Sedieť v škole, ako dobrovoľne si píliť nohu pílkou na železo. Cítiť tú bolesť trhajúceho sa tkaniva, keď bunky kričia: ,,prosím už nie!!!,, , ale ja ticho sedím a ďalej pílim s pocitom uspokojenia. Pozerám sa von oknom a na pokožku tváre mi dopadajú slnečné lúče. Hladkajú moju spotenú tvár postriekanú krvou. Chcem utiecť. Som však bezbranne obkľúčená knihami. Snažím sa. Listujem nimi, ale HAPPY...
... cítim sa sám a zničený...neviem, prečo všetko pekné mizne...len spomienky si listujem a premyšlam.......spomienky krásne, minulé ale...
JA Neviem nájsť iný čas neviem, že včera som bol inde teraz vždy teraz vždy nepamätám odkedy som bez sveta Kedysi akoby som bol svet neviem hmotu nájsť keď nájdem, stratí sa myslím hmotu v hlave hmotu v tele teda telo bez hmoty, ale aj hlava steny izby vo výške ...
Kotrmelec z minúty na minútumi zo dňa na deň rok čo rokspraví malý skok listu v kalendárilen prázdna kartónova spomienkaEcho bilancií ruku si podáva srománom vpísaných predsavzatína plne hrdlo kričiace hlavy pod erupciou polnočného slnkakonečne vidno kostolnú vežuAj otočil by sa im chrbtomno číha za ním tesný križzvyknutý na túto pózunejaký ten veľký piatokzvykneš si aj tychce to len počkať aspoň...
Sliepňajúca žiarovkaoslepujúca TMU! nám vráža svetlodo hrude plnej imaginárnej lásky Bojujúc o prežitie sinepripúšťaš samotunepripúšťaš entitu(alternatívnu)nepripúšťaš čas(zabitý-všetok)nepripúšťaš REALITU Len lásku(nutne) imaginárnu aj to raz pominiea bude aj čas-snáď- A čas rátamevšetci povinne-pritom on!Je na tom všetkom NAJ(DE)PERFEKTNEJŠÍ...
Postav sa tuk tejto stene,kriedounamaľujem tikrídla.Budeš môj anjel.Ja ťa budem vždy čakať.Až priletíš.Budem tu. Veriť,že razbudeš mať aj ty...
Mama ide radšej do kostolaako by mala vypočuť modlitbu syna.Otec trávi viac času zarábaním mamonyako so svojím potomkom.Brat ma príliš veľa učenia,nemôže do života zaúčat brata.Sestra nakŕmi svoje dieťaa brata nechá lačného po slovách.Kamarát pije kávu s frajerkou,už nechodí do zafajčeného na pivo.Kamarátka má priveľa povinnostía tak ani ona nemá čas na objatie.A bolo by to v poriadku,keby sa...
RANY A ČAS Obraz 1 : Psychiatria, kancelária primára Olšavského, 15:00 Zavalitý muž (55) v strednom veku sedí vo veľkom koženom kresle a fajčí cigaru, nohy ma vyložené na stole,v pohári naliatu whiskey Chivas regal. Je celý odetý v bielom a na nohách má sandále. Hlavu mu zdobia krátke šedivé vlasy a na krku má hrubú zlatú retiazku. Vlasy má ulízané smerom...
Už sa to blížiKu mojej skrýšiDni letia, čas nemá ma rádNebol a nebude kamarátVždy len, aby pomalšie šielTo som denne chcel Nikdy nedal som mu voľnosť:"Leť si, utekaj, alebo plaz saNarábaj so mnouJe mi to jedno." Nebolo a nie je ani teraz "Jeden týždeň zradný?" Teraz ked len handry Mám miesto vedomostí"Ako volajú sa kosti"?Kto to má vedieť... Nie...
Boze moj. Preco? Nechcem este skolu. Komu sa bude chcet vstavat zas o siestej rano? Ale zase ma to aj svoju kladnu stranku. Zase budem s mojim milacikom Geem. Cele prazdniny som ho nevidel. Stale bol niekde odcestovany s rodicmi. Dufam, ze si nenasiel dakde daku frajerku pretoze to by bol moj koniec. Potom by uz nebol len moj ale este dakej pipky. Ano milujem ho, a velmi ho milujem. Je to...
Zažil som krásny deň. Už skoro ráno som sa ocitol na 6-hodinovej turistike, ktorá nám, kamarátom z istých (len nám známych) dôvodov trvala takmer o 3 hodiny viac, ako je udávané na turistických mapách. No táto doba navyše mi poskytla čas, na zamyslenie sa nad sebou, svojím doterajším životom a nad tým, akým smerom sa bude uberať ďalej. Myslím, že včera v prírode som sa dostal na môj vyšší...
Chcel by som zastaviťjedno čo mám je časja ťichý námorník z lúk čo straťil svoj hlas. Ako pomali hnijem, jak prkná na mojej loditak rýchlo pliniem, za sebou žiadne stopyani vo mne už neostávaju! Plávam s prudom nevedomímlen v orechovej škrupinetaký malý aký som sa stvorilčakám na tú chvílu v pohybe! Kedy ako vtedyna malý momentz dna vynoriljak kotva, ktoru prejdem neprávomhrdo...
„Tfuj, tfuj! Na môj dušu, ale som sa zašpinil," vypľúval z úst prach.„Mohlo to ísť aj rýchlejšie, nie?" Zrazu sa objavil aj ten istý kameň.„Ty rozprávaš?" čudoval sa Juraj, pričom si dával prach preč z vlasov.„No jasné."„Tak mi asi aj povieš, čo tu robím, a ako sa dostanem späť domov k telke!"„Na druhú otázku...
Do Súdnej hodiny nezostáva veľa času. Juraj sa musí rozhodnúť - ak to nespraví, bude mať neobmedzenú moc, no stane sa ale neuveriteľne zlý. To je jeden z bodov proroctva. Zo začiatku by síce mohol byť dobrý, ale ako sa píše v proroctve „nik, ani boh slnka sa neubráni pred pokušením neobmedzenej moci", akéhosi absolutizmu. V tej chvíli siahne po malej knižočke...
V čakárnina lásku stojím,na bozk jediný čakám.Všade vôkol mňamárnivé stopyľudských dotykov,chodidlami, čo prirástli k zemi.Najprv ma napĺňavyhriatych lúčovtepla jas.Čakám dni, týždne, mesiace,čakám roky…Šedinami už obrástla mi hlava,a trpezlivosť, čo inde ruže prináša,už v mojom príbytku zarástla rutinou .Čakám snáď stáročia…Vrany už niekoľký krát nabrali opačný smer,a záhrady...
Zrnká piesku letia časom,letia hore, letia hlasom.A ja klások opustený,lúka v stráni- nik tu neni. Raz tu onen vietor stál,povedal mi že som kráľ. Zobral ma na lúku veľkú,lúku plnú života,ponechal ma medzi nimi,hral som sa na robota.Nemotorná motorika, zrazu iné zvyklosti,hral som sa na iné zviera, pri tom som klas ten...
miloval som pohľad, akým si na mňa hľadela, Tvoje oči, tak pravdivé a čokoládovo hnedé. miloval som spôsob, akým si ma bozkávala, Tvoje pery, tak vzácne a zrelé. miloval som spôsob, akým si ma robila šťastným, dotyky Tvojich dlaní, pocit pokojaa utíšenie mysle v Tvojom objatí. miloval som Tvoju rannú vôňu, čistotu myšlienok a farebný pohľad na...
Prechádzate cez vysoké dvere zo zažltnutého, špinou potiahnutého plastu. Idete pomaly, v hlbokom predklone, nohami zaberáte z celej sily. Nespadnete. Vyvažuje vás paleta plná zaváranín. Míňate regál žiariaci všemožným tovarom. Na rohu zahnete. Opatrne, aby ste s paletou nenarazili. Potom znova a znova. Zastavujete v strede uličky....
To čo tu stvoríme, nech tisícročia prežije, každá bytosť smrteľná v živote aj koniec má. Človek dostal život a začína ho žiť Učí sa rozprávať,učí sa chodiť. Celý priestor vôkol očami hltá Jeho holú hlávku ozdobí zlatá. Túži vstať, túži ístˇ, Svoju hračku si zhrýzť, Mamičku milovať, Na ocka sa usmievať. Dieťa ako z vody, rastie do...
Dvere staré drevené a na nich šedivý čas opadávajúci spolu s farbou bohužiaľ neprekrytý už ničím.Kričím cez srdce obliekam si plášť zajtrajškovminulosť je hlboko v piči v ideách zasnených zdvorilých pre dôstojný moment. Miestami južne od dna už nemám ani to ničani kde pichnúť myšlienkuz ktorej už dávno opadol prach....