Katovňa
- Katovňa je miesto, kam môže autor poslať jeden zo svojich príspevkov do pozornosti ostatných návštevníkov stránky pre okomentovanie príspevku.
- Jeden autor môže mať v Katovni maximálne jeden svoj literárny príspevok.
- Ak niekto k príspevku z Katovne napíše obsiahli komentár, alebo k príspevku sa napíše niekoľko komentárov prvej úrovne, tak sa príspevok z Katovne automaticky vyradí.
Zobrazuje sa 161. až 200. príspevok z 212
161. Nepatrím medzi nich
HoneyMonster |
Báseň |
30. marca 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 368 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Ešte nikdysom nehľadal dúhuv poldecovom pohária nezvyknem strčiť svet do zreničiek. Nie som z tých čo každý večer vidia ohňostroja nesmejem sa na záchodovej mise ktorej portrét nosím na tvári.To naozaj nezvyknem...
162. spoveď duše
SkokNičota, len ty a tvoj neprítomný pohľadBludičky navôkolLen tie ťa zaujímajúHaló, tu som!!!Nevidíš??Nikdy to tak neboloSi záhadouNenecháš ma pochopiť ťaNedokážemToto nežiadajNa mlčanie predsa žiadna odpoveď nie je!!!Potoky sĺzPrečo to dovolíš??Nie!!!Tebe na mne nezáležíNepoznáš čo som prešlaA pre koho??Áno, tyMyslíš, že mlčanie je najlepšie??Otvor bránu srdcaDovoľ mi preniknúťIba...
163. Jar
Jurko Králik |
Báseň |
23. marca 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 511 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Už prebúdza sa príroda, prebúdza sa k životu K životu novému Čistému Nedoktnutému vrtochmi neba V tom novom ráne žije krásna nádej Nádej krásy Lásky Nádej živí všetkých nás Nádej...
164. Keď tma sedí v tmavej tme
Keď som bola malá strašne som sa bála tmy. Teraz tu v nej sedím, sama seba desím takmer vždy. Všetko na mňa padá, cítim sa tak sama, strateno. Kričím iba v duchu, veď sa desím zvuku každého. Tú tmu vyhľadávam, cítim v nej, že padám ďaleko od všetkého, všetkých. Nebojím sa. Letím na nebo. Oľutujem činy, vyplačem sa z viny, vydýchnem, do bežného sveta večnej tmy a svetla...
165. Mlyny
SoundOfSilence |
Báseň |
18. februára 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 424 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Veterné mlyny melú,no pomaly zmráka sa.Boj proti tým obromzbytočným stáva sa. Ničomné ticho sa už rozmohlo,jeho symfónia do éteru znie.Hviezdy na nebi už nevýjdua chrabrý bojovník pomaly sa chvie. Kedysi sústavné výbojezostávajú v nemom zabudnutí.Tie iskry vyletujúce z klobúkaťarcha času nemilosrdne pohltí. Koleso osudu zastavuje saa stále jasnejšie ukazuje smer.Po ceste nie...
166. Život a ľudia ...
Nie všetky chvíle sú u človeka krásne,Možno práve preto sa ľudia rozhodli písať básne,Aby svoje city mohli ukázať svetu,No nik od nich nečaká zvláštnu obetu,Pre niekoho možno prázdne slová len,No nájdu sa aj takí čo do nich vpíšu svoj sen,Pretože realita dnešného sveta je ťažká,Niektorí nevedia čo je to pravá láska,Iní potrebujú len peniaze,Skromným ženám však postačí kvietok do váze,Aj keď...
167. Letná láska
Láska nie je ako voda toto nie je stále zhodaláska nie je ako oheňje to stále iný odtieňprečo láska stále nie je rovná prečo stále láska mení saprečo láska vôbec nie je skromná prečo sa stále kolísakeď som ťa spoznal bola sa roztomilá kráska keď som ti písal bola to len letná láskateraz je všetko iné ja žijem tam a ty tu myšlienky nezmierené hrotia sa na...
168. Vlk
Noc pomaly padla na udolie,môj polročný domov. Šum stromov prelína občasný pohyb v blizkych kríkoch.Nemám už strach. Veď z čoho aj! Ľudia sa najviac boja smrti, to je však to najlepšie, čo ma môže postretnúť! Tieto večery aj napriek bolesti milujem! Blížim sa ku skalnemu bralu ktoré sa týči nad údolím! Môj panický strach z zvýšok sa stratil pred rokmi! Pomaly si sadám a dávam si pozor, aby som...
169. Fast food
Lena Lencabe Boorová |
Báseň |
20. januára 2011Vaše hodnotenie:
| Čítalo 446 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.Keď žmurkneš na protistojaceho,odfúkne mu z hlavy klobúk.Žeravé višňové pery vravia:"Dnes som tvoja."Každú nocneskrývaš nič...Zrkadlona verejných záchodoch hovorí:Dnes to netrvalodlho...V umývadle...
170. Bol by som býval (bol).
Kryzstyjan |
Báseň |
13. januára 2011Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 427 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
V tie dni desné,duchom dodriapané,môj bôl v bledom dni bolestnom,tu bokom bolí.Vidím vinu vo vlastnom vinení,údy ozimené.Každý, kto kedykoľvek kričí kôli krutej kázni,ktorá ku mne každé kalné ráno dokrúži,v tom, v ňom, nikoho než seba tupo vnímam,toho bôľneho môjho brata,zablúdeného k srdcu...
171. Sniežik
Vstal s príjemným pocitom. Bol plný očakávaní, čo sa dnes bude diať. Dlho už nebola na žiadnej párty a už jej to aj začalo chýbať. Dneska si celý ten nekonečný celibát vynahradí. Povedal si, že berie všetko zaradom. Čo príde. Času ešte dosť. Išla si nakúpiť. Dneska už variť nebude, len si zohriala v mikrovlnke mrazenú pizzu. Kalórie bude potrebovať. Kýchol si. Nemôže...
172. Ruža bez lupeňov
Bafomet |
Nezaradené |
17. decembra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 285 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Ako ruža bez lupeňovchudobná a chladná Dokáže len ublížiťkeď sa jej ostne zabodnúdo rúk snažiacich sa odoprieť jej pokoj Taká je duša bez láskymrzutá a zmrzačenáMôže len chradnúťak sa jej odoprú aj tie posledné citya bude zavrhnutá do večeného žialu Ruža stratí svoje lupeneak ju nikdo nepoleje Zo srdca vytratí sa teploak mu lásku nikdo nedopraje ...
173. Črepy zla
Jozefína Keskin |
Poviedka |
10. decembra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 436 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Warda a Laila boli nerozlučné od kedy sa len pamätali. Všade po dedine ich bolo vidieť iba spolu: spolu jedli, spali a dokonca aj na toaletu chodili. A bolo tiež úplne jedno, u ktorej z ich dvoch rodín sa objavili, keď boli hladné a do ktorej z dvoch chyží sa išli večer uložiť. Sami už ani nevedeli, ktorá z dvoch rovnako vyzerajúcich tridsaťročných stareniek je ich vlastnou mamou, a ...
174. Malá zimná melanchólia
daniel martis |
Anekdota |
30. novembra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 543 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Čo ťa nezabije, to ťa posilní.Čo ťa zabije, to ťa oslobodí.Ten, kto nemá čo povedať,kecá.Žijeme, aby sme boli,boli sme a nežili sme.Smrť nikto nemá rád,to pretože víťazov každý nenávidí.Vysoké IQ sa dá zistiť 3 spôsobmi:1.Testom2.Okom3.Úmrtným listom (samovražda) Tie najväčšie pravdy sa skladajú z malých klamstiev.Ak si bez práce a nemáš kde bývať,choď do basy, tam ti nič z toho netreba. A...
175. Slzy
Lubka Bilčíková |
Báseň |
27. novembra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 460 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Srdce môže roniť aj krvavé slzy Možno ,že sme boli k láske príliš drzí. Možno je čas odplaty ,a možno je čas konca... A možno aj premýšľame čo tu na nás počká. Okom si píšem slzy, príbeh môj do dlane Každý deň čakám čo zasa nastane. Môžem sa spýtať predsa len nestranne, Aké to láska plní poslanie? Ak budeš mlčať prebudíš môj spánok A tak už neucítim tvojej...
176. Bortenie snov
Keď najväčšia temnota obopne strach,žiaľ a plač vo vášnivých hrách,vinú sa zmätkom a nedôverou,vidím ako sa menia na prach.Nádej tvárou k smrti, kus po kúsku,oklamaná rozopína svoju blúzku,aj svetlo sa triešti na hrane pochopenia,kde nahá realita je neživá.Nevôľa buduje mosty zabudnutia,keď sekunda delí od bodnutia,necítim už nič, vznášajúc sa do priepasti...Môj dych sa stráca v...
177. V pozadí tieňu
Pán Jablko |
Poviedka |
8. novembra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 437 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Vedel som, do čoho idem, vedel som, čo robím, no nakoniec to dopadlo tak, že neviem sám čo som spravil a prečo. Tá zarastená a zúfalá tvár v zrkadle mi vravela že ma pozná, no ja som jej odpovedal, že neviem, o čom hovorí, a akú má drzosť mi hovoriť, že vie, kto som, keď ja vôbec neviem o koho sa jedná. Teraz som sedel v zakrpatenej miestnosti, vyfarbenej do polotienistej sivej farby, pozeral som...
178. Nabudúce..
Hodím naše mozgypod lampuNech ľahšie zistímčo v nich jeTvoj svieti ľahkosťoua môj zhrdzavenýčaká ruku pred plavárňoukde si spolu skočímelen tak na fernet Chcem sa podobaťkométe na mliečnej dráhepred tvojím domom. ..tam s radosťou padnemčloveku k...
179. Proroctvo- Prolog
Zapadalo slnko. V posledných lúčoch sa pred vežou črtali dve siluety pozorujúce horizont. Za nimi sa vypínala veža obklopená hmlou. Vo vzduchu bolo cítiť mágiu.„Erais, si si tým istý?" opýtala sa jedna z postáv pozorujúcich horizont.„Jednoznačne. Proroctvo je dosť ťažké ale ja som prorok prvého rádu. Posledný..." v jeho slovách bol badateľný...
180. XXX
Kučeravé popoludniesi oberá bavlnupozná všetkyjazyky sveta len šálky...
181. hodnota smrti druhá časť
Rána sú pozoruhodne zaujímavé, vždy som oddýchnutý, vždy po dobrom sexe a vždy v dobrej nálade. Takto si predstavujem raj. Ale dnes to ešte zdokonalím, vymením svoj hotel za iný, budem cestovať.Počas jazdy som premýšľam kam vlastne chcem a bolo toho dosť, veľa vysnených miest. Celý zoznam, no na prvom mieste bol vždy Egypt, potom Nový Zéland, a nakoniec som sa rozhodol že...
182. Spálená...
Imogene Kráľovičová |
Báseň |
13. októbra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 329 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Zhorela som v hĺbke zeme,a moju dušu súdia na poslednom sneme.Hľadám v sebe význam pádny,nachádzam prach a popol chladný,načrela som rukami do jadra planéty,namiesto rozlúčky len chladné závety.Spálené ruky a beztvára tvár,stratila som slová; niet ich ani párSom bieda úsmevu,som pieseň bez spevu.Nepoznám svoj hlas a reč,i to utieklo odomňa preč.Strácam sa v mori,milión myšlienok sa borícez...
183. Bez VPLIVU a bez PEŇAZÍ
REDance |
Text piesne |
10. októbra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 358 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Svoj osud si maĺujeme denodenne bojujemeZlé skutky len gumujeme z dobrých sa vždy radujeme Svoje diela ponúkame svoju tvorbu predávameVyhrá ten kdo sa vie predať!!(ten kdo sa vie predať)Ostatný mu už len závidia vždy ho potom znenávidia Nič preňho už neurobiapošlú ho hneď do záhrobia Všetci sa chcú len nabaliť !(chcú sa len nabaliť) konkurenciu vyhladiť O...
184. Ty Vieš
Vlažné to opojenie.Vôňa túžby,ruža sladká...Na perách,rozlieva sa bozk.Po okrajoch zteká,jak kvapka rannej rosi...Priezračná,čistá,blahodárna,o uznanie však,prosiť musí.Rozbúcha sa,prúdi,chŕli,rastie...,ako klíčky semena.Horlivo,s láskou,promptne,priam heroicky.V prirodzenosti,bez...
185. Ľudia, králiky a iné netvory schopné lásky
zabka nikoho |
Poviedka |
28. septembra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 438 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
„Cítim sa bezpečne."„Dôverujem svojmu okoliu." „Nikto mi nechce ublížiť."„Moja rodina, blízky a priatelia ma majú radi."„Môžem sa na nich spoľahnúť."- Lenka, nechcem spochybňovať, že vieš, čo robíš, ale je to kravina. - Nehovorte mi...
186. Koník
Spekulatius |
Poviedka |
20. septembra 2010Vaše hodnotenie:
| Čítalo 357 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.Mraky ľudí zhlukovali sa pri prasknutom plastovom koníkovy.Všetci vedeli, že umiera, ale v domnieke záchrany nevinného života zavolali sanitku. No tá neprichádzala a ešte väčšmi sa báli o koníka i slzy do očí sa im tlačili. Sila tohto okamžiku mohla byť zážitkom storočia pre dakoho kto nepozná smútok, utrpenie a žial. Po čase, keď sa sanitka neobjavovala tam...
187. Videla som...
Videla som smrťmilánkucítila jej chuťvo vánkupozerala z poza stola skřivánkuvyzerala, že ma voládo zámkú Pred zámkom mečna stránkuchcela som prečs Rozánkúvšak šabľová sečz Lužánkúvzala mi rečzo sánkú Videla som životláskana čele leskol sa mu potvo vráskachna uchu mal kus kovuako kráskapoznal konskú podkovupo hláskach Videla som láskumamaruky zviazala mi s páskúmá...
188. Nahrávka rozhovoru dvoch kunsthistorikov (jednoaktovka)
-...pôsobí dojmom antickej sochy...-áno je to M.- tie oči...ako cukríky. - áno myslím si, že tak by to malo správne byť.- a myslíte si, že má nejaké zvláštne schopnosti?- áno...asi áno, mala by mať. bola tak vyrobená.- a čo si myslíte o jej ehm...dispozíciách.- no v tomto prípade máme dočinenia s objektom túžby. nie je to typická túžba po pudovom rozmnožení, ide o ďaleko vyššie spektrum...
189. Bez prestávky
"Medvedíky v sprche..."Opakuj si svoju mantru,ďalej a ďalej...„Artičoky po záruke..."Snívame stále v inom svete,stále ďalej...Dávame sa dopodrobna arozkladáme svojich blízkych.„Ďalej a ďalej..."Moja dierka vo vrecku...zošíva sa sama od seba,ďalej, ďalej...a ja opakujem...samého Seba.Prílivy sladučkej perly,Na nej sme vylámali všetky zuby.A lámeme si ichďalej,...
190. Ako rieka, ktorá plynie
nefernefernefer |
Báseň |
22. júla 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 470 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Sama na lúke bosátúžila zmiznúťrozviazať šatkou zviazané krídla,strhnúť lupiny z očí, vzlietnuť k oblohe.V každom prípade,vietor ďalej fúka,my ostávame naveky.Pešiak pred kráľovnú. Ako rieka, ktorá plynieuniká nám život medzi prstamiodmietajúc všetky zásadynepočujeme volanieKráľovná pred kráľa! A tak stretneme sa raz tam,v tmavých uličkách,keď vietor tichý sprievod odvejemy...
191. Pútnik medzi svetlom a tmou časť 2.
2. Keď sa Christofer prebral , asi nikdy pred tým sa necítil horšie .Útržky spomienok sa mu vynárali len hmlisto. Nebyť faktu ,že sa prebral na úplne cudzom mieste ,myslel by si že všetko to na čo si spomínal bola len nočná mora. No nebolo to tak. V izbe bola tma. Osvetľovalo ju len slabé svetlo mesiaca ,ktoré sa čoraz viac, skrývalo za hustnúcimi mrakmi. Izbu nespoznával, nikdy pred tým...
192. Keď je to ona, nevládzeš
Keď miluje, tak horúcokeď klame, tak úprimnekeď zatne, tak do krvi. Nezabudneš, nikdy nezabudneš na odraz jej tváre vo výklade, šla okolo, zamyslená, usmievala sa na teba ako keby tam videla niekoho celkom iného. Keď ublíži, je v tom nevinne. Prosím, šepkala naliehavo a ty sa nedokázal zavrieť oči pred tými jej ktoré sa leskli od vlhkých sĺz, možno boli prefabrikované umelou...
193. Deštrukcia
Mĺkvy chlad mrazí mi vnútro, pre tú hlúposť- prekročený mrav. Myslela som: Nebude mi to ľúto, avšak nastal deštruktívny stav. ...Vrátiť tak slnko na včerajšiu oblohu a dostať späť toho, čo viac niet. Skákala som vysoko, stúpil mi na nohu, predsa som to nechcela a nestačilo len...
194. Cukor
Nevyhnutná súčasť života. Čo sa týka fyzického aj psychického zdravia a vývoja. Potrebný pre rast, látkovú výmenu, fungovanie a vyhrabávanie sa z depresií. Ja ale začínam tušiť to, čo zubári, diabetici a cukrárenské firmy tušia už dávno. Zubári ako jediní sa to odvažujú povedať nahlas, diabetici sa tíško podriaďujú a cukríkovne, čokoládovne, keksíkovne a podobne sa na tom nabaľujú. Stále však...
195. 8.1 - Prelomová
Acheraya Férénce |
Báseň |
4. mája 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 301 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Splodené v hriechu, dieťa nemravnostiVšade je špina - červené stenyOna ho vyzlieka pohľadom On ju rukami ...NENáVIDííM ! Vražedné pohľady vyblýskaných sokýň Tri kroky po mólePózaZáplava foťákovHoď vlasmiNajvyšší stupeň peroxidového utrpeniaNech ostatné závidia Zeleným potiahnuté Zatancuj na stole Sny verzus realitaBolí to ? Tak ešte pritlačímKaždá chvíľa sa strávi v iných...
196. Utopím sa vo fontáne života , aby sa mi lepšie žilo...
Juraj Závodský |
Nezaradené |
3. mája 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 372 ľudí. | Jedno odporúčanie
Ako dúha v letnom daždi ohýba svoje prúty tak aj náš život sa obtáča ... niekedy je pohľad Božích očí príliš krutý ...a on sa stále zmráča... ja sa však necítim byť ubitý chápadlami ...
197. Nevinní a vinní
„Jedného dňa sa smrť zrodí z hriechu a svojou nevinnosťou ovládne život a celý svet..." 1.ZRODENIESníva, vari sníva. Imaginárny časopriestor desí ju temnotou. V liahni strachu javia sa bezzubé monštrá. Neistota opantáva črevá. Pošva sa topí v krvi. Zvädnuté prsia trhane plieskajú o zbytok tela. Bosé nohy sa tlačia o zem. Telo vzbĺkne ohňom. Vyvrátený popol sa premení na...
198. Zvony
veronika sedmakova |
Báseň |
28. januára 2010Vaše hodnotenie:
| Čítalo 1016 ľudí. | Jedno odporúčaniePočuť zvony ďalekých končín, nastal môj čas, môj život končí. Bol veľkolepý ako bál, nastal môj čas, ja odchádzam vdial. Nastal môj čas a ja sa lúčim, no pohľad na teba ma stále mučí. Nastal môj čas, ale ty neplač do bezodnej priepasti neskáč. Nastal môj čas, dávam ti zbohom, prichádza súd, súd pred Bohom. A Svätý...
199. Kľúčový okamih
Som stratený. Zostal som sám a na ulici. Prišlo to opäť veľmi nečakane. Mali sme spolu stráviť ďalší deň. Odišli sme vedno z domu a vtedy ma Klára nečakane vyhodila. Už si tak ľahko necinknem. Zostal som celý bez seba a nemôžem sa nájsť. Nič iné mi nezostáva, len čakať na jej návrat. Možno budem mať šťastie a ona sa ku mne opäť zníži. Už som to zažil, chýbal som jej. Zostávam teda...
200. Flusanec a je to tam
Flusanec Ako na flusanec pozerám sa dolu, na vety čo z hlavy vyšli samy. A ja len púlim oči, aké moje slová boli. Ako flusanec v mori, ako tesko v poli. Moje veci. Prečo píšem o tom čo tu neni? Som normálny? Veď to o čom píšem je moja vec. Zrazu pozriem dolu, na papieri rozsiahly flusanec, produkt mojej hlavy... 26.11.08 23:23:30 Ajetotam klavírne...
