Tento denník sú krátke písomné záznami mojemu fiktívnemu kamarátovi, ktorého som nikdy nenašiel a preto som si ho vymyslel, aby som mal komu zdeliť udalosti a čokoľvek bolo a je pre mňa dôležité. Denník píšem spätne s omeškaním niekoľkých desaťročí. Drahý piateľ. Bratislava 1.6.1969 Dnes sme sa presťahovali z rodinného domu starých rodičov z otcovej strany, na neďaleké sídlisko. Máme...
Kráčal som stále okolo po ostrých kameňoch a odhodlával som sa skočiť dnu na stenách priepasti som videl rôzne obrazy boli tam Lautrecove prostitútky Vincentove slnečnice a Dalího sny steny boli celé pokryté krásnymi farebnými obrazmi, ktoré priam lákali človeka skočiť A tak som raz ráno vstal a skočil padajúc do priepasti sa všetky farby na obrazoch rozmazali do psychedelickej...
Spomínam si celkom presne bolo to v meste, kde som sa narodil ale v ktorom som býval len od štrnástich rokov života, čiže odvtedy, čo som sa odtiaľ odsťahoval Skrátka bolo tam miesto na okraji zábavného parku ktoré rado navštevovalo množstvo ľudí pritom však to miesto vyzeralo akoby dávno zabudnuté zašlé a zaprášené (To, že bol v našom meste po celý rok sneh snáď nemusím pripomínať) A...
Udať údaj bez rozmyslu Oplatí sa vždy, keď sa opitý potácaš domov A pritom sa tvoje nohy šmýkajú na ľade Tak ako vtedy, keď si prvý krát držal v ruke hračku A zdala sa ti zložitejšia než čokoľvek iné Skrátka vraví: Prvý pohár notorika je vždy najstratovejší Lebo roztrasená ruka spraví svoje A Bobík spieva z rádia svoje krásne dymové piesne Ryby obrátené hore brucho: Vy ste boli von???...
......rozplakané pole. Normálne to videl a len rozum sám vedel že ho klame zrak. Pole plné rosy a to už od včera. Skoro sa pokazilo z toľkej vody. Vlastne nie, nie len pole doplatilo na svoje bytie poľom. Skoro si oči vyočil , ale nevedel si proste pomôcť. Stál tam a zarecitoval, pričom sa mu ústa otvárali ako zlepené scukrovatelím medom od včiel jeho strýka. A bolo to toto: Prečo...
...Všetci plakali na kolenách z obtočenej látky bez akejkoľvek štruktúry na ktorej by sa zachytili prípadné sedimenty. Jeden z nich si zapol vlasy do dierky v klobúku z muchotrávky (tú mu darovala dcérka : Aká je len ocko! ) V pozadí bolo počuť zvuk fabriky na pastu do pečených kureniec. Všetci až na jedného kľačali a čakali. Jeden stál a ponáhľal sa. Vtedy som si odtrhol z vreckovky uzlík, aby...
„Prečo sa to muselo stať? Prečo?“ Plače. Slzy jej stekajú po tvári. Od zúrivosti roztrieska všetko, čo jej príde pod ruku. Skrine, ktoré kupovali spoločne, veci, ktoré jej daroval „vraj z lásky!“ Jeho zopár vecí, ktoré si nestihol zbaliť rozdriape na márne kúsky. Šmahom ruky chytí fotoalbum. Ani sa doň nepozrie. Vyhodí ho von oknom. Pokračuje ďalej v ničení zariadenia. Zo spálne sa...
Chodím s dvomi Zuzkami. Na prvý pohľad sa to môže zdať divné, niekomu až neslušné, ale nemôžem si pomôcť. Jednoducho chodím s dvomi dievčatami. Niekto by sa spýtal, ako sa to dá zvládnuť. Aj ja stále premýšľam, či je možné niečo také dlho vydržať, či sa z toho nezbláznim. Jedna je strašne milá, príjemná, prítulná, rozumná, hovorí mi iba krásne veci. Veľmi ju milujem a dokázal by som ju...
Žil som šťastne kým som nezistil, že vlastne nežijem. Spočiatku ma tento nie mnou zistený fakt zarazil, ale postupom času som sa s ním zmieril. Isto sa pýtate ako som na to prišiel. Nebudem Vás dlho naťahovať a odpoviem priamo: Prezradila mi to (to- teda pravdu o živote ľudí, ako to sama nazvala) jedna z mojich topánok, o ktorej som si myslel, že som ju dávno stratil v istom múzeu. Nestratil....
Krásny výhľad. Sedel som na parapete okna a sledoval som ľudí dole. Milé mravčeky, ktoré sa ku podivu vyznali v tom veľkom chaose, v ktorom sa nachádzali. Keď som sa zohol, videl som ich nebadateľne bližšie. Vtedy som si spomenul na to, ako som sa bál výšok, keď som bol malý. Mal som mamu, ktorá ma mala veľmi rada. Aj milujúceho otca. Občas som si poplakal keď mi napadlo, že nemám žiadneho...
Prvý krát sa necítim vo svojej koži, keď ho tam tak vidím. To nevynné telo tam je skrehnuté a už na nič nemyslí. Len tam tak nehybne leží so zatvorenými očami. Všetci okolo neho stoja bez slov. ...
Vždy ma fascinovalo nebo. Nikdy som sa nemohol do sýtosti vynadívať na hviezdnu oblohu a prebdel som vonku celé hodiny a pozoroval hviezdy, tú nádhernú diaľku, to kolosálne fascinujúce divadlo prírody, ktoré trvá už veky a predsa je pre človeka vždy nové a tajomné, teda aspoň pre mňa. Pohľad na jasnú nočnú oblohu je vždy neuveriteľne povznášajúci, očarujúci a ... ťažko nájsť vhodné slovo. A...
Dvere vlaku sa nehlučne otvorili a ja som nastúpila. S pomocou lakťov som sa vtisla do zdanlivo nepreniknuteľnej masy ľudí, ktorá do posledného miestečka napĺňala vozeň. Cítila som, ako sa niekoľko milimetrov za mnou zavreli dvere. Ignorujúc modrú nálepku s varovným nápisom „Nicht anlehnen“ som sa oprela o rozmazanú krajinu, oddelenú odo mňa len špinavým sklom dverí. Sedel na sklápacom sedadle...
Moja drahá, krv môjho tela, ktorá mi svojim prúdom dávala život, môj vzduch bez ktorého sa dusím, kam mi to odchádzaš? Prečo ma chceš nechať zomrieť? Dnes budú súdiť našu lásku na vlastnú žiadosť. Súdiť ju za to, že bola mladá a zľakla sa života. Prosím, prosím ťa, jediná z celého sveta, obzri sa, či sa pre ňu nenájde aspoň kúsok, kúštik miesta v tvojich spomienkach. Nehovor, že sa...
K napájadlu si sa dohrnul, všetkých si nabok odsunul, napil si sa, nestačilo ti, ostatným nechať, nenapadlo ti. Opral si si, voda špinavá ostala, až vtedy ostatných ponúkol si: „Nech sa páči, dajte si. Nechcete? Ale nároční ste. Sami si za to môžete, že teraz smädní ostanete.“ Vodu pred všetkými vylial si. „Cítiš“ sa vôbec? Chamtivý, neľudský a bezočivý, taký...
Vošla si do triedy s papierom v ruke a o pár sekúnd zavrela dvere zvonku. Sotva si ťa niekto stihol všimnúť. A predsa to bol osudový okamih, ako Černobyľ. Výbuch v mojom srdci a žiarenie s trvalými následkami. Ohromná je rádioaktivita tvojich rozmerov. Spálila všetky moje ochranné senzory, stratil som imunitu, podľahol som. Odkiaľ si vôbec prišla, že máš takú moc? Kto ťa poslal vtedy...
Konečne ho vidím. Je naozaj také krásne a silné, ako ho opisovali v časopise. Úžasný design, ladné krivky, elegantný vzhľad – je proste sexi. Naozaj je to auto nádherné. Volá sa Infiniti a nikdy som nevidel krajšie auto. Malo krásnu striebristú farbu, ladenú s chrómovými časťami. Keby ale nešiel tak rýchlo, tak by na ňom nebolo toľko mojej...
Bolesť. Staroba. Už to viac nevydržal. Odvrátil zrak a zavrel oči. Opäť ich otvoril. Starec tam ešte stále ležal. Pod hlavou mal zmotanú deku. Napoly privreté oči upieral na špinavý strop, po vpadnutých lícach z papyrusu mu stekali slzy. Bezzubými ústami si mrmlal tiché slová. Slová, ktorým jeho syn nerozumel. Zhlboka sa nadýchol. Prekliata bolesť. Ako rád by sa bol pravou rukou vnoril do...
List prvý : „ Liebesbrief“ 23.6.1998 Ty stojíš na zastávke a ja prechádzam okolo teba. Je to zvláštne, pozeráme sa na seba a predsa sa akože nevidíme. Delí nás len pár metrov. Je to zvláštne, sme tak blízko seba a predsa tak ďaleko. Kráčam ulicou, ty tam už nie si. Je to zvláštne, ja ťa tam ešte stále vidím. Ponáhľam sa vlak a ty si zrazu čierny pasažier v mojom srdci. Je to zvláštne, chcem,...
On, ona, ona... Každý z nich žije v presne vymedzenom priestore, každý z nich žije v reálnom svete. Nie sú traja kamaráti.. Ona, on a ona... Ona, ona a on... Vedia o sebe. On vie čo nechce... Ona vie čo chce... Ona sa tvári, že vie, ale pritom nevie... Niekedy v presne tej istej chvíli si všetci traja uvedomujú, že sú prepojení. Niekedy keď ona zavolá a on je s ňou. Vedia o sebe....