Nebol pekný deň, to ostatne posledný rok nebol nikdy, ale dnešný bol obzvlášť hnusný. Pripomenul mi ju.Kráčal som nočnými ulicami tichého mestečka, dokonca nebolo počuť ani žiadny rev opilcov, dnes nie. Práve v deň kedy by som to uvítal, ale možno to bolo tým, že v tomto zapadákove sa na ožranov dalo spoľahnúť iba cez víkendy, občas...
Sú zvláštni ľudia,ktorý sa stretávajú na zvláštnych miestach. Zdanlivo nič neznamenajú no jeden pre druhého ...
V autonómnej časti novej divokej republikypavúk - križiak opäť snove pavučiny a triky kto bude jeho obeť?kto vpadne prvý?kto vletí teraz a hneď?zbitý do krvi Preto prosím, zastavte ho...! Pavúk, tvor moci oddaný ó ľud, ten mal by báť savšetci sú jeho poddaní kto nie, tak ten je zradca kto ho prosím zastaví?raz a tiež navždykto vyvesí zástavy?lásky a pravdy Preto prosím,...
Ako prvé som cítila jeho pohľad. Potom jeho chladné prsty, ako robia cestičky na mojej horúcej nahej pokožke. Šteklilo to. Vedel, že som šteklivá a že ma tým zobudí. Ponorila som sa do bubliny a vytlačila reflex pohnúť sa a snažila sa užívať si fyzickú prítomnosť niekoho, komu na mne záleží. Jemne mi odhrnul vlasy z krku. Vedela som čo urobí. Jeho jemné strnisko mi prešlo po citlivom mieste....
Sú vraj také bolesti,ktoré si nikdy neodplačememožno preto je možnézostarnúť o tridsať rokovlen takzo dňa na deň spomínať na jahodový lekvárnech sú dniaspoň trochu sladšie bolestivo živétúžby po všednostiso stovkami lastovičiekza...
Laura vošla do obchodného domu, vzdychla si a rozhliadla sa po ľuďoch, ktori pred sebou tlačili nákupné vozíky , na zamilované pary, ktoré sa držali za ruky, skupinky dievčat v jej veku ako posedávali a v kaviarni a rozoberali najnovšie pikošky z "ich sveta". Laura nemala rada nakupovanie, ale milovala robiť radosť svojim blizkym. S týmto cieľom vošla do hračkárstva. Zo všetkých strán...
Oblečiem si čiernobiele šaty,aby všetci vedeli aká som vždy bola.Na krk si dám krásnu bielu mašľu,aby všetci vedeli že oni nie sú na vine.Zoskočím dole tak, aby som sa nedotkla zeme,aby všetci vedeli že viem lietať. Slzy by mi budú tiecť po líci,aby všetci vedeli že mi bude smutno.A potom už neozaj odídem,aby všetci vedeli že som pre nich chcela len to dobré.Myslíš si, že si to niekto...
Poznáš ten pocit,všetko ťa pohlcuje.. prázdnota bezbrannosť úzkosť človek sa môže len prizerať,odvážny aj zakročiť.No ja som z tých slabších.Dôkazom sú večne stekajúce slzy po tvári. Niekto ti chýba,len ty vieš kto.Snažíš sa bojovať,všetko zlé zahodiť, zničiť!...no po chvíli zistíš že...
Srdce, to zradné srdce, mnohé nám spravilo zlé, začalo to fackou priateľovi, zakričal, že to bolí, to srdce, ktoré nám ubližuje. Vojny, nenávisť, hrozby, nevedia skrotiť srdce, tí čo šíria to zlo kopú hroby, vďaka ním padli mnohí, to srdce, ktoré nám ubližuje REFRÉN: Kto srdce počúva, veľkú chybu robí, ťažkú trať si vyberá, nakoniec ono zradí, a príliš nás to bolí, pýtam...
V páperí rán na mojich prstochSú železné struny tvojej melódieKtorá plynie rezonanciouMôjho fibrilujúceho srdcaV tvojich prstochLen ty viešČi...
- Buďte rád, že vás to bolí, lebo to znamená, že žijete. Keby vás to nebolelo, znamenalo by to, že nežijete. - Hm, pán doktor, keď to vravíte vy... To je niečo podobné ako so spánkom: vraj kto spí, nežije. Takže radšej trpieť bolesťami, nespať a pritom žiť, ako necítiť bolesti, riadne spať a byť mŕtvy,...
ticho a nehybne ako veci skoro všade okolo (skoro vždy) postavené papier drevo železo sklo pozerať sa aby prešli (preplazili, vrastali hady milosrdnosti do tela) svet vesmír keď príde ešte.. a zmení papier drevo železo sklo ..slza v bielom tvrdom plaste rozťahajúc ...
1Postav si ma ako vodu na čajNech ti zovriem celkom do bielaNaklam si ma do očí Napíš pod viečkaNakresli si moju ostrú tvárAká celá rozbitá je táto nedeľaJa som akordTvoj pohľad ma dnesna gitare hral2Na Námestie túžby ma vezie tvoja električkaRáno v tvojom meste na pláži ma vyčkáUlice sú prázdneCesty ešte spiaV parkoch chodcov radosť vybozkávaSom stromRastiem v nichA chcem stále viacTvoj pohľad...
Zobrala si mi srdce,pohrala sa s ním,neskôr ho vrátila.A úplne...úplne bez slova.A ja ako najväčší idiotvšetko som ti dal!S nádejou som pozeral,ako hreje ťa moja košeľa,šál môj najmilší na duši!Teraz tu stojím holýa ty vidíš v diali svetlo.Svetlo, ktoré rozžiari tvoje oči,to pre čo som chcel žiť!No ja hlupák hlúpy zas,vrhám sa do tŕnia nahýa prebíjam ti cestupre tvoj sladký úsmev.Ostne mi...
SnežíBiely prach padáPomaly do snov Do sŕdc sadáunavený hlúpou hrou Popretkávané ostanúľadovou pavučinouBez hlások nemýchkričia zo smrteľných agónií cudzie mená Len to tvoje im bozkáva pery Narazili ako majestátna loďdo útesu dňa Koráb lások rozbil sana tisíc malých hviezdKoľko to bude trvaťkým ich zlepím späť? Sneží mi do dušeMŕtva voda...
Zlomené krídla na chrbte nosí, hlavu má rozbitú a kráča bosý.Po lícach stekajú horúce slzy,pery mu šepkajú, že ho to mrzí. Srdce mu krváca,bolesť ho mučí.Vedomie stráca,so životom sa lúči. Spadol on z oblakov,z vysokého neba,keď hľadel z tej výšky a uvidel Teba. Je z neho človek, už nie je anjelom.Je veľmi krásny,volajú ho...
Jéj život začal normálne, klasické dieťa, ktoré malo mamu, otca, sestru, brata. Na pohľad normálna rodinka dobrých pomerov. Otec slušne zarába ako manažér. A mama? Zamestnaná v Hypernove. Všetko bolo krásne rodičia sa ľúbili (aspoň to tak vyzeralo) a súrodenci sa snažili spolu vychádzať. Lilith bola druháčka a po škole ostávala v družine a domov išla okolo 16.00 s maminou. Neskôr začala chodiť do...
Prihliadajúc v pomykove,na to čo mi dušu trhá,nevládzem sa brániť.Beznádej mi životom mrhá,moje city túži niekto spáliť.Ako v bojovom zákope,čo guľka to bôľ,smrťonoš pre do mno s guľometom bol.Rana ranu zväčšuje,okovy na srdce mi bolesť kuje,putá sa skracujú,strach a utrpenie ma lynčujú,sluhovia skazy mi dušu lákajú,dvere do zatratenia sa otvárajú.V posledných chvíľach polemika sa odohráva:Rozum:...
Skoré ranné lúče dotýkajúc sa jej nebeskej tváre, zobúdzajú ju v nadpozemskej nádhere.Rosa nežne hladí svojimi kvapkami jej neisté kroky,vydávajúce sa v diaľ rajskej lúky.Radostný úsmev na jantárové pery sadá,svojou žiarou srdce opantá. V neočakávanej chvíli oblohu zahalí mohutný mrak,vodopád horkých sĺz jej zastrie zrak.Svoje jemné ruky, sťa hodváb k nebesám dvíha,v tom mrak sa s...
DúfajmeTy... Ja...nenávidím tvoje slová,tvoje gestá, tvoju pravdu.Búraš nimi túto hradbupostavenú okolo mojej duše.Len ruiny zostali mi.Každé tvoje pobozkanie,každý tvoj povzdych,každé tvoje "Milujem ťa"šlo na večný oddych.Umrelo všetko, odišlo,pochoval si to, hotovo.Ja však stále zničená,ešte stále dýcham,stále som tebou mučená,no ja sa predsa nevzdám. Na tvojej budúcnostilpie...