Cesta (26)
1 
1. o živote
len tak tu stojímpočítam prežité dniza okom pršíidem po cesteubolené nohy mámblato je ťažkéburácal vietorzlomil konáre stromovkeď...
2. nevera??? zlý sen...
...stratená a bojazlivá...taká si pripadá...malinká.....plače, plače vo svojich snoch...kde je sen?...kde skutočnosť??Cestičkou uzučkou sleduje svoje nôžky,cestičkou...cez vysoké vŕšky...za tebou....rozbehnúť sa!!!! Na ďaleké pole, napísať kamenné slová,vybehnúť na kopec, objať mesiac,zakričať na hviezdy!!!Hej!!!!!!Napíšte odkaz, nech viem, že ma niekto čaká...NIE!Nie niekto, len on!..čakať...
3. The Safe Cage
Bežal ako o život. A zrejme naozaj o život. Ale bol ešte príliš mladý aby ho chytili a zomrel. Zahol za roh ulice. Tesne za ním preletela guľka. Náhlil sa slepou uličkou priamo ku kontajneru. V behu po ňom buchol rukou dosť silne, aby to bolo počuť a zavrel ho. Dobehol ku neďalekému bezdomovcovi, sadol si k nemu, dal si dole čiapku, zobliekol si bundu a prikryl sa ňou spredu. Dal si kolená k...
4. O anjeloch, ktorí zlyhali
Už roky blúdia anjeli Chodia po známych cestách Dvíhajú zrak k nebesiam Hľadajú duše. Stále nenašli svoj smer Nenašli ani Vás Nenašli svoju tvár Len nejasné blikajúce svetielka. Boli aj v lesoch Tušia, že tam je to tajomstvo Ukryté kdesi v korunách A v našich koreňoch Ty vieš, že jediné po čom túžim Je...
5. Vesmír
Vesmír sa dal do pohybu, veci sa dejú a otvárajú novú cestu,dimenziu. To čo má sa stať-stane sa,to čo čaká - nájde nás. Radosť, šťastie, smútok? Kto to vie? Čo je to? Sú to len smiešne definície. Podstatné je, to čo chceme a kde smerujeme a to že sa...
6. Cestou
V čase, keď ma bezprstá tma,ochutnala a zjedla až po päty,som okúsil čo je to byť pokojným, jej hustá koža a kosti vetra,ma oddelili od tvárí sveta,ja som videl iba steny, žalúdok potil kyslé sliny,ja pohľad hodný svetu,v ruke ďalšiu ruku,v ústa čokoládu medu, samota hrá karty so smrťou,a ja vyhrávam koncert tej,čo robí atmosféru stromom,ako sú tie naše...
7. Hodiny života
Maja Sadalzabith |
Miniatúra |
6. októbra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 309 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Bolesť Odbilo jedenásť...bim, bam, bim, bam a stále dookola, bim, bam... s pocitom viny som opäť ľahla do svojho útočištia a prikryla sa mäkkou perinou. Bim, bam, bim bam. Čakala som na zlé správy. Myšlienky sa mi stále točili okolo zvráskavenej starej tváre a podliatych očí plných bolesti. Teda takto vyzerá smrť. Žiaden spev vtákov, žiadna radosť len dotikávajúce hodiny. Bim,...
8. Šum
Tu,na prahu mora, hľadám odpovede.Cestu,ktorá ma povedie. Kľud.Len vlny,ktoré bijú.A ľudia,čo tu žijú. Tam,čo sa zrazujedno svetlo zažne.Tammoja cesta začne. Kam ideš?spýtal sa. Neviem. Vieš aspoň,či vrátiš sa? Nie. Veď kto odídeuž viacnepríde.Zostane tamnavždya sám. Posledný pohľada slováBudeš mi chýbať. Otočím saa poviem...
9. Konštrukcia podprahového vnímania
Sú to len dni, ohanbie a kľúčne kosti roztrieštené vedľa cesty sú to len asfaltové holuby cievy oblepené plagátmi a čierna papierová hyena štekajúca na bielu veľrybu sú to len momenty z celku vytrhnuté z kontextu nezhubné nádory, pigmentové škvrny preosiate cez póry sú to...
10. Milá Fem 3
Milá Fem 3 Neviem s určitosťou povedať, prečo sa púšťam písať ti list. Sledujem skôr inštinktívne pohnútky svojho vnútra, akoby som chcel dosiahnuť niečo vedomé. Som v Ženeve, na návšteve u Zozulu Bého. Cítim, ako na mňa dolieha nezmenšujúca sa ťažoba, ktorá by snáď mohla súvisieť i s tým, čo nás stretlo minulého leta na spoločnej ceste do Štátov. Prečo si to myslím? Pretože cesta, na ktorú som...
11. Muž bez tváre
Ako keď zo stromov sa vanie vietor, opustenie a pak pád.Dotyky spojení čiasa mapy ciest, či ľudských trás. V krajine, ktorá púšťou je, ženie sa ľudský tvor.Muž bez tváreuž nemá v očiach žiaden vzdor. Stromy, tráva, kvety, ľudské životy rodiace sa v tieni.Všetko ubieha okolo nás, len čas stojí a nemení sa. Kráča tou krajinou, snáď beží.Nechápe dotyky nehy.Odkloniac tvár,...
12. Tara 2
matej leo kubaliak |
Román |
26. augusta 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 511 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Kapitola 2 Vášeň „Večný život je ilúziou pokiaľ láska nie je realitou." Kosorin - O6 rokov neskôr. - Milujem západ Slnka. Čo myslíš, čo všetko sa dá milovať? - sedel som na tráve a viedol s Tomášom debatu o živote. Tie rozhovory ma napĺňali. Aspoň nachvíľu som mohol opustiť nudný svet povinností, debát o škole, peniazoch, počasí, či móde...
13. Tara
matej leo kubaliak |
Román |
25. augusta 2010Vaše hodnotenie:
| Čítalo 565 ľudí. | Jedno odporúčaniePredslov Ďakujem za Život, ten dar, ktorý dostávame vo forme nepopísanej knihy spolu s perom a možnosťou napísať vlastný príbeh. Ten najväčší zázrak sa deje v tejto sekunde. Dostali sme do daru knihu, ktorej autorom i hlavným hrdinom sme my. Tu začína dobrodružstvo. V skutočnosti nám presný smer nikto neukáže a kto bude tvrdiť, že pozná univerzálnu Cestu, klame....
14. niekto ako..
Cesta životom je náročná pre toho, kto chce niečo zmeniť. Lebo vždy sa nájde niekto, kto sa pred tebou driape aj na tú najvyššiu horu, len aby si ho nenašiel a nedonútil pozrieť sa ako všetko zničil. Človek nie je nikdy tak osamelý, ako keď je medzi tisíckou ľudí bez jednej osoby, ktorú najviac...
15. Prvé údery dažďa zanechajú najhlbšie ryhy
Premočené sandále prešľapujú na mieste - roky - debatujú s kalužami o suchých zátišiach nekonečných ciest sužovaných krokmi poskytujúcich bezpečie pred ďalším strnulým útekom z nohy na nohu . ...
16. Cesta
Chem ísť ďaleko, kde ma nik nepozná,no viem však, že tá cesta je scela nemožná.Nemožná pre mňa je a aj bude,dávno už rozhodnuté je o mojom osude.Do smrti budem blúdiť v tomto bludnom kruhu,dostávam len odpovede rovnakého druhu.Že nikam ísť nemôžem, vraj cesta je ďaleká,že veľa nástrah má, toť pravda...
17. Hľadanie cesty
Vo svete tak farebnom, čo mení sýtosť.Hladíš navôkol a zastavuješ rýchlosť.Spomienky sa prebudia, vynoria zo snov,no celý svoj život prekropíš tou rosou. Nevracaj sa naspäť, skončíš v blúdnom kruhu.Život má vždy zmysel, nemeň tvár osudu.Je ťažké si vybrať, kadiaľ budeš kráčať.Dlhou životnou cestou, len tak si tácať. Zrazu ju zbadáš pred sebou, naber silu.Okamih tej pravdy nechceš počuť...
18. Zbohom... dub!
Zbohom dub V náručí snov som plával po mnohé letá, zimy a pol druha tucta krát už vietor zobliekol ten dub, ktorý ma rok čo rok vyprevádzal a vítal, keď som z dní neúrodných prichádzal späť. A predsa tu ešte stojí a je mocnejší, než vtedy. Tak i ja. Povedať Zbohom tej kolíske bezpečia, čo deň čo deň mi otvárala vieru v sny. ...
19. Márnomyseľná túžba
Nemysli že si jediný, kto po tŕňoch behá bosý. Kto uriekne seba pre dušu, z ktorej rozkvitnú len samé slzy. Sme v tom dvaja a sme rovnaký, spája nás ten istý plán. Ustúp z cesty alebo zlúč sa s ňou, Pozor však! Ja stále hrám. Žiadna láska medzi nami neplynie -aj keď zažiť opak je môj sen. Si pre mňa svetielko z majáka a len preto ťa tak strašne...
20. Návod na Riadny Život
Možno ak zbúram chrámtak boh konečne výjde vonzbadá plnú schránkua buď to celé ukončíAlebo nastaví líceMožno ak počkámtak jednotvárna trpezlivosťuspí revolúciua teta byrokraciavyhladí zvyšky rebelovMožno ak sa zaradímtak okúsimaj človečinunie len štvortaktya atramentMožno ak zmúdriemno len o to dôležitésíce s mŕtvym Quijotom v skriniale ich chrbtykonečne narovnám jaMožno ak zapriemto...
