pre teba prežil som krásnych sedem dní bez vodyvydedený egoma chľastom z večierkyv ktorom mi tepny plávajúešte stále a znovaupchaté riečišťompanelákovej pivniceodkiaľ už nevedú východy na chodníkopitý - hryzieš ma do rebierpomedzi kosti vytŕča ulicamatne presvitá s električkovými svetlami a linky životovdávajú si zbohomskrivenými plechmi po zrážke dvoch ako dobre že sa nikomu nestalo ničiba...
JuDr. Ivan Horvát sedel v čalúnenom kresle vo svojej rohovej kancelárii s výhľadom na ulicu. Ako rozvodový právnik sa za pár rokov pomerne slušne vyšvihol, no tešilo ho to čím ďalej tým menej. Spomínal na svoje školské časy, keď sa snažil byť vždy najlepší. Na strednej mať tie najlepšie známky, aby ho prijali na jednu z tých najprestížnejších Vysokých škôl. Pre učiteľov bol vždy...
Čo dostaneš na Vianoce? No bol by som rád keby ma mama nechala ešte ďalší rok bývať doma... Odprevádzal som ju domov. Keď som ho naposledy videl, bol mimo. Ale aj tak ju spoznal. Ak jej ublížiš, rozjebem ťa. Nepadlo mi to dobre..ako to mohol povedať niekomu, kto ju tak miluje. Ale kto na svete by mi to ešte takto povedal? Bola nadurdená..kvôli mne...