Pamätáš si na tie kriedové krídla?Ako som pri nich vždy čakala?Raz fúkal vietora padal dážď...Už nie súzmizlizmyli sa.Padal dážďmokrýa slanýuž som neovládla svoje emócie...A z teba už nebol anjela už si nepriletel. Zmenil si sa na motýľaa ako väčšina z nichpreletel si k inému kvetua lietal si z jedného na druhý...Niekedy, keď letíš okolomám chuť plesknúť...
Postav sa tuk tejto stene,kriedounamaľujem tikrídla.Budeš môj anjel.Ja ťa budem vždy čakať.Až priletíš.Budem tu. Veriť,že razbudeš mať aj ty...
Už roky blúdia anjeli Chodia po známych cestách Dvíhajú zrak k nebesiam Hľadajú duše. Stále nenašli svoj smer Nenašli ani Vás Nenašli svoju tvár Len nejasné blikajúce svetielka. Boli aj v lesoch Tušia, že tam je to tajomstvo Ukryté kdesi v korunách A v našich koreňoch Ty vieš, že jediné po čom túžim Je...
Táto poviedka je skopírovaná z môjho starého loginu "VladííQ" (pochopiteľne asi viete prečo som si zmenil nick :), ktorú som napísal keď som mal trinásť rokov. Poviedka je neupravovaná, je v pôvodnej verzii. Dal som to tu kvôli tomu, pretože na novom nicku začínam od znova, tak aby ste si na úvod urobili malý prehľad o tom akým štýlom sa budú uberať moje diela. Príjemné čítanie...
Za našou záhradou je poľná cesta a nad ňou strmý breh porastený krovím. Na tomto mieste jedného dňa spadol vysávač. Asi z neba. Ako sa hovorí, „aj keby traktory padali...“. U nás padajú vysávače. Nevidela som, ako padal, ale počula som, ako dopadol. Celkom slušný náraz. Šla som sa pozrieť, čo sa stalo. Pri ceste ležal vysávač. Modrý. Rozbitý. Najprv som myslela, že...
XXXZo šálkysa vyparujúmalí anjeliplačúa ty sa hnevášže som ti osolila čaj Ponúknem ti voduale daj si pozorna morské panny Chvíľková slabosťSchúlim sado tebabudem nenápadnázmením sa na pupokzatočený do ulitykeď ma chceš vidieťzaspievaj miSlimák, slimák, vystrč...
„Áno." „Áno." Začalo sa to v sobotu, 11. júna 1960. * * * „Nie." „Ale veď len také šteniatko..." „Nie, do čerta! Povedal som - žiadneho psa tu nechcem. Kto ti to bude platiť? Vieš vôbec, čo také psisko zožerie?" „Jožko, veď ti hovorím, že len takého malého by sme...!" „Krucifix!"...
Anjel starého otca IVečer mi starý otecukazovákom zhrubnutým od prácekreslil na oblohu -zabodol ho pevne medzi hviezdy."Tam je," vravel,a ja už som len kvôli nemu-tak trocha aj z obavy-chcel veľmi vidieť anjela.Noc sa mi však vzpieralaa ja naľahko oblečenýv zime na priedomínemohol som v tmenahmatať jeho tvár.Až v poslednej chvílizažiarili mi detské očkákeď za strechu stodolyspadol jeho...
Anjeli padali z nebabol si tam aj tya s tebou kúsok neba. Ďakujem za city, chvíle pádu i víťazstva,možno som mala vedieť, že je to len záhrada. Nedokážem prestať myslieť na veci,na tie hroby a vtákov prelety.Na tie stromy a tú zeleň v nich,hrob za hrobom míňali sa dni. Všetko sa mení, dotyky, preludy, spojenia.Jeden deň nevieš byť bez neho a dnes si už bezo mňa. Vernosť...
Anjel tmy umyl tvoje oči plačom čistoty do hĺbky duše zmočené. Odtrhneš krídlaa bolestne krásna na gitaru zabrnkáš mne dôverne známe tóny,pre ktoré som ťa vrúcne miloval. Stratil som sa v tebe a ty stratila si...
Počas jednej tmavej nociovládol ma zvláštny pocit.Anjel sedel pri posteli,jeho pohľad na mňa cielil.Padala mu slza z oka.Jeho krídla do širokazakrývali mesiac jasný."Prečo plačeš? Nie si šťastný?"pošepla som naňho ticho.Iba trikrát hlasno vzdychola stratil sa v jasnom ráne.Takto ticho nebadanenaši drahí na nás hľadia.No city....už...
Jaako Lótova ženacestou vzadstúpam na míny. Spomínamako bolí strihanie dievčenských vrkočovsledujem med.Falošne preteká brázdouktorú za sebou necháva krížčo si mi pribil na plecia. Dlhosom zapaľovala signálne ohnea modlila sa k mŕtvym bohomprosila som slepých básnikova pouličných muzikantovaby už tiež zdochlia môžem ich vytriasť z vlasov. Dlho som zapaľovala...
Podali ďalej svätožiaru predali,pristrihli krídla, biele rúcho sňali,vyhostený pred nebeskú bránu,hodenýaž na zem, opäť s hriechmi,smrtelnýroztrúsený po svete, povedali, že neviem nič,a ja som sa im vysmial do tvárí,nechápali a ja som ich v tom nechal,aj keď Belphegor z pekla brechal,ľutoval som len, že sa nemôžem smiať z...
1. KAPITOLA - PILOT Perina zašuchotala pri ťahu cez moje plecia. Izba bola chladná, jemne presvetlená vychádzajúcim slnkom prenikajúcim čipkovanou záclonou. Pásy lúčov osvetľovali v nepravidelných tvaroch gaštanový nábytok a odkrývali pomalý tanec vzdušných čiastočiek prachu, ktoré sa len tak, primerane elegantne, vznášali po miestnosti s dominantnou širokou hnedou posteľou. Nadýchaná...
I. „Miláčik, prinesieš mi nejaké pomaranče?" „Hneď drahá, iba poumývam deti." „Ty kým ich umyješ Edward, tak tie pomaranče vyschnú." „Díky drahá." Výlet nevydal. Eddie zobral malého Mikea do vane k ostatným a napúšťal ďalej...
Je tmavá, daždivá noca kvapky pretínajú prázdne ticho.Niekto ide po ceste.Niekto s ťažkým dychom.Už nevládze ďalej.Vždy ťa chránil.Vždy ti šepkal: nerob, nechoď...Teraz plače, plače nad týmto svetom.Zrazu padá a niečo v tvojom vnútri padá s ním.Zrazu máš srdce plné bolesti.Ideš blizšie, leží pred tebou.Vo vnútri ho poznáš, oči však neveria.Je to tvoj anjel.Tvoj anjel plačúci v kaluži tvojho...
Kto to blúdi uličkami, ako nik?Malí biely anjelik.Korunku zo zlata má,luk a šípy so srdcami má.Zalúbenci tešte sa,Amorové šípy lásky...
Chlapečk u Krista na Vianoce OBRAZ PRVÝ: chlapec, jeho chorá matka a umierajúca starena sú v chladnej pivnici domu Rozprávač: Kedysi dávno, práve v mrazivý predvečer Vianoc, sa v pivnici starého domu v jednom velikánskom meste chúlil biedny chlapec. Bola tma, mráz a vlhko a on mal oblečenú len tenkú roztrhanú bundičku a triaslo ho od...
Anjel Do tohto sveta nepatríš, vidím ťa spievať v zbore anjelov, tak ako ja, ani ty neveríš, že anjelom si náhodou. V snoch za mnou prichádzaš, že vraj ma miluješ, vo dne však odchádžaš stále sa vzďaleša prekrásne obrazy mi v hlave maľuješ. Prerež všetky povrazy, čo držia ma pri zemi, raz a navždy so mnou leť, do tmy, nikdy...