Katovňa
- Katovňa je miesto, kam môže autor poslať jeden zo svojich príspevkov do pozornosti ostatných návštevníkov stránky pre okomentovanie príspevku.
- Jeden autor môže mať v Katovni maximálne jeden svoj literárny príspevok.
- Ak niekto k príspevku z Katovne napíše obsiahli komentár, alebo k príspevku sa napíše niekoľko komentárov prvej úrovne, tak sa príspevok z Katovne automaticky vyradí.
Zobrazuje sa 121. až 160. príspevok z 212
121. Walking through the forest
BlueAndSilver |
Báseň |
25. septembra 2012Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 256 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Walking through the forestStruggling up old woodWatching tight and redStream of his own bloodHis wounds are so deepHalf-man and half-wolfTrying to get out ofHe is weak for bothHe was never outsideJust in darkness' safetyFighting beasts of shadowsFighting his mind, bodyJust fighting and waitingUntil someone cameBut no one was ready,Or willing, or braveThough no one was comingHe was...
122. Môj slnka lúč
Mne anjel sotva ročný červ tak silno jemne prirástol ku viečkam duše...
123. Kolobeh
*anarchafeminist* |
Báseň |
22. septembra 2012Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 287 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Opäť na ulici, opäť sama, opäť. Opäť bežím do minulosti, opäť padám nahor. Svet sa točí nesprávnym smerom, mňa chytá závrat, rútim sa s revom. Z kolien mi ostali dopraskané kĺby, z lebky mi vytiekli všetky nočné mory. Som prázdna schránka dávno stratenej ľudskej dôstojnosti. Opäť v prázdnote, opäť mŕtva. Opäť neviem, kde mám domov a či mi vôbec niekedy patril. Zabudla som, ako páli...
124. Snívalo sa mi
frederik25 |
Báseň |
5. septembra 2012Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 246 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Snívalo sa mi, že si zomrelaBola si nahá a pršaloTy, Dafné v mláke nášho vekuUtekáš dolu kopcom lebo...Utekáš predo mnou?Ja sa nehýbem, len naťahujem rukuSvet sa zastavil a ty s nímSo sklonenou hlavou moknešKvapky nehy Ti stekajú od hlavy až k bielym členkomKrvácaš a podlamujú sa Ti kolenáPadáš mi do náručia a tvoja krv je mojouOtváraš ústa, chceš niečo povedaťVyhasínaš Dafné, uhnal som ťa...
125. mihnutie oka
FraterSorror |
Nezaradené |
5. septembra 2012Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 217 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
racionálne zmýšľajúci mozog periodicky zabraňuje vysloveniu želaní prostorekej no citlivej duše a tak všetko zase končí tam kde to aj začalo ale ja som pokročil aj keď tiene sa zdajú byť statické svrbel ma jazyk no krása okamihu a vidina dokonalosti sa mi zdala relevantnejšia v tej chvíli a budúcnosť je predsa rovnako nestabilná ako myšlienky a slová opilca pred zrkadlom a rovnako ako...
126. Útek od seba
ÚTEK OD SEBA Snažím sa od všetkého odísť Jediná vec, ktorá ma pre mňa aký-taký zmysel, je ujsť na samý koniec sveta, a skočiť z imaginárneho útesu. Do zabudnutia. Syndróm vyhorenia? Nazvime to ako chceme. Syndróm, že nič nefunguje, všetko je akési opačné. Nik nemá, čo si žiada, a však predsa túžba tvorí utrpenie. Vďaka. Blúdim v uličkách...
127. Príliš neskoro...na všetko...
Saphire |
Poviedka |
14. augusta 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 459 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Tak veľmi si priala byť úprimná. Konečne raz povedať, čo naozaj chcela. Namiesto toho mala na zozname ďalšiu nevinnú, milosrdnú lož.„Prečo mu to nepovieš?" nechápal. Veľmi dobre videl, ako sa trápi. On by toto nikdy nedopustil.„Nemôžem," pokrútila hlavou a naďalej hľadela pred seba. Vedel, že najradšej zo všetkého by sa rozplakala. Vedel však aj to, že to nespraví. Nedovolí...
128. Smrteľné predstavenie
Smrteľné predstavenieAutor: Martin Jaríček "Dan, chodíme spolu už šesť mesiacov. Myslím že už nastal ten srpávny čas." povedala Rebecka pokojne a pritlačila si Dana v objatí silnejšie k sebe. "Správny čas na čo?" spýtal sa Dan skôr preto že chcel opäť počuť Beckin hlas, ktorý tak lahodil jeho ušiam, než preto, že by chcel poznať odpoveď, ktorú medzičasom sám stihol...
129. Prichadzam z galejí,no teraz vchádzam do vašich prostých alejí
Žán_Baklažán |
Báseň |
24. apríla 2012Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 268 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Tak ako tma zahalená rúškom tajomstvatak aj japonáram sa do nejvidím to zlo,vidím tie zverstváa preto viemže bolesti plná ranaje najviac zraniteľná,keď je ešte čerstváa preto chcem spoznat to čaroPREBOHA ĽUDIA,ČO SA TO S VAMI LEN...
130. Nevydarený večer...
„Posuň sa trošku."„Panebože, nemám sa už kam posunúť."„Pozri sa, koľko tam máš ešte miesta..." kopala som doňho pätami, aby sa posunul celkom na kraj postele. Možno som aj chcela, aby z tej postele skotúľal. Bolo mi to v podstate jedno. Hlavne, nech sa na mňa nelepí.„Chceš ma z tej postele zhodiť?" zareagoval podráždene a pritiahol sa späť ku...
131. Záhrada kostí
Guinevere Saint Clair |
Umelecký opis |
14. apríla 2012Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 815 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Staré, až starobylé, človekom zabudnuté miesta, kde sa spája harmónia s chaosom, bolesť prepletá radosťou a láska naplňuje žiaľom. Prevláda tam chlad aj keď je vonku sparné teplo a mŕtvolné ticho neprekričia ani tie najhlučnejšie deti. Väčšinou sa jedná o nejaký neurčitý areál či už oplotený alebo nie. Mnoho cintorínov má vo svojom vnútri posadené rôzne typy stromov a kríkov, ale...
132. Janko a Marienka
Sedím pri stole. Predo mnou leží prázdny hárok papiera. V hlave sa namiesto myšlienok ozýva len monotónny bzukot počítača. Nástenné hodiny tikajú už snáď tisíce tik-tak. Treba to rozvinúť. Janko a Marienka išli do lesa na jahody. Ako ich zbierali, Janko sa zamyslel. Je to úplná somarina. Tik-tak a...
133. Zvlčilosť
Agatha Sou |
Poviedka |
5. apríla 2012Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 288 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Zvlčilosť V utorok ho zobudil telefón. S naliehavou dravosťou rozozvučal steny chodby a striasal mu z viečok lepkavé zvyšky sna. Ležal na posteli a rátal do troch od posledného zazvonenia. Ak to fungovalo s búrkou, hovor nemohol byť výnimkou. Vzdialenosť jednotlivých pípnutí okrem významnosti telefonátu určovala aj to, či sa volajúci dočká odpovede. Na to, aby sa zdvihol...
134. Ruka mŕtveho muža
Bolo odporné teplo. Slnko zapadalo ponad červené polia plné vysokej pšenice. Všade naokolo sa zlatavo ligotala, klasy dozrievali a sedliaci sa triasli pred každým prchajúcim jazdcom, ktorý prichádzal zo severu. Báli sa ich, pretože si mysleli, že so sebou prinesie vojnu. Tiene skákali jeden cez druhý, ako sa nádherný hnedák predieral cez budúcu žatvu. Jazdec držal jednou rukou liace, druhou...
135. Angel-prolog-Trpká pravda
Angel Trpká pravda (r. 2011 )V mojich očiach si svetlo jasné, no len čo sa ta dotknemsvetlo zhasne.Lucas dopísal posledne slovo, potom pomaly zavrel knihu. Obálka knihy bola cela zaprášená, rukou pomaly prešiel po mieste kde kedysi bolo jeho meno. dnes tam nebolo nič, celkom nič. Len kruh spáleného papiera. Trpko si povzdychol. Ešte stále sa nedokázal vyrovnať...
136. cítili to
Otvorili oči, do ktorých im prenikalo ranné slnko. Zamotaní v objatí toho druhého sa Peter dotýkal jej paží a zľahka ju hľadil. Medzi tým, Silviu vždy objal, akoby sa chcel uistiť, že sa mu neprisnila."Naraňajkujeme sa, dáme si kávu a potom..""Čo, potom?" Usmiala sa Silvia roztopašne na Petra a čakala odpoveď. "Potom sa znovu pomilujeme, láska."Milovali sa už toľko...
137. Možnosť voľby
Túžba po originalite, sebarealizácii, odhalení svojej pravej podstaty, nikdy nehynúci pocit potreby naplniť ten kúsok príbehu, ktorý vám osud prišpendlil na čelo, keď ste sa narodili. Kto vlastne som? Neexistujú zrkadlá, všetky boli zničené, nebezpečné ako kolovrátok pre (v tomto momente ešte nie) spiacu princeznú predstavujúcu ideu slobodnej voľby, jednoducho sa nijak nemôžete pozrieť za čím sa...
138. Dlhá pauza je niekedy nanič
Janko Jarný |
Poviedka |
17. novembra 2011Vaše hodnotenie:
| Čítalo 350 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.Bolo päť hodín ráno a na pľúcnom oddelení bol pokoj. Marko sedel vo svojej pracovni a čítal včerajšie noviny. Služba sa mu končila o šiestej , a tak dúfal, že do konca už nebude musieť riešiť žiadny problém. Aj bez toho mal toho už za celú noc dosť. Na univerzite stále túžil po dynamickej praxi a práci, ale postupom času prišiel na to, že to nie je to pravé. Doma ho okrem prázdneho bytu nečakalo...
139. Korelácia chutí
Myseľ mám plnú dozretých malín A nedozretých básnikovEšte dobre, že nie naopakVtedy chutia...
140. Som
Andrej Imrich |
Nezaradené |
7. novembra 2011Vaše hodnotenie:
| Čítalo 268 ľudí. | Jedno odporúčaniesebastredná príhodeo prebdených nociachpotrebe nepísaťsi na hruď menániekedy mám pocit,že pri pohľade na nichsom nestratillen ruky vo vreckáchstratil som pocit,že svojím konaním ovplyvním niečo viac ako neznámym vzorcom vypočítané miery môjho záujmu nemerateľného meravými peramia dehonestáciu opatrných pohybovnie táto veta nemala hlbší zmyselmožnoby som sa mal pozrieť do zrkadlaa položiť si...
141. Mali sme to (pre Tukana)
Aj keď sa smeješ koláčmi plnými úst od cudzích dievčat a mne to nemá prečo vadiťzabúdašže máš skateboard stále pod mojou...
142. Odkaz hviezd
Jana Gray |
Poviedka |
25. septembra 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 435 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Vedela som, že príde. Dávno som ho videla prichádzať. Vietor s príchuťou poznania mi pohládzal tvár. Obrázky rozsypané po stole mi maľovali budúcnosť. Hmla obkolesila moje vedomie a bránila mi vidieť. Obliekala moje vízie do mliečnych šiat a ja som nerozpoznala ich tvár. Bezmocnosť ma zaplavovala ako studená morská vlna. Vyrazila mi dych a pálila v očiach. A tie sa stali...
143. Muž=Toaleťák?
Po zamyšlení nad toaleťákem jsem si uvědomila jeho velikou podobnost k našim partnerům. Víte, stejně jako toaletních papírů je mnoho druhů mužů. Jeden je drsný a hrubý a ten druhý zase jemný, heboučký a navoněný, další zase jednoduchý bílý, a stejně jako u mužů jsi, vybíráme jenom ten, který je našemu srdci blízky.Když si ho již koupíme, nebo získáme tak ho doma uložíme na úctyhodné místo a tam...
144. noc nekončí padnutím hviezdy
Matej Siget |
Báseň |
17. augusta 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 359 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
sledoval somzápad slnkaty si zatiaľ ležala medzi riadkami na trávniku z písmentma ma dusilaromanticky pomalynerobila si ničlen si sa smialana osudezáhrádného trpaslíkana ktoréhopadla...
145. Stáva sa
shadowcatcherin |
Báseň |
28. augusta 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 342 ľudí. | Jedno odporúčanie
že kohút nezaspieva.Že myš naháňa mačku,strom nabúra do auta,nekrofil ohrdne mŕtvolua zvratky chutia ako čerešne.Stáva sa,že lietadlo nad Bermudami nespadne,narodí sa decko bez hlavya William Tell trafí o kúsok vedľa. Občas sa stane že zabudnem,čo som tým všetkým chcela vlastne...
146. Bez mena
Krása okamihustráca sa v životeRoky klamnej slávyprebdené v samote No aj zrnko prachudokáže pohnúť svetomAk do tých správnych dlaní priviate je vetrom Tak ak šibenicaje mi už raz súdenánemusím viac strach mať z vody či plameňa ... odpusťte že ostáva bez...
147. Ona, greg a ja
3 Usmev Preco musi byt vsetko tak? Preco sa urcite veci nedaju upravit , aby to viedlo ku stastiu vsetkych. Co je zmyslom a co cielom samotneho bytia. Stastie? aspon urcite.-,,Nie je tam tych otazok uz vela``? , -Priam zo strachom som zo seba vydal zopar hlasok, sledoval som ako jeho vyrazne ocne bulvy upriamili svoj smer obzoru...
148. O kozách a drobných cecíkoch.
Michal Plpko |
Nezaradené |
1. augusta 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 321 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Tento víkend budem vyťažený. Budem musieť dojiť kozu, resp. pri tom asistovať. Ráno a večer. Takže budem buď dojič alebo asistent.Asistent je dôležitý. Kozu hladká, odháňa muchy a kozľa. Kozľa sa vnucuje ako puberťák a tak aj to treba hladkať a škrabkať. Inak zlostí starú kozu i dojiča.Dojič dojí. Teda ak koza stojí. Ak koza nestojí, dojič ratuje kýbel i seba. A tak má asistent veľmi dôležitú...
149. Manchester
V taške za posledné peniaze román Na ceste,na ceste za prázdne romantickýmismskaminad ktorými sa groteskne uškrnieštam ďalekov chladnom popradskom lete.Čierni s čiernymibieli s bielymivšetci za originalituoriginálne napodobeniny.A čerstvé číre zúfalstvo ma obijíma svojimi bucľatými novorodeneckými ručičkami,zamazanými od kojeneckej výživycelá zapackanácelá vyčerpaná vyschnuté peryvlhké...
150. Manet
-1- Ona Myslela na neho: - A čo asi práve robí v tej jeho robote? Rada by mu čosi prichystať, na čo by nezabudol... - ale čo? Prišiel večer ako obyčajne, vyčerpaný, upotený. Ráno, ešte pred kávou mu pošepla: - Mám pre Teba prekvapenie. Zavri oči. Vytiahla zo zásuvky prichystanú záležitosť a obviazala mu ňou oči: - To aby si lepšie videl. Rozbalila ho a on...
151. Milujúca žena
Mladé dievča nad hrobom, prúdom slzy roní, všade ticho iba v diaľke kostolný zvon zvoní. Veď včera tu pochovali jej mladého muža,a na strede jeho hrobu rastie biela ruža. Muž jej zomrel na chorobu na ktorú niet lieku, smrť si nikdy nevyberá ľudí podľa veku.Slzy tečú, zem ich vpíja, mrákava sa nesie, a dievčina potichúčky spieva smutné piesne. Spieva piesne o živote, a o krásach v máji, myslí...
152. Medzi riadkami - Rozhovor s autorom knihy Skutočný príbeh o Mikešovi
TomášFiktívny |
Interview |
4. júna 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 699 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Moju pozornosť začiatkom tohto roku upútala malá, ale významná publikácia, ktorá bola vydaná v obmedzenom náklade. Je s podivom, že tieto informácie boli u nás doteraz neznáme. No môže nás tešiť, že Slovensko drží takpovediac prím pokiaľ ide o vydanie tohto raritného diela. Preto vám prinášame veľmi zaujímavý a podnetný rozhovor s autorom a vydavateľom v jednej osobe, ktorý nám...
153. Kvety pre hostí
Príjemný dlhý šluk z cigaretynamiesto pocitu spokojnosti ti v duši rastú parazitné kvety krasne ako papuče pre hostí O chvílu zaklopú, dobrý deň, rakovina pľúcmrak výdychov vo dverách sa vznáša pomaly utíši tlkoty stoviek sŕdc v oblaku dymu vidíš tvár...
154. Exhumácia
sepulchral |
Báseň |
5. novembra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 497 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
EXHUMÁCIA Ako rakvička obsahujúca nahnilé zbytky človečenstvaKeď mrazivé, ťažkými podmienkami skúšané veko, čo ledva kostru zakrýva, odkryješTu vyvalí sa ťažobný mŕtvolný pachA ty pohľad tam, viac neznesieš Vietor však odnáša vôňu nevábnu aj keď zrak odvrátišTá ti pomaly nosnými dierkami, vďaka daru dýchania, teraz však nasilu prenikáPostupne zavalí tvoje útroby...
155. Sedem kamienkov
gerbera2 |
Nezaradené |
12. mája 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 322 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
I.kamienok /nájdený na nábreží pri nízkom stave hladiny.../I. Zapadlo slnko... krvavým jazykomtlačínoc do nebies mesačnýchznie šepot jarmočných báb ...
156. v karamelovej zmrzline
Lipnem na pocite viny, ničoho.. Neviem čo to je.. Kúsok seba, taký maličký, ako hrášok pod matracom. Nemôžem kvôli nemu spať. Nezmysel blúdi a hľadá únikovú cestu, Pán zmysel sa úplne stratil. Kaktus sa zosmiešnil - zabudol sa obliecť A bol nezmyselný. Pán králik si do nory nesie poklad. Alenka blúdi za ním, až zablúdi v ríši nezmyslov paralernej...
157. Sällskapet aneb experimentálna divadelná poviedka o škodoradosti
1.dejstvo (kvôli momentu prekvapenia nevymenuvávame postavy v úvode každého dejstva, ako býva dobrým zvykom) -Keď mi je nahovno, robím len dve veci. Nakupujem vanilkový puding a chodím peši po schodoch. Ani jedno neviem racionálne vysvetliť.- SCÉNA: vchod s ošarpanou omietkou a nehynúcimi nápismi predchádzajúcich generácií typu „Maja ju má malú!" poprípade „Krumple...
158. Modrý motýľ
Letel motýľ šírim svetom. Lietal si tak šťastne . No odrazu sa zablýskalo a motýľ, mŕtvy na zem spadol.Mladý šťastný párik s dcérkou Anežkou práve večerali. Keďže pochádzali z chudobnej rodiny večerali veľmi skromne. Ale napriek tomu boli šťastnejší ako ktorákoľvek bohatá rodina. Daniel s Elenou sa vzali pred 5 rokmi a hneď potom sa im narodila dcéra. Hoci boli židia ľudia ich mali radi. Lenže v...
159. Ja, my, oni
Stála som pred zrkadlom v tých krásnych kvietkovaných šatách. „Mohla by som mať dlhšie nohy! A trochu väčšie prsia!" pomyslela som si. Ale čo už... Mykla som plecom. Spravia to podpätky a push-upka. Vtom mi zazvonil mobil. Teda, neviem či sa tento ultratenký dotykový zázrak od HTC stále mobilom nazýva. Keď som chcela zdvihnúť, zadívala som sa na môj umelý...
160. Transylvánia derby
Cítim jeho pach.V mojich nočných morách stojí vo dverách.Tiene plaziace sa po stenách mi vyvolávajú strach v očiach aj na perách.Som jeho potrava a on môj vrah.Nakŕmi sa a odletí oknom na krídlach. Modlitby ho nezastavia a prosby ani nespomalia.Nepomôže tu svätená voda ani kôl čo sa do srdca bodá.Pretože keď príde noc, má najväčšiu moc a smäd. Zriedka počuť výkriky z plného hrdla volajúc o...
