„Prečo plačeš, Miriam?" pýta sa Eugen hnedovlasého dievčaťa, o pár rokov mladšieho od neho. „Nedostala som to," Miriam vzlyká do dlaní, nie a nie sa utíšiť. Eugen nechápavo hladí. „Čo si nedostala? Ja som ti nič neposielal," chlapec stále mračí čelom a premýšľa nad tým. Miriam mu venuje nazúrený pohľad....
S nedopitou fľašou od vína a mysľou zamorenou trpkými spomienkami kráčal popri artistoch, ktorí si smutného klauna ani nevšimli. Jeho smutná tvár s nakresleným úsmevom sledovala publikum unesené výstupom nebojácneho krotiteľa so zúrivým levom. On nemal život ako oni, on sa už smiešny narodil, ale nikdy nebol naozaj milovaný. Teraz prišiel znova jeho čas a publikum, sledujúc klauna...