„Skúš... Sk...kúška..." znie chrapľavý hlas z dedinského rozhlasu. Náš dedinský rozhlas je dlhodobo pokazený. Každý deň v týždni je (niekedy) počuť ten istý hlas ako opakuje skúška. Starosta (Ján Gudoň) si asi myslí, že sa to opraví samo. „Nie sú peniaze." vyhlasuje starosta na každom zasadnutí obecného zastupiteľstva. A ja, ako zástupca starostu, musím...
Slnko mi svieti do tváre. Premýšľam.Nad tým, či to bola skutočnosť, alebo klam.Dovolila som, nech ma premôže žiaľ.Kým si bol preč, Ja som utekala pred sebou, a strácala som reč.Odpustíš mi raz všetky moje chyby?Bez nich, by si mi dvôveroval. Dal si mi všetko , a všetko si obetovaľ.A nikdy si ma...
Odkladám tŕnedo zápalkovej škatuľkypadajú šaty... niečo si praj... keď nahá vzpínam biele rukyčakám ...prosímzbav ma túžbyako letná búrkaprežeň sa mi v žiláchbez varovania vyčisti ťažký vzducha pomôž unaveným mrakom... So zrýchleným dychom v zakázanom objatí medzi končekmi prstovpo...
bolo to tu... krásne a hmatateľnépýtalo sa, vábilo... dieťa biedneúsmev vo vlasoch, vietor v tváriprstom ťahá ma, trochu páli...sivé fotky budúcnosti v očiachnože v tvojich rukách končiacdve jazierka čisté...pokúša to isté...bolí anjel... zabíja správa...v bezvetrí ti šatkou mávaje preč... jedna krátka tma žijebolo to tu... krv mi to pije...krásne a hmatateľné... hladí...dieťa biedne......
chcem ťa počuť hovoriťže ty chyby nerobíša ja visím na lane pochybností o vlastnom úsudkuchcem sa znova ponoriťmedzi najjasnejšie tóny tvojich ústdochádzajúc k záverom o poslednom dotykulož, lož, ložchcem sa počuť mlčaťa nenechať zvíťaziť svojvoľnosťposkytnúť útočisko túžbam pod perinouale naskladané na sebe vytvárajú hrúbkujeden veľký a jeden malý omyltak ako my dvajasme na jedinom kúsku Zeme...