom musí zakryť smrad, čo z neho vanie Keď na plné ústa pred blížnymi reční a morálkou a bohom seká ako mečmi Jak v stredoveku na bosorky poriada si hony a s úchylkou kata utne, ak pred ním hlavu niekto skloní Je lepší predsa mŕtvy ako...
3455. Národná
Už žiaden " WS shoping " a reklamy z Česka našim mottom nech je včera, zajtra, dneska: Kto za pravdu horí, klamstva sa nebojí, a má rád Slovensko, nech mu dobre stojí. Bo pravda odveká vraví o Slovákoch jak o orloch Tatier, o obrovských vtákoch, čo zleteli z vrchov a tiahnú na podolia a keď sú už dole, tak si aj odvolia. Príjmu v parlamente náš zákon o jazyku a vrátia sa hore, hoc...
3456. Komíny touhy
Stoupáš vzhůru možná pro tu nedosažitelnou samotu hvězd každým krokem jsou ti blíž a já dál stovky světěl a měst objímals pohledem a zatím dole čekaly jenom dvě ruce až do nich vrátíš svůj...
3457. Propletená
Když horké květy bez adresy bloudí nekonečným plotem řas říkáš mi neumím tančit po špičkách naši stínohru s deštěm vím jen skrz tvé tělo chci se milovat i s tvou duší netoužíme po ráji ty má lásko...
3458. Život
Prší... všade akoby obloha plakala. Sedím pri okne a čarbem si do zošita. „Blbý svet! Načo vlastne žijem? Kašlem na dážď... idem von, aspoň sa trochu poprechádzam a možno pôjdem ku Gabike.“ Rýchlo sa obliekam- nová vetrovka, čapica a šál. Nikto nieje doma- mám šťastie. V tomto počasí by ma nikam nepustili. Vyjdem von. „Ejha...prší viac, ako som si myslela. Ale čo už?“ Prechádzam sa po...
3459. Nezastaviteľný vírus- niet pomoci
„Dobrý deň!“ slušne pozdravil doktor Crewford, keď vošiel do priestrannej operačnej sály. Táto miestnosť vzbudzovala určitý rešpekt. „Dobrý deň!“ odzdravili dve sestry v zelených rovnošatách a doktor, ktorý mal pri operácií robiť asistenta. Sála bola osvetlená zeleným svetlom. Tlmene tu bzučali stroje a všade bolo cítiť pach z liehov a iných vodičiek. Doktor Crawford bol mladý, ambiciózny muž....
3460. Modlitba
„Ešte stále si nahnevaný?“ spýtala som sa s nádejou v hlase. „Daj mi pokoj!“ odohnal ma. „Bože! Čo také strašné som ti spravila?“ kričala som „Choď preč!“ postavil sa a ukazoval na dvere „No vďaka! Pamätám si, ked´ si mi sľuboval, že ma budeš ľúbiť. No ty si to asi nepamätáš!“ Rýchlo a zlostne som hádzala veci do tašky. -Idiot- myslela som si Pozrela som sa na náramkové hodinky, ktoré...
