Tri krvavé pandy sedeli si v bare.Nebolo im vidieť skerované tváre.Bez piva bez vody neboli to náhody.Za stolom sedia za stolom čakajú.Slovo nepovedia, krv mieša podlahu.Prvá keď vstala, nič nepovedala. K baru sa vybrala a vodku zajebala. Druhá panda vstala, balíček zobrala. Nos poutierala, prášok upratala.Tretia panda sedí, krv jej z nosa tečie. Sama tam zostala, tá už neutečie. Ráno pandu...
Ty, co davas zemi zivot, dovol, aby moja dusa sluzila ti zivotom. Nech zivot moj nie je len za tabletom, ci trnistym okrasnym plotom... Tebe jedinej ochotna som ukazat pravu tvar,Skladam masku( rusko), v lesku...
Je to svetské súženie, čo trápi tvoju hlavu? Prichádza brieždenie, pozri ku oltáru! Na ňom zlato skvie sa kalich a v ňom trocha vína, nad tým chlieb Hospodina v rukách kňazových. Už čoskoro víno, chlieb v krv, telo sa premení. Skrze Krista, s Kristom ...
Temný anjel 2Mýslíš si, že verše budú opäť temné? Moja odpoveď znie nie !Moja duša horí.Dusila sa a teraz je v ohni.Temný anjel, kamarát,kde si, keď si hovoril, že máš ma tak rád ? Kde si keď potrebujem tvoju ruku ? Nie si, neexistuješ, si len súčasť vzduchu.Tvoja duša, mala v sebe silu, iskru, ktorú s i podporoval pre ňu.Pre ňu, ktorá neexistuje.Pre tú, čo si hovoril, že ťa potrebuje.Potrebovala...
2016Postavil si sa na machom porastenú zem, pred ľadovú priezračnú vodu miestneho potoka. Sleduješ údolie, po stranách lemované vysokými zalesnenými kopcami.Je polovica augusta.Čas, keď zvykneš po večeroch pozorovať horizont. Vždy to bola tvoja záľuba, keď si vedel, že dni sa krátia. Ako malý si si myslel, že tým dokážeš zastaviť Slnko, urobiť deň dlhší. Ten čas je dávno preč. Pozrel si na...
Bola dobrá, ani neviem kde som ju stretol. Áno, už si spomínam, stála vedľa cesty. V ruke držala sedmokrásku a s pokojným úsmevom na tvári trhala jej lupene, ktoré ako v spomalenom filme váhavo padali na zem. Stopovala a nestopovala. Keď drobné lupene dopadli na zem, náhle sa stratili, ani čoby nikdy neboli. Zostal po nich len zvláštny cinkotavý efekt. Pomaly sa zmrákalo. Večer sparného letného...
VEDELA SI?Že milujem lúčne kvetyV plnej vôni a aj rozpukuKeď slnko hlavu k zemi kloníA myšlienky už ani nemuknúZ toľkej krásy v hlave letoRozhadzuje deky na lúkeSlová ležia v brázdach ticho A ovce v salaši sú zamknutéVedela si, že ľúbim stromyMajestátne výkričníky hôrZ nich miazga, a aj letokruhyVyprchali o celú večnosť skôrZvalil sa peň do dolinyBúrka otriasa len rosu z pierVedela si, že...
Dvojo očí,styri steny,všetko na nas padá.Sami v sebe,uväznený,ozvena zvuk hladá.Dotyk je prvopis vecí,ktoré si tak ceníš.Nečakám ,že to pochopíša neverím ,že sa zmeníš.Osud tvojho života,nemôže byť každý.Pamätám si tvoje ,nikdya aj tvoje...
Niekde vysoko, možno na strope môjho domu, alebo dokonca ešte vyššie, na nebi, sa objavila časomiera. Nevidel som ju, ale počul som jej charakteristický zvuk vždy, keď sa číslo zmenšilo o jednu. Dovolil som si zaspomínať na tú cestu, ktorou som prešiel. Desať Keď som prvýkrát prišiel, nebol som nikým. Možno tak jeden z mnohých pútnikov, ktorí prechádzali po tomto...
„Pozri sa na tých idiotov," ukázal som prstom na skupinku dvoch mužov postávajúcich obďaleč s mnohými letáčikmi v ruke a prihlúplymi úsmevmi na tvári, „nechápem ako im na tie bludy niekto môže aj skočiť..." Obaja patrili do organizácie, či kultu, zvanej Nová šanca na život. Ich cieľ bol celkom očividný - dať ľuďom druhú šancu, keď im to v živote nevyšlo....
Nocou prichýlen si ticho ležímhlavú krútim oči klopímJe to márnespomienky neskrotím Na ňu...Jej úsmev chcieť vidieťJej teplo zas cítiťruku v dlani zohriať Ako aj prítomnosť objať...V hlave verše píšemKeď papier bledneJednoducho poviem Si bohyňa ktorú chrániť chcem Nikomu nedať ako chamtivec Stanem sa Prorokom Kľudne i Bláznom len sa...
Dievča na bicykli Narodila som sa nedávno. Teda opäť. Dostala som druhú príležitosť od života, toho skutočného, ktorý sa na nič nehrá, nepredstiera, chutí, vonia, bolí i hladí. Vždy som bola presvedčená o tom, že mne sa to nemôže stať, že som silná a ostrieľaná. Všetky tie prehrešky dneška ma míňali, aj keď v užšom okruhu. Niet...
..."prekrásnou túžbou nazývam jej túžbu po šťastí, preto, že si dovolila spraviť zo mňa "odrazový mostík," odrazový mostík k cieľom, o ktorých sa domnievala, že ju spravia šťastnou." (J. Johanides)A ty?Odrazový mostík a ani to nielen krátke medzipristátie,na ktoré čakáš vždy až príliš dlho, zatiaľ čo pozoruješ hýbať a premieľať sa iných, čo by ťa aj mohli zobrať inam...ale...
Každý zo svojej, dobrej rodiny,no z inej časti Trnavskej rovinya predsa kamarátmi môžu byť,spolu bývať a aj tak vlastný život žiť. Občasné vídanie zaručí,že neskončia v náručí.Naopak, na dovolenke na horách,spoznajú sa viac vo svojich úvahách. Dlhé rozhovory nočné,pointy hlavné i odbočné,otázky zdvorilé, ale aj osobné,všetko, čo padne, zostáva dôverné. Témy majú svojské,no nie také...
Zaseknúť sa v momente.Na chvíľu nevedieť, čo ďalej. Pohnúť sa zlým smerom?Zostať stáť?Má zmysel hľadať nádej? Popáliť sa zas a znovuUveriť vždy ďalšej neznámej. Pomýliť sa v sebe.V tej voľnej mysli,Slabo potrestanej. ČO SPÁLI VŠETKO NA...
Nočné potulky mestami Ach, akí sme vyberavíAkí sme nároční na životS našimi nárokmiNezájdeme ďalekoNo stále chceme viacA ochotní sme dať tak máloNočné potulky mestamiDomy s farebnými fasádamiAkoby predstieraliTo šťastie za dveramiAkoby predstieraliTu lásku medzi mužmi a ženami Nočné potulky mestamiPrechádzky prázdnymi ulicamiKráčaš sámNikto od teba nič nežiadaDokonca aj čas spomalilAby...
Sú to tie slizké pavučiny, chuchvalce odpornej hmoty, tie ohyzdné klky, ktoré od slnka do mesiaca stínam. Vlasy, chlpy, deň za dňom ich kosím ako snopy zhnitej úrody. Sú to tie zámotky hníd, uzly vší kladúce virulentné vajíčka, hniezda hnisavej skazy, sú to tie ohavné žvachle, ktorých sa do posledného záchvatu svetla štítim. Je to táto prekliata žatva, ktorá mi dáva chlieb, ktorá živí môj temný...
Letný vánok mi ofúkol bosé chodidlá vystrčené spod periny v mojej ešte doteraz vyhriatej posteli. Musela som sa dosť premáhať aby som vôbec rozlepila svoje rozospané oči a vyliezla z postele, zavrieť veľké dvojkrídlové okno v izbe. Prečesala som si neohrabane prstami hnedé strapaté vlasy a pomaly som zišla dole po zatočenom schodisku. „Hmm,´´ z kuchyne sa šírila príjemná vôňa...
Hovoríže sa volá Annaa jej syn Martin pracoval tridsať rokov za pásoma z ničoho nič dostal porážkua už nepracujehovoríže mala pekný životštudovala medicínua princípy lietaniaa niekde tam stratila vieru v Bohano po tomčo sa lietadlo s tridsiatimi troma medikmi zrútiloho znova našla neverila komunistomani kapitalistomale vedela spraviť dokonalý makovníka Martin mal už päťdesiata vždy si pýtal dupľu...
Kam sa ponáhlaš,Kde tvoje srdce beží,Čo tu zas hladáš,Čo na srdci ti leží?Ako čierny kôň divý,Na nekonečnej prérií,Čo prave v tejto chvíli,Predbieha vetrík,Tak ty bežíš, utekáš,No predbehnutím vetra Nikdy nič nezískaš, Nič skutočne nezdoláš! Nahánaš sa, nevieš za čím,Mrháš svojou silou,A premýšlaš nad čím?!Že budeš zemi tejto soľou!Len si bež! Choď!No zistíš zachvíľu,Že tvoj drahý pot,Nezachráni ...
Žilo sa dobre vari?Spytuje sa zima jari"Jednoducho sme sa hraliveru dobre sme sa mali" Spytuje sa opäť letaPohltil vás vír sveta?"joj veľa sme toho skúsili.Kosu sme zubatéj brúsili." Vyzvedá však od jesenePrečo sa tvárite rozzúrene?"Elánu aj penazí dost avšak niet to času na radosť" Spytuje sa samej sebaMôže za to staroba?Že síl už iba ubúdaa človek...
Blaženosť -Ničoho.Maternice vak.Zahniezdený vtákna nitke úletu.Zostať?Nezostať tu?Neistý okamih.byť?nebyť,Hra na život.hra na smrť.tak i tak.Ľudské semä všelijaké,života dar či prekliatieživí maternice vak.Anna...
Pozerám von a vidím obrazySú tam ľudia alebo len ich odrazy?Stoja na stoličkách a okolo krkov majú povrazyRobia to pre to lebo ich nebaví žiť? Zažívať nové podrazy?Na to, že sa to deje netreba dôkazy...Umrú skôr ako po sebe zanechajú odkazy...Neostal im nikto, kto ich opraví, keď sa im všetko pokazíNič ich neriadi, nie sú to psy, ktorí počúvajú rozkazyKeď pozerajú zo zrkadiel, nikto tam nie je,...
na outletových vešiakochprevísam v kukle dormancie pokukujúc správne poradieveľkostísom najmenší medzi Lkamibez povšimnutia pretrvávambyťzlým perfekcionalistomv slnečné dnivšetci poletujú rehotajú sa krídlamilen ja, JA vravímnie som šteklivýsom tmelom v Darwinovej teóriia dobre viem,že silnejší prežívauž voniam korienky fialoklen životný priestorintrovertného kukonuzotrváa v...
Psy skučia za dveramiveľmi často sa pozerám z oknaa rozprávam imaké je svetlo medzi stromamiLáme sajeho úlomky nachádzam v jedlea v prísediacichv ich ostrovných úsmevoch kde som nebolaKeď sa suka snaží dostať vonpridržím kľučkunačúvamdo tela zasúvamprsty so sviatočnou atmosférouVysmieva sa mikeď sa lícom lepím na sklovonku sa otepľujenačúvamako ju za dveramipožierajú štencea líca prestávajú...
Slovenská krajina, čo mi to len pripomína?Slovensko moje rodné, krásne,tak rada o tebe píšem básne, ale táto nová história je ako časovaná mína.Žili sme celkom šťastné, spolu dva národy,kým dvaja páni bažiaci po moci, nemalirande vo vile pri Brne a naše štáty malé,delili si, jeden tebe, jeden mne.Ešte len teraz Slovač zaplače,keď slovenské skvostyzdobia české paláce. Vraj nárokysú premlčané,...
Zrazu padá na zem. Odskakuje od asfaltu ako porcelánový sloník v kúskoch puzzle levelu strúhanka tej nápadnej fialovej farby ako ornát kňaza na pohrebe. Tak výrečné a tématické! Črepy čohosi hýriace tisíckou odleskov. Nič predsa nemôže byť tak žiarivé a zároveň tak zaprášené dychom rokov, desaťročí. Nič predsa...
Ona príde. Pomätie, pohltí, poblázni.Bude kratšia ako studený vánok v horúcom lete,bude žiadanejšia ako silný dážď po dlhom suchu. Oblapí ťa celého.Najprv ti zatemní zdravý rozum,neskôr znemožní všetky zmysly.Nakoniec, keď už budeš bezhlavo dvíhať dýku proti srdcua bude neskoro na krok vzad,zabodneš si ju na úplné dno. Ona príde. Pomätie, pohltí, poblázni.Prežiješ svoju ľahkovážnosť...
Zapáľ sviece, noc tečie.Zahreje dlane obkreslí tvár,plamienok kahanu a jeho tieň, obrysy tváre sedia v kresle.Iskry sa zmietajú, dym sa von oknom tlačí,nachádza škáru dverí,klope na drevo, uteká.Cvendží sklo, necháva kvapky v prázdnej fľaši.A ty si predstav, že tam sedíš: ...
Skrvaný život sa pokúša vystrieť.Ale márne.Už dávno ten život neexistuje.Možno tá žehlička ho z časti vystrie a obnoví.Ale aj tá je pokazená. Tak isto ako ten život. Zapaľujem si cigaretu a predstavujem si, ako keby to bol môj život.Tentokrát sa bojím, keď ju budem zhasínať a hádzať do odpadkov.Ten špak skončí na smetisku......tam nemal skončiť môj život. A ty len v kútiku duše...
Život si vyberá pre žitievšetkýchi jestvujúcich medzi nami.Kto zakázal nežijúcemu právo?Nech skúsi a okúsi dušouhanbu bezoprávneného žitia.Závidieť mu nebudeniktrpieť bude...
"...prečo? prečo? No pre staré vreco. Lebo sa inak nevytrepeme odtiaľto ani do zajtra!" Kam sa človek pozrie vidí samé úsmevy, krásne veselé tváre, rannú pohodu a prívetivý pohľad. Viac irónie by som nepoužila ani keby som chcela. Tak som si vyšla von na terasku vypiť svoj čajíček a po ulici ide mamička. Vlečie za sebou asi 5 ročné dievčatko, ktoré reve ako tur. Schválne nehovorím...
Stojím v strede izby a držím pohár,neveľký, bežný, sklenený,chytám doň kvapky zo stropuStojím v strede izby a držím pohár,ktorý sa pomaly ale isto napĺňa,a stáva sa nepríjemnou záťažouStojím v strede izby a držím pohár,dumajúc, čo sa stane keď pretečie,pretože hladina sa ukrune zvyšujeStojím v strede izby a držím pohár,a voda neustále kvapká,ako ten cyklus zastavím?Vylejem vodu na zem a budem sa...
(Keď)príde tmavá noc je deňhľadám zmyselprichádzam tomu na korunu(Keď) sa stmieva na oči sadá srieň,hľadám zmyselči krčmu otvorenú(Keď) bledá tvár sa včera budí,volám ľudí - ľudí/ľudíPráca prudí a keď aj z obálky Ťa studíA všetko dosiaľ tvrdo spaloPosúvame sa napravoAle spať k príbehu...(Keď)noc priezračnáno pred tebou vidím tieň n hľadám vodôvodči ďalšiu štvorku bezmennú (s tým vínom za ko......
Dotýkať sa Ťa jemne končekmi prstov, vytvárať nimi obrazce na Tvojej pokožke,letmo pohládzať svaly hrude, no isto sa dotknúť až srdca.Záchvevy pier čo vytvárajú slová, ktoré sú len pre mňa, no nie ako slová nehodnej milenke,v Tvojich zreničkách zbadať svoj odraz, pocítiť, že som toho pohľadu súca. Harmanček, vôňa vlasov, čo chcú spočívať na Tvojich pleciach,hladiac čiary života moja dlaň sa...
Slnce mi vravíako celú zimuprichádza letoLepšie je nevedieťže aj onoraz...
S každým novým životom príde na Zem nielen nová duša, ale aj nový Strážny. On ju má na starosti až po jej smrť. Má ju viesť k dobru, brániť jej robeniu zla. Ale keďže každý má slobodnú vôľu, sám si vyberie a on jej v tom nemôže brániť.Miloš vstal z postele. Chcel si obuť papuče, ale našiel ich ďalej od postele. Nespomínal si, žeby ich tam večer odkladal. Ani nebol v noci na záchode. Na...
Čudesný vietor zavial v púšti,„Ach nie!" skríkol pútnik. A bral sa razom na stromy,čakal, kým búrka prechodí.No keď silný vietor ohol trávu k zemi, pochopil, že strom ho nezachráni.Tak sa pobral ďalej v nádeji, že ho niekto, aspoň cez búrku prichýli. No od každých dverí začul len:„Odíď, máme dosť svojich starostí!Skončil čas radostí! Či nevidíš, že nebesia sa búria? Že...
Stratené láskyz dôvodu tmavej páskyna očiach mojichto svetlo v tých tvojichzrazu nevidímslza mi steká po lícikeď stojím na tmavej ulicikým ty v tvojom byteticho spíš"cítim ťa pri sebe"navždy...
Kedysi dávno ľudia verili, že keď nadišiel ich čas odobrať sa na večný odpočinok, prišla po nich smrť v podobe ženy. Podľa toho , ako mal nebožtík zomrieť, ona menila svoju podobu. Raz to bola krásavica, čo spôsobila smrtelnú nehodu mladému človeku,inokedy chorá starena. Jedného skorého rána sa smrť ako starena vracala domov s vrecom na chrbte, ktoré bolo plné čerstvo nazbieraných duší....